Čerstvým príkladom je 28-ročná košická fitneska, matka trojročnej dcérky Karin, Natália Revajová - Lenártová, ktorá si z 27. majstrovstiev sveta žien v kulturistike, fitnes a body fitnes v talianskom meste Como priviezla zlato v body fitnes v kategórii do 158 centimetrov.

Svoj prvý titul majsterky sveta získala pred siedmimi rokmi v Brne. Celkom nečakane, lebo vtedy bola medzi ženskou svetovou elitou mladé ucho a na šampionát prišla zbierať skúsenosti. Za titulom z Coma bolo už presvedčenie, že vo svojej kategórii bude najlepšia. "V tom je medzi tými zlatými medailami obrovský rozdiel," tvrdí dvojnásobná majsterka sveta i trojnásobná európska šampiónka. "V čase, keď som sa chystala na svetový šampionát v Brne, som mala dvadsaťjeden či dvadsaťdva rokov a mojou jedinou úlohou bolo chodiť do školy a pripravovať sa na preteky. Vtedy som sa starala iba o seba. Boli to moje prvé majstrovstvá sveta medzi ženami, a preto som na ne išla bez nejakých väčších ambícií. Ten titul som vôbec nečakala, aj pre mňa to bolo obrovské prekvapenie a veľmi som to prežívala. Vyhrala som len tesným bodovým rozdielom a bola som veľmi šťastná. Príprava na tohtoročný svetový šampionát bola úplne iná ako na ten prvý, pretože teraz bola na prvom mieste rodina, starostlivosť o dcérku, mala som omnoho viac povinností ako pred siedmimi rokmi. Teraz som prežívala oveľa väčší stres, pretože som veľmi túžila po zlate. Žiadna iná alternatíva, že by som skončila druhá alebo tretia, by ma neuspokojila..."

Ešte nikdy nemala na svetovom šampionáte takú konkurenciu, aká sa zišla v severotalianskom mestečku Como neďaleko Milána, v súťaži sa prezentovalo 29 fitnesiek. "Medzi nimi som si nemohla byť až taká istá svojím víťazstvom. V eliminácii totiž neuspeli aj také pretekárky, s ktorými som rátala naisto vo finále. Talianski organizátori mali výhodu, že do súťaže mohli nasadiť až päť svojich pretekárok, od čoho si veľa sľubovali. Boli tam dievčatá, s ktorými som súťažila už pred dvoma rokmi, alebo sa poznáme ešte z juniorskej kategórie, ale aj také, ktoré som ešte nikdy nevidela. Na majstrovstvách sveta bolo zastúpených 47 krajín, aj v 158-ke sa objavili nejaké nové štáty, trebárs jedna Srbka, ktorá si hneď vybojovala piatu priečku. Konkurencia bola mimoriadne silná, a preto to boli pre mňa obrovské nervy, súťažila som pod veľkým stresom."

Rozhodcovia ho však na nej vôbec nebadali, vo finále ju dali svorne na prvé miesto. "Iba v druhom kole ma jeden z rozhodcov dal na druhé miesto. Nečakala som, že zvíťazím až takým veľkým, dvadsaťbodovým rozdielom. Druhá bola Ruska, ale nie tá majsterka sveta z vlaňajška, s ktorou som v Santa Susanne prehrala iba o bod. Tá do Coma vôbec neprišla. Ktovie prečo, možno sa zľakla konkurencie, ktorá ju tam čakala. Aj napriek jej neprítomnosti to bola pre mňa veľká satisfakcia za minulý rok."

Pohľad na Natáliu ulahodil oku všetkých rozhodcov. "Asi som sa im naozaj páčila. V posledných rokoch sa trošku zmenil štýl rozhodovania, keď sa uprednostňujú skôr útlejšie typy pretekárok, nie príliš vyrysované, 'osvalené'. A ja nie som príliš muskulatúrny typ."

Reprezentačný i klubový tréner Milan Čížek o nej vraví, že je dokonalá, jednoducho, že už nemá žiadne slabiny, ktoré by na jej figúre oči rozhodcov mohli objaviť. "V príprave som zapracovala na zoštíhlení nôh a na šírke chrbta. Myslím, že sa to podarilo, lebo oproti vlaňajšku je výrazne širší. Tréner síce hovorí, že už nemám žiadne slabiny, ale je to otázka názoru. Na majstrovstvách sveta to posudzuje subjektívny pohľad rozhodcov a v Come sa zišla taká partia rozhodcov, ktorým som sa páčila ja. Ktovie, na inej súťaži a pri inom zložení rozhodcovského tímu by to možno bola iné."

Natália má výhodu, že na prísnych arbitrov vie zapôsobiť celkovým vzhľadom, nielen vypracovanou figúrou. "Prirodzene, rozhodcovia berú do úvahy celkový pohľad, ako vyzerá celé dievča, svoje zohrá i krása. Aj keď nemôžem povedať, že by medzi nami boli nejaké ohyzdné baby, počas súťaže žiadna z nás nevyzerá až tak atraktívne. Z toho stresu a vypätia sme vychudnuté v tvári, máme zapadnuté oči, jednoducho, žiadna sláva."

Nie každý z brandže o nej vie, že je už mamičkou, ale ten, komu to povedala, musí uznať, že materstvo jej prospieva. "Nemám prehľad o tom, či v našej kategórii som bola jediná mama. Za mnou skončili o desať rokov mladšie pretekárky, takže predpokladám, že tie nimi ešte nebudú. Možno že domáce Talianky, pretože tie boli zas o desať rokov odo mňa staršie," smeje sa Natália.

