Publiku je známa najmä jeho póza "nahodeného" elegána, spievajúceho "What a wonderful world" a iné hity z tvorby černošského velikána jazzového spevu Louisa Armstronga. Menej sa vie o tom, že hoci hudbe sa venuje už od raného detstva, k imitovaniu sa dostal až pred 12 rokmi. Prítomnosť P. Ondriu v Košiciach sme využili a porozprávali sa s ním o jeho hudobnej kariére, ale aj súkromí.

P. Ondria je hrdým východniarom. Pochádza z obce Víťaz neďaleko Prešova. Hudbe sa aktívne venuje od neuveriteľných ôsmich rokov. "Hral som na bicie. Už v tom období sme mali s bratom vlastnú kapelu a hrávali na svadbách či zábavách. Za komunizmu sme chodili na ´prehrávky´. Komisii, samozrejme, vadilo, že som maloletý, no rodičia sa za mňa zaručili," spomína P. Ondria. Jeho rodičia mali zo syna radosť, veď sami boli hudobníkmi. Otec hral na fúkaciu harmoniku, mama pekne spievala.

Hru na bicie nástroje a akordeón študoval mladý Peter na hudobnej škole. Okrem toho sa ako samouk naučil hrať na gitare. "Študoval som na odbornom učilišti a vyučil sa za obuvníka. Po skončení školy som ako obuvník aj pracoval." Stále však popri práci hrával. Hudba mu zaplnila všetok voľný čas. "Chcel som využiť dar, ktorý som dostal od Boha. To, či niečo zarobím, som vtedy neriešil. Chcel som sa v muzike len zdokonaliť."

S kapelou hrával najmä blues a na zábavách najmä "komerciu", teda hity, ktoré práve "leteli". "Po šiestich rokoch práce obuvníka som začal mať zdravotné problémy. Musel som teda prácu nechať a odvtedy som sa venoval už len muzike." S kapelou hrával v rôznych nočných baroch či hudobných kaviarňach. V repertoári mali muziku pestrej škály umelcov. Vtedy si prvýkrát uvedomil, že sa mu piesne Louisa Armstronga spievajú viac než dobre. "Spieval som aj skladby od Toma Johnsa či Franka Sinatru. Louis Armstrong mi však šiel stále najlepšie. Nezamýšľal som sa však nad tým, že by som sa mu mal začať venovať intenzívnejšie."

Zlom prišiel v roku 1997. V meste Prešov sa vtedy konala súťaž Miss Slovenskej republiky. "Súťažiacou bola aj Jana Kirschner. Práve vtedy jej hlas objavil Jozef Šebo. No nielen ju. Večer po skončení programu prišiel do Hotela Dukla, kde som práve spieval. Zapáčil sa mu môj ´chrapľák´ a na druhý deň som mu doniesol svoju nahrávku." Tak vznikla myšlienka akejsi "Armstrong šou". P. Ondria nemusel čakať dlho a ako slovenského Armstronga si ho do tolkšou pozvalo viacero slovenských televízií. "Najvýznamnejším bolo účinkovanie v silvestrovskom programe Televízie Markíza. Potom sa to všetko rozbehlo, mnoho firiem ma pozývalo na večierky a podobne." Nevystupoval len na Slovensku, ale aj v Čechách, Nemecku, Japonsku, či dokonca v Egypte.

Prirovnanie "slovenský Armstrong" však P. Ondriovi zčasti prekáža. "Slováci si ma tak zaškatuľkovali. Je to prirodzené, veď vďaka tomu som sa dostal do povedomia verejnosti. No na druhej strane sa kvôli tomuto škatuľkovaniu ľudia nezaujímajú o moju vlastnú muziku." Tú sa snaží prezentovať na všetkých svojich vystúpeniach. V súčasnosti sa pokúša vydať svoj autorský album, na ktorom by boli len vlastné skladby. Texty mu píše Daniel Hevier. "Doposiaľ som vydal len singel ´What a wonderful life´ čo je cover verzia hitu Louisa Armstronga. Vyšlo to spolu s disko verziou v Poľsku."

Práve na Poľsko si v súčasnosti brúsi zuby. "Chcel by som ho ´dobiť´. Výhodou toho, že spievam Armstrongove hity, je totiž to, že ich poznajú v každom kúte sveta. Plánujeme aj nejaké vystúpenia v Dubaji." Práce má stále dosť. "Na jeseň sa organizuje mnoho firemných večierkov, cez sviatky zas vianočných a silvestrovských. Začiatkom roku začína plesová sezóna. Naspievam sa až až..." uzavrel malý slovenský Armstrong.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári