KOŠICE. V metropole východu sa autor predstavuje kolekciou troch desiatok sochárskych i maliarskych diel pod názvom Emócie materiálu. Všetky sú z obdobia ostatných dvoch rokov a Košičania ich môžu vidieť do 5. novembra.

Pre Giovanniho Canovu je charakteristické spájanie naoko neskombinovateľných materiálov, ktoré však v jeho dielach pôsobia maximálne harmonicky. Vedľa seba sa tak pokojne nachádza kameň a kov, pričom je však hlavný dôraz kladený na ich farebnosť. "V každodennom živote prichádzame do kontaktu s rozličnými materiálmi, ku ktorým sa nám postupne viažu rozmanité spomienky. Tie sú potom akoby ukryté v našich vnútrach, no keď ten materiál opäť zbadáme a dotkneme sa ho, odrazu si spomenieme a vyvolá to v nás emócie, na ktoré sme už dávno zabudli," vysvetľuje mladý umelec, u ktorého by ste márne hľadali klasické figuratívne sochy z mramoru.

Prepája históriu so súčasnosťou

Veľmi dôležitá je v jeho tvorbe popri materiáloch aj ich farebnosť. Kov rád necháva zhrdzavieť, drevo spáliť ohňom. "Povrchovo materiály upravujem rozličným spôsobom, a tak síce pracujem s rovnakým materiálom, ale pritom navonok vyzerá úplne inak. Pri príprave plátna zvyknem používať stredoveké techniky, a tak prepájam históriu s moderným umením, čo je fantastické."

Giovanniho rodičia nemajú umelecké vzdelanie, hoci otec rád kreslí a mama má cit pre umenie. V ich rodine sa však vyskytuje meno Antonio Canova. "Naozaj naňho máme rodinné väzby, hoci sa za nimi musíme obzrieť hlboko do minulosti." Sochár A. Canova žil v rokoch 1757 až 1822 a jeho zákazníkmi a patrónmi boli príslušníci rodiny Bonaparte.

Manželku si našiel v Košiciach

V metropole východu nevystavuje Giovanni náhodou. Už rok je totiž šťastne ženatý s Košičankou, s ktorou sa zoznámil vo Vicenze. "Som muzikantka a bola som tam hrať s kvartetom. Dvaja umelci v rodine sú podľa mňa celkom fajn, nám to obom vyhovuje. Ideálne sa dopĺňame," prezradila nám jeho manželka.

Inšpirácie sochár nachádza v iných druhoch umenia, ako napríklad vo svete fotografie, videa či v hudbe. "Rád fotím a zaoberám sa najmä orezávaním snímok, aby vznikla ideálna kompozícia. Moje obrazy sú potom práve týmto poznačené. Ako umelec som veľmi zvedavý. Pre mňa je obraz akoby zvizuálnená hudba a umenie jeden univerzálny jazyk. Každý z nás sa môže zapojiť do dialógu a priniesť nejaký dôležitý impulz," dodáva autor, ktorého na Slovensku očarili najmä drevené kostolíky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári