Je napríklad autorom výzdoby tamojšej kaplnky Jána Pavla II. Dôvodom jeho návštevy sú dokončovacie práce v jezuitskom kostole Najsvätejšieho srdca Ježišovho, pre ktorý vytvoril skvostné liturgické zariadenie.
KOŠICE. Verejnosť môže jeho výtvor obdivovať prvýkrát v rámci posvätenia oltára a kostola Najsvätejšieho srdca Ježišovho na Komenského ulici v sobotu o 14.00 hod. Samotný autor o svojej práci rozpráva veľmi skromne a ku Košiciam sa mu viažu hlboké spomienky.
Do väzenia ho dostali Košičania
Do Košíc jazdieval už počas štúdií na pražskej Akadémii umení, keď tu naberal umelecké skúsenosti. Práve naše mesto sa mu však spája s nepríjemnými zážitkami. "Práve teraz 17. októbra to bolo 30 rokov, čo ma zavreli. A k tomu prispeli niektorí košickí občania. Pripadalo mi ako neskutočné môcť tu prísť presne teraz a mať príležitosť vytvoriť takúto vec," prezrádza autor.
Keďže sa jeho tvorba točí okolo pokušenia, hriechu, trestu a odpustenia, zaujímalo nás, či dokázal odpustiť. "Aj aktuálne dielo je akoby aktom odpustenia. V rámci práce na ňom som mal možnosť premýšľať o základných veciach. Lebo všetky vzťahy sa v živote musia uzavrieť, dokončiť, preto sme na svete. Toto dielo však nemá so životom daných ľudí nič spoločné, mne ich môže byť jedine ľúto," vraví umelec, ktorý strávil vo väzení 20 mesiacov ako politický väzeň. "Človek asi svojej povahe neutečie. To nejde. Robí zrejme len to, na čo je predurčený. Tiež som niektoré veci v živote urobiť nemusel, ale potom som vlastne nemusel ani tvoriť. Je to ťažké."
Svet sa skláňa v úcte pred jeho talentom
Celá jeho tvorba je úzko spätá s vierou. Netají sa tým, že verí na zázraky. Za zázračné však považuje aj medziľudské vzťahy, ktoré pri jeho práci vznikajú. Kým sa svet skláňa v úcte pred jeho talentom, on sa chvále bráni.
"Dodnes som nepochopil, prečo som mal možnosť pracovať na výzdobe kaplnky vo Vatikáne. Nespracoval som sám v sebe, prečo som to mohol robiť práve ja, keď to mohol robiť ktokoľvek na svete. Po tristo rokoch som bol prvý, kto tam urobil po Berninim nejaký zásah. Ale stalo sa, tá vec je hotová a už prechádza cenzúrou času."
Sám však za svojmu srdcu najbližšie dielo považuje oltár v bazilike na Velehrade, ktorý vytvoril pod cudzím menom po návrate z väzenia. "Tvorím to, čo cítim, ako som vychovaný, čo sa mi dostalo v živote pred oči. Celý život som nasával. Aj teraz som sedel štyri hodiny v Dóme sv. Alžbety a spomenul som si, ako som tu ako 14-ročný chlapec trávil veľa času. Práve takéto veci ma v živote niekam posunuli."
Kríž ako zbraň, prebodávajúca zlo
Jednotlivé časti liturgického zariadenia, ktoré pre košický kostol vytvoril, v sebe ukrývajú množstvo symbolov. Na hlavnom oltárnom kameni je vyobrazená symbolika geografickej skutočnosti stretu kresťanov latinského a byzantského obradu, ako aj historická skutočnosť príchodu viery na naše územia. Pozornosť púta aj kríž. "Čítal som, že keď na Golgote vztýčili kríž a zabodli ho do skaly, tak prešiel do pekla a okolo sa mu zvýjali hady. Stvárnil som ho ako zbraň. Kopiu, ktorou sa zlo pripichne k podlahe ako motýľ."
Dielo duchovní považujú za zázrak
Tvorbu Otmara Olivu v Košiciach môžeme obdivovať vďaka pozvaniu Jozefa Kyselicu, predstaveného v komunite, a Juraja Dufku, rektora eklézie. "S Otmarom sa poznáme už roky a sme fanúšikmi jeho umeleckej tvorby. S výsledkom sme maximálne spokojní. Do takéhoto projektu vždy hovorí veľa ľudí, zasahujú rôzne okolnosti, takže pokladáme za zázrak, že to takto vyšlo. Dýcha to jednotou a podľa nás je dôležité, aby súčasný človek interpretoval svoju vieru súčasným výtvarným jazykom. Zároveň to však spĺňa kritériá druhého vatikánskeho koncilu, ktorý stanovil presné kritériá pre sakrálne umenie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