Kým dcérka Karin doma čakala na sľúbenú medailu, v Come jej bol oporou manžel Miroslav. Vždy sa naňho môže spoľahnúť, po každej stránke. "Aj teraz sa o všetko veľmi pekne postaral. Vždy som bola perfektne natretá. Tak so mnou celú súťaž prežíval, že takmer finále zabudol natáčať, aby som mala pamiatku. A to sa posadil medzi fotografov a kameramanov... Napokon to natočil, aj keď trochu šikmo, lebo kameru, našťastie zapnutú, mal na kolenách. Počas súťaže to mal však ťažké, pretože ma pri filmovaní musel ešte aj povzbudzovať. Sedel hneď pod pódiom a kričal na mňa - napni nohy, roztiahni chrbát, vytoč sa tak či tak... Aby som bola vždy sústredená. Keď pózujete v kuse pol hodiny, aj keď vás stále vyvolávajú, svaly nemôžu byť vždy napnuté. Tréner na zverenkyňu kričať nemôže, ale divák áno. Manžel tak trochu inšpiroval rozhodcov, čo by si mali na mne všímať. Aj ďalšie naše dievčatá tam mali partnerov, ktorí ich natierali, pomáhali pri rozcvičovaní, povzbudzovali pri súťažiach."

Tie prebiehali vo výstavnej hale podobnej skleníku v nádhernom mestskom parku. "Nebola to klasická športová hala, ale prostredie, v ktorom súťaže svetového šampionátu prebiehali, bolo nádherné. Neďaleko stála aj vila či akýsi zámoček, kde sa uskutočnil záverečný banket. Celý šampionát bol vlastne spojený s výstavou o zdravom životnom štýle, ale keďže nám to povedali až neskôr, ani sme ju nestihli navštíviť."

Pupkom ženského sveta kulturistiky, fitnes a body fitnes bolo niekoľko rokov španielske letovisko Santa Susanna, aj preto sa už žiadala nejaká zmena. A talianske Como, na brehu rovnomenného jazera, bolo zmenou veľmi príjemnou... "Stretli sme sa tam s omnoho väčším diváckym záujmom o šampionát, aký bol v Španielsku. Aj keď opticky sa priestor pre divákov v tej hale zdal menší, v Come ich chodilo na naše súťaže oveľa viac ako v Santa Susanne. Jedinou chybou, ktorú možno Talianom vytýkať, bol časový sklz v organizácii. Jednoducho, typickí Taliani. Na všetko sme museli čakať trošku dlhšie, ako sme boli zvyknuté. Azda najviac sa to prejavilo pri počítaní výsledkov a pri prezentácii. Celá procedúra trvala takmer dve hodiny. Aj preto, že na svetovom šampionáte bolo v každej kategórii extrémne veľa pretekárok."

Malebné horské okolie mestečka i jazera Como lákali účastníkov šampionátu na malý výlet. Vyhliadková plavba loďou bola na to ako stvorená. "Výlet loďou po jazere nám kúpila naša asociácia po skončení šampionátu. Pre každého to bol pekný zážitok. Ukázali nám aj domy Sylvestra Stalloneho či Versaceho. Všetky tie vily sú postavené na kopcoch okolo jazera, vraj čím sú vyššie, tým sú ich majitelia majetnejší..."

Z čarovného Coma si Natália priniesla domov do Šebastoviec, kde už nejaký čas s rodinkou býva, desiatu medailu. "Konečne sa mi to dobre počíta, pretože ich mám párny počet. Pamätám si každú, kde som si ju vybojovala, len s tými rokmi sa mi to už trošku pletie. Zatiaľ ešte tie medaily nikde nevisia, ale budú v novom ´fitku´, ktoré sme prednedávnom dokončili. Teraz po šampionáte mu budem venovať väčšiu pozornosť. To fitnescentrum v našom hoteli bude výnimočné, aké na Slovensku ešte nikde nie je. Bude totiž privátne, pre skupinu ľudí, ktorým bránia určité predsudky, aby si išli zacvičiť do bežného fitnescentra, či už preto, že nevedia ovládať stroje, alebo sa hanbia cvičiť pred inými ľuďmi. U nás nájdu pokoj i súkromie. Budem im k dispozícii ako osobný tréner a budem pre nich robiť aj minikurzy, ako si vo fitku počínať."

Už pred cestou na svetový šampionát Natália avizovala, že bude asi jej posledný amatérsky. "Získala som zlatú medailu, takže môžem povedať, že som na vrchole. Aj keď súťaženie teraz pôjde bokom a prednosť dostanú iné priority, nechcem úplne odísť zo scény fitnes. Samozrejme, cvičiť chcem aj naďalej, pretože je to pre mňa relax, oddych. Mám však dilemu, keď sa k pretekaniu vrátim, či to bude ešte amatérsky. Škoda, že tohto roku na Svetových hrách v Kaohsiungu naša kategória nebola vypísaná. Stane sa tak až o štyri roky, na najbližších svetových hrách, ale ja už o účasti na nich neuvažujem. Štvorročná príprava v amatérskom fitnese je totiž finančne veľmi náročná a titul majsterky sveta by mohol byť odrazový mostík k profesionálom. Takže, uvidíme.... Obhajoba titulu je veľmi ťažká a ja by som nerada riskovala nejaké sklamanie, keby sa mi to nepodarilo. Mám dva svetové tituly, tri európske, dovedna desať medailí, myslím si, že je to pekný úlovok. Dosiahnuť titul a ukončiť kariéru sa mi zdá celkom logické. Aj poďakovať sa našej asociácii a trénerovi za dlhoročnú starostlivosť. A rodine, v ktorej som mala veľkú oporu," Natália to myslí s rozlúčkou (azda len s amatérskou scénou) asi naozaj vážne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári