Do posledného miesta zaplnené hľadisko bolo neklamným znakom toho, že o módu je v Košiciach veľký záujem a J. Berg má na východe veľa priaznivcov. Po skončení prehliadky, keď z divákov opadli emócie a z hlavnej predstaviteľky napätie, sme jej položili niekoľko otázok.

Spomínaná prehliadka nebola prvá, ktorú J. Berg v Košiciach pripravila. Premiéru mala na deň presne pred troma rokmi pri príležitosti otvorenia autosalónu značky BMW. "Akcia mala názov Cool 2006 a módna prehliadka bola postavená na prenose fotoobrazov herca Mareka Vašuta na moje predvádzané modely. Tentoraz som do Košíc priviezla 66 svojich a 12 modelov francúzskej a holandskej spodnej bielizne, lebo jednou z mojich špecializácií je jej ´stajlovanie´." V programe zaspievala niekoľko songov Andrea Zimányiová a tancom ho obohatil sólista baletu Národného divadla v Prahe Richard Kročil.

Takmer 80 modelov bolo rozdelených do piatich tém. Oheň, voda, zem, vzduch a piaty element, ktorým je život. "Dotyk sa táto prehliadka volá preto, lebo bez neho by nemohlo vzniknúť nič. Ani život. Ten dotyk ho sprevádza od okamihu, keď vzniká nový život, až po smrť," vysvetľuje J. Berg. "Na prehliadke symbolizuje to počatie modelka s bábätkom na rukách a smrťou je tanečník v čiernom. Oheň, voda, zem a vzduch určujú farebnosť jednotlivých modelov od ružovej cez ostro červenú a oranžovú až po čiernu. Je to všetko taká filozofická záležitosť."

Namiesto chémie si vybrala módu

Po otázke na prvé kontakty s módou sa J. Berg vrátila až do veku šiestich rokov. Niekedy vtedy sa chystala na akúsi rodinnú svadbu a od mamy čakala, že jej ušije empírové šatôčky z ružového saténu. "Nedočkala som sa ich. Naopak, mama mi v obchode kúpila slivkovo modré krymplenové šaty a k tomu krepsilonové pančucháče. Na to som ešte dostala doma upletený sveter," spomína J. Berg s úsmevom na obdobie, keď sa začal v podvedomí malého dievčatka formovať názor na to, čo sa jej páči a čo nie. Hoci si tento vzťah k móde udržala, nestal sa automaticky aj študijným smerom. "Ukončila som základnú školu, v ktorej som bola vo výberovej matematickej triede s jednou dvojkou na vysvedčení priemernou žiačkou. A gymnázium v Senci bolo známe ako prísne, navyše sa tam hlásili samí jednotkári. Povedala som si, že nebudem priemernou medzi chytrými hlavami. Vedela som a chcela kresliť, preto som sa prihlásila na odevnú priemyslovku do Trenčína."

Samozrejme, bolo treba zvládnuť talentové skúšky, ktoré sa 14-ročnej Jane začali malým šokom. Vedľa nej totiž sedelo dievča v šatách, ktoré si už vtedy dokázalo samo ušiť. "Ja som to potom doma skúšala tiež, no skončila som pri tom, že som na stroji nevedela vytiahnuť spodnú niť... No neodradilo ma to. Povedala som si, že na tú školu predsa idem preto, aby som sa všetko naučila, lebo ak by som to vedela, načo by som to šla študovať..." Janu napokon vzali a jej mama bola z toho nešťastná. Uvedomovala si, že dcéra si sama nedokáže prišiť ani gombík. Navyše, chcela z nej mať chemičku, lebo chémia jej šla na základnej škole najlepšie.

"Keď som šla na strednú, vôbec som neriešila to, či raz budem robiť módu," tvrdí J. Berg. "Poctivo som sa učila všetko od toho navlečenia nite do ihly až po ušitie šiat. A, samozrejme, aj ich nakreslenie a prípravu strihu, lebo odbor, ktorý som študovala, sa volal ´návrhár odevov´." Už počas strednej školy sa zúčastňovala súťaží mladých návrhárov, z ktorých niektoré vyhrala. Napríklad Zenit v Prešove či Zlatú Fatimu v rámci odevného festivalu Trenčín - mesto módy. S úsmevom spomína, že cena pre víťazov nebolo vždy to, čo by im pomohlo v ďalšom vzdelávaní alebo profesionálnom raste. Lebo čajová súprava, akých si Jana zo súťaží podonášala viac, jej skúsenosti určite nedodala...

"Už počas Gorbačovovej ´perestrojky´ sa začalo v Československu rozbiehať súkromné podnikanie," posunula sa J. Berg v spomienkach do obdobia, v ktorom jej kariéra nabrala nový smer. "Dvaja manželia si v Prievidzi otvorili salón. V ňom šili aj podľa návrhov a strihov, po ktoré chodili k nám do školy. Aj za ne platili. Dvadsať, tridsať i viac korún, čo bol vtedy slušný peniaz." Keď prišla revolúcia v novembri 1989, Jana bola v 3. ročníku. O rok zmaturovala a keďže sa pre nedostatok miesta nedostala na Karlovu univerzitu v Prahe, kde chcela študovať dejiny umenia, prihlásila sa na nadstavbové štúdium v Žiline, ktoré financovala švajčiarska vláda. Išlo o Akadémiu marketingu a strategického manažmentu. Hoci Jana pôvodne plánovala skúsiť sa o rok dostať "na karlovku" na druhý pokus, osud zamiešal karty inak.

Najprv Brno, teraz aj Praha

"Tí manželia z Prievidze mi ponúkli zaujímavú prácu a ja som ju prijala," pokračuje J. Berg. Jej podnikanie s módou začalo prešívaním tureckých kostýmov, aby sa dali nosiť. "Záujem bol obrovský, po roku a pol som mala pod sebou 50 ľudí. Predávali sme v Prahe na Václaváku i v Bratislave v OD Dunaj. Pamätám si aj na svoju účasť na nejakých kontraktačných dňoch v Brne. Rozložila som naše modely, z ktorých najdrahší stál 800 korún, a čakala. Domov som sa vrátila s objednávkami za milión a pol korún. To nešlo vyrobiť a aj tí manželia, keďže boli starší, chceli s týmto druhom podnikania skončiť. Nemali peniaze na také veľké investície ani objednávky."

Po skončení spomínanej akadémie sa Jana s Prievidzou rozlúčila a v roku 1999 sa presťahovala do Brna. Napomohla tomu aj svadba, keďže manžel bol z Moravy. Otvorila si vlastný salón, ktorý mal určité špecifikum. "Nič sme nešili do obchodov ani na sklad, všetko iba na objednávku," vysvetľuje J. Berg. "Konkrétna zákazníčka povedala, o čo má záujem a ja som šaty navrhla, prípadne poradila, v čom by bolo dobré jej nápad zmeniť. Postarali sme sa o všetko, teda nielen o šaty, ale aj o doplnky, ktoré k nim patria. Od klobúka u žien a kravaty u mužov až po topánky. Tak to v podstate funguje dodnes, keď mám pod sebou tím asi 20 ľudí. Akurát s tým dodatkom, že od tohto roku mám svoje sídlo aj v Prahe."

Na akési pracovné týždňovky tam J. Berg chodila už skôr. Zmenu si však vynútil aj fakt, že jej dcéra nastupovala na základnú školu. Prednosť pred Brnom tak dostala Praha. "Ale bolo to aj z mojich profesionálnych dôvodov. V Brne sa totiž nedá ´vrcholiť´. Naučila som sa tam veľa, ale prišiel čas, posunúť sa ďalej." To, že si raz za čas urobí takú módnu prehliadku, ako nedávno v Košiciach a predtým v Prahe, je pre J. Berg akýsi nadštandard. "Aby som sa z toho všetkého nezbláznila...," vraví s úsmevom. "Doteraz som neprišla na to, ako sa z toho kolotoča vyvliecť, alebo ho zjednodušiť, lebo je to strašne únavné. Ale nedá sa to. Lebo ak by ma v niektorej mojej činnosti niekto nahradil, už by to nebola moja práca..."

Do sortimentu, ktorý značka JANA BERG ponúka, patrí všetko okrem spodnej bielizne a u mužov sa nepúšťa do košieľ. Inak šije všetko. Najradšej však spoločenské šaty a vrchné oblečenie. Kabáty, bundy, kožuchy... Uprednostňuje prírodné materiály, vlnu, hodváb, z farieb všetky "živé", teda nerada pracuje s čiernou. Ceny za modely sú rôzne a v jej prípade vôbec neplatí, že šije iba pre "smotánku". "Mnohé šaty nie sú také drahé, na aké vyzerajú. Viem sa dostať aj na tisíc eur. Moji zákazníci majú istotu, že si obliekli originál, a teda nehrozí, že sa niekto v takých istých šatách objaví na rovnakej akcii.

Biznis postavila aj na diskrétnosti

Ako takmer každý módny návrhár, aj J. Berg má nejaký vzor. Či skôr viac, lebo na každom kolegovi obdivuje a berie si z neho príklad v niečom inom. "Na Coco Chanel je to jej jednoduchosť, pracovitosť, húževnatosť a praktickosť. Dior zas poprel všetko dovtedy dané a urobil z módy umenie tvaru a strihu. Úžasný je aj Valentino a celý rad ďalších ´umelcov´ v tomto obore." Aj preto dokáže pochopiť, ak niektorý z jej klientov nosí aj modely týchto či iných značiek. "Ak sú tie veci pekné, viem ich obdivovať aj ja. Ani mne nerobí problém kúpiť si a nosiť niečo cudzie. Rovnako tak nemám problém natiahnuť na seba tepláky či vyjsť na ulicu v rifliach a tričku. No večer, ak idem do spoločnosti, dostane vždy prednosť niečo slušné a pôsobivé."

Modely J. Berg si obľúbilo mnoho úspešných a známych osobností, pre ktorých je kvalitné oblečenie, šité na mieru, súčasťou životného štýlu. "Obliekam podnikateľov, politikov i hviezdy spoločenského neba. Sú to módni pôžitkári, ktorí si potrpia na kvalitný servis, reprezentujú prirodzenú dôstojnosť a vždy zostávajú nad vecou," povedala návrhárka o svojich klientoch. Prezradiť mená však veľmi nechcela. "Svoj biznis mám postavený aj na tom, že som diskrétna. Kým od klienta nedostanem súhlas, menovať ho nebudem. Ale niektorí sú verejne známi. Napríklad herec Marek Vašut či Peťa Paroubková. Chcem však dodať, že bola mojou klientkou a kamarátkou oveľa skôr, než sa vydala za nášho bývalého premiéra."

Na záver sme si neodpustili malú sondu do súkromia J. Berg, ktoré môže byť v Česku známe, no na Slovensku menej. Dozvedeli sme sa, že má 7-ročnú dcéru, je dvakrát vydatá a dvakrát rozvedená. S úsmevom dodáva, že hoci sa vraví "do tretice všetko dobré, na tretiu svadbu zatiaľ nepomýšľa. A čo životný sen? Profesionálny alebo rodinný? "Nechcem, aby to vyzeralo ako klišé, ale chcem sa každé ráno zobudiť a necítiť nespokojnosť či smútok. Chcem svoj život prežiť hodnotne a kvalitne, aby mi raz moje dieťa povedalo: ´Áno, mami, mala si na mňa málo času, ale mám ťa rada a stálo to za to´..."

Na otázku, či bude Praha poslednou zastávkou, alebo ju láka Paríž či New York, J. Berg odpovedala: "Už som si zvykla, že existuje nejaký plán, ktorého sme súčasťou. A ja ani nikto zo smrteľníkov do toho nemáme čo ´kecať´. Už je to tam niekde hore nalinkované a čo sa má stať, sa aj stane. Tak iba čakám a nechávam sa prekvapiť. Lebo kto vie, čo má ešte ten ´najvyšší´ v pláne..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári