Prax však potvrdzuje, že "dvadsaťpäťku" môže vyfasovať aj páchateľ, ktorý nie je spájaný s podsvetím. Stačí, ak jednu obeť zavraždil a druhá prežila iba preto, lebo vrah nemieril až tak presne a lekárska veda dokáže zázraky.
Boris Š. bol v obci Ubľa považovaný za čudáka. Z doteraz neznámych príčin sa za mlada pokúsil o samovraždu tak, že si revolverom strelil do hlavy. Trafil ju a projektil prešiel mozgom, no keďže na svojej ceste nepoškodil žiadnu pre život dôležitú časť, lekári pacienta zachránili. Úplne bez následkov však neostal. Strela totiž zasiahla tú časť mozgu, od ktorej podľa znalcov záviselo prežívanie sociálnych a morálnych citov. Skrátka, ak si Boris vypil, a to bolo pomerne často, zvyklo mu v hlave, ľudovo povedané, "preskočiť". Nepoznal brata, sestru a aj vlastnej matke by dokázal ublížiť. Vtedy bolo najlepšie pratať sa z jeho dosahu, lebo Borisovo konanie mohlo byť skratové, impulzívne, a teda pre všetko živé v okolí nebezpečné. Zvlášť, keď bolo všeobecne známe, že pri sebe nosí zbraň.
V tú osudnú júnovú stredu sedel Boris v krčme v obci Ruský Hrabovec a usilovne popíjal. Bol pokojný až do chvíle, keď krátko pred 21. hodinou vošiel do miestnosti Ján R., Dáša Ď. a Ján P. Prví dvaja prišli autom z Uble, tretieho stretli pred vchodom do krčmy. Hoci to pôvodne nemali v pláne, lebo Ján P. šiel do Hrabovca iba vylepiť na krčmové dvere oznam o konaní futbalového zápasu, vošli aj dnu. "Len čo sme sa všetci traja usadili pri stole, videla som, ako Boris vstal a odišiel. Čo robil vonku, neviem, ale asi o päť minút sa vrátil. Postavil sa za Jána P. a poklepal ho po pleci. Ten ho privítal ako svojho známeho slovami ´Aj ty si tu, Borko?´ a ponúkol mu stoličku pri našom stole," opísala Dáša udalosti krátko pred incidentom.
Od tej chvíle sa začali diať veci, ktoré v rôznej miere ovplyvnili tri životy. Keď Ján P. objednal alkohol a rozprával sa s Borisom, Dáša obrátila pozornosť k Jánovi P. a tiež sa rozprávali. Neskôr, keď bolo treba okolnosti pri stole opísať podrobnejšie, spomenuli si iba na to, že tí dvaja sa väčšinou hádali. Agresívnejší bol Boris, ktorý kamarátovi nadával a stále sa ho niečo pýtal. Hovorilo sa aj o peniazoch. "Ján P. mi už dávnejšie niekoľkokrát vyčítal, že kvôli mne prišli prevádzači o 18-tisíc dolárov. Vraj preto, že ja som polícii oznámil, že som videl prevádzané osoby," naznačil Boris dôvod hádky. "Ján R. sa mi už dávnejšie vyhrážal, že ak neprestanem polícii oznamovať prevádzanie cez hranice, porátajú sa so mnou buď naši prevádzači, alebo Ukrajinci. A že nehovoril do vetra, sa mi potvrdilo neskôr, keď ma napadla skupina neznámych ľudí. Odvtedy som pri sebe nosil zbraň."
Keby konverzácia medzi Borisom a kamarátom zotrvala iba v podobe hádky, dnes by nebolo o čom písať. Ján R. však musel povedať niečo také, čo v jeho spoločníkovi aktivovalo tú časť mozgu, ktorá mala blokovať racionálne myslenie a ovládanie. Boris siahol do vrecka po revolver zn. Smith & Wesson, kal. 38 a keď sa jeho kamarát pozrel inam, namieril na neho a stlačil spúšť. Projektil vnikol Jánovi R. do ľavého líca a prerazením lebky na opačnej strane mu spôsobil agonálne štádium smrti. "Keď som začula výstrel, otočila som sa za zvukom a zbadala som Borisa, ako mieri na Jána R.," pokračovala Dáša v opise tragédie. "Vzápätí otočil zbraň na Jána P., ktorý sa snažil vstať a ujsť. Prvý výstrel ho nezasiahol, druhý niekam hore do chrbta už áno. Vtedy Ján P. spadol medzi lavice."
Dáša bola v šoku, ale došlo jej, že Boris zošalel, a ak rýchlo nezmizne z jeho dosahu, môže byť tretia na rade. Vybehla z krčmy na ulicu, a vtedy začula ďalšie dve rany. Boli to rany istoty, ktoré Boris zasadil svojej prvej obeti. Hoci bol už Ján R. na pokraji smrti, vrah jeho odchod na druhý svet urýchlil dvoma priestrelmi hlavy. "Utekala som k autu, a keď som k nemu dobehla a pozrela sa za seba, videla som, ako z krčmy vyšiel Boris aj čašníčka. Sadla som si za volant, a vtedy dobehla vystrašené čašníčka, ktorá si sadla dozadu. Nenaštartovala som, iba som sa zamkla. Veľmi som sa bála."
V momente, keď k autu podišiel aj Boris a postavil sa k dverám vodiča, čašníčka otvorila svoje a utiekla do krčmy a Dášu nechala s vrahom samú. "Boris na mňa namieril zbraň a žiadal, aby som vystúpila. Mala som strach, preto som to urobila. Chcel po mne, aby som ho odviezla preč. Z obavy o život som súhlasila. Keď si chcel otvoriť dvere spolujazdca a ja som si všimla, že zbraň odložil do vrecka, rýchlo som zamkla svoje dvere a utiekla," ukončila Dáša opis hororového zážitku.
Po zadržaní strelca mali plné ruky práce kriminalisti aj záchranári. Prví museli podrobne zdokumentovať všetky stopy a tí druhí zas vynaložiť veľké úsilie, aby sa za nebohým Jánom R. nepobral aj Ján P. Ten, mimochodom, neskôr vypovedal, že strelca pozná iba z videnia a nikdy s ním nemal žiadny konflikt. Samozrejme, Boris putoval do väzby a bol obvinený z viacerých paragrafov. Vraždy, pokusu o vraždu, vydierania a nedovoleného ozbrojovania. Zo záverov znaleckého skúmania vyplynulo, že okrem alkoholu koloval v jeho krvi aj fenobarbital. To znamená, že pred streľbou požil antiepileptiká, ktoré patria do skupiny hypnotík a sedatív. Napriek tomu, že znalci u Borisa zistili duševnú poruchu, dospeli k záveru, že je za svoje konanie plne zodpovedný.
Okresný súd Košice I vymeral 44-ročnému Borisovi Š. 25 rokov v III. NVS a v rámci neho ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie. Ak sa prepustenia dožije, tri roky bude ešte pod tzv. probačným dohľadom. Krajský súd tento verdikt potvrdil.
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
