Najmladší díler mal iba dvanásť, najstarší bol dôchodca

Závislosť od omamných látok už skazila nejeden život, rozvrátila mnoho rodín. Nerozvážnosť niektorých ľudí však spôsobuje, že sa drogy aj napriek tomu môžu stále tešiť dlhodobo narastajúcej popularite a sú súčasťou života mnohých nielen mladých ľudí.

O tom, koľko polícia eviduje košických prípadov distribúcie či držby omamných látok, ale aj o tom, ako proti nim bojuje, sme sa porozprávali s pracovníkom oddelenia odboru Východ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného Zboru (ÚBOK PPZ).

Drogová kriminalita patrí k fenoménom, ktoré na naše územie prišli so zmenou režimov. Medzi obyvateľstvo, tešiace sa slobode a novým možnostiam, sa začali drogy v 90. rokoch šíriť ako zákerná choroba. Svojou nerozvážnosťou a neinformovanosťou im podľahlo mnoho najmä mladých ľudí najprv na západe republiky, neskôr sa drogy dostali aj na východ, a to najmä do jeho metropoly. Práve v 90. rokoch zaregistrovala polícia narastajúci počet prípadov, v ktorých svoju úlohu zohrali omamné látky. Na dovtedy nepoznanú situáciu sa rozhodla zareagovať promptne - zriadila oddelenie špecializujúce sa na boj proti drogovej kriminalite.

"Protidrogové oddelenie odboru Východ ÚBOK PPZ v rôznych štruktúrach existuje od roku 1993 vznikom protidrogovej brigády," vysvetľuje pracovník oddelenia, ktorý si neželá byť menovaný. "Protidrogové oddelenie sa zameriava na prípady, ktoré súvisia s výrobou a distribúciou omamných látok, ako aj na prípady tranzitu omamných látok do západnej Európy," objasňuje zameranie svojho oddelenia. Znamená to, že sa nezaujímajú len o drogy, ktoré sú určené pre slovenských "konzumentov", ale aj tie, ktoré našou krajinou len prechádzajú ďalej na západ.

Za "zlaté časy" drogovej kriminality sa dá označiť obdobie medzi rokmi 1995 - 2002. Spočiatku bola väčšina prípadov registrovaná na západe republiky. Na východe s ňou začali byť problémy až o čosi neskôr. "S rozvojom ekonomiky a zvýšenou kúpyschopnosťou obyvateľstva postupne dochádzali omamné látky aj na východ republiky." Predávanosť drog sa dá rozdeliť do určitých období. Rovnako aj to, ktoré drogy v nich boli medzi narkomanmi "in". "Od prelomu 90. rokov do roku 2005 bol pre Slovensko charakteristický heroín. Od roku 2005 zas zaznamenávame prudký nárast predaja a výroby pervitínu." Práve ten je momentálne najväčším "hitom". "Za posledné obdobie je zvýšený záujem aj extázu. Najčastejšie predávanou omamnou látkou však stále ostáva marihuana." Tá je zároveň najbežnejšou a najdostupnejšou drogou, tešiacou sa obľube najmä medzi študentmi a mladšou generáciou.

Zaujímavým javom je aj súvislosť výskytu drog s vekovým zložením obyvateľstva. To výrazne ovplyvňuje miesta, v ktorých sa drogy najčastejšie distribuujú. V Košiciach to boli a aj sú najmä sídliská. "Postupne, ako dochádzalo k starnutiu obyvateľstva na jednotlivých sídliskách, sa problém pouličnej drogovej kriminality presúval na iné miesta. V Košiciach to začínalo na Sídlisku nad jazerom, neskôr sa drogová kriminalita presunula na Sídlisko dargovských hrdinov, potom na KVP. V súčasnosti je to najmä Sídlisko Ťahanovce, ale aj centrum mesta."

Distribúcia drog by sa nezaobišla bez ich predajcov - dílerov. Tými sú najmä mladší ľudia, ktorí si takouto "brigádou" zarábajú peniaze nielen na štúdium.. "Ide hlavne o osoby od 16 do 25 rokov. Sú to prevažne chlapci, ktorí sú drogovo závislí a predajom drog si zabezpečujú finančné prostriedky na nákup drog pre seba." Spomínané vekové rozpätie dílerov však nie je pravidlom. Tým, z akých vekových skupín díleri pochádzajú, niekedy ostávajú zarazení aj samotní pracovníci protidrogového oddelenia. "Najmladší díler mal 12 rokov, najstarší, ktorý v Košiciach predával heroín, bol 75-ročný dôchodca."

Predaj drog sa nedá situovať na konkrétne miesta. Mnoho narkomanov ale aj príležitostných konzumentov drog má totiž na svojich dílerov priamy kontakt. K distribúcii tak často dochádza pred ich bydliskom, na autobusových zastávkach, a menej rušných lokalitách neďaleko domova. "Okrem toho sú to hlavne zábavné podniky a miesta, kde sa schádza mládež na jednotlivých sídliskách." Smutným javom je aj to, že sa čoraz častejšie hovorí o distribúcii drog na školách. Pracovníci protidrogového oddelenia sú však v týchto tvrdeniach opatrnejší. "Priamy predaj drog na školách nebol našimi pracovníkmi zdokumentovaný. Prvotné signály však existujú. Súčasťou preventívno-bezpečnostných akcií je aj kontrola na užívanie omamných látok."

Dlhodobým sledovaním menších, ale najmä väčších "rýb" medzi predajcami drog, vedia policajti približne určiť aj najčastejší pôvod košických drog. Tie totiž prichádzajú väčšinou z rovnakých štátov, od rovnakých výrobcov. "Väčšina predávanej marihuany bola dopestovaná v okolí Košíc alebo je dovážaná z iných okresov Slovenska. Veľké množstvá sa dovážajú aj z Česka či Holandska. Čo sa týka metamfetamínu (pervitín), vyrába sa najmä v domácom prostredí z liečiv, ktoré sú voľne predajné."

Farmaceuti by si teda mali dávať pozor, aké lieky a v akých množstvách predávajú. Výrobcovia však látky potrebné na výrobu pervitínu nakupujú často sprostredkovane cez iné osoby a po menších množstvách v rôznych lekárňach. "Nie všetok u nás predávaný pervitín sa tu aj vyrába. Isté množstvo sa dováža z iných oblastí Slovenska a Česka. Extáza sa na naše územie distribuuje najmä z Maďarska, Poľska a Holandska. Väčšina heroínu zas pochádza z Turecka, kokaín z rôznych krajín západnej Európy."

Díleri schovávajú ešte nepredané omamné látky na rôznych miestach. Najčastejšie doma, no niektorí si zvolia kurióznejšie riešenie. Známym je slovenský prípad, keď díler schoval niekoľko kilogramov kokaínu v hydrante pri dverách do susedovho bytu. "Nedá sa to určiť presne. Schovávajú ich všade, vo väčšej miere ich majú u seba na krátky čas." V štatistikách protidrogového oddelenia figuruje aj niekoľko kolónok, ktoré sa dajú označiť za rekordné. "Asi najväčšími úlovkami bolo zaistené množstvo 12,7 kg heroínu v Poprade v roku 2008 a ešte v 90. rokoch zachytený tranzit 9 kg heroínu."

Kupujúcimi sú v prípadoch drogovej kriminality najmä drogovo závislé osoby vo veku od 16 do 40 rokov. Na nich sa zákon pozerá inak. Za držbu omamných látok sú o čosi miernejšie tresty ako za ich distribúciu. " V tomto roku bolo v našom meste zatiaľ realizovaných 15 prípadov výroby, distribúcie a tranzitu drog, vlani to bolo 23 prípadov." Tieto čísla sa možno zdajú byť nízke, no do úvahy je potrebné brať aj zníženú možnosť odhalenia osôb, zapojených do tejto kriminality či činnosť polície súvisiacu so sledovaním menších dílerov cielenú k zisku informácií o "väčších rybách".

O jednotlivých prípadoch sa pracovníci protidrogového oddelenia dozvedajú rôzne. Mnohým dílerom prídu na stopu sami. "Časté sú aj anonymné oznámenia a niekedy nás kontaktujú rodičia drogovo závislých detí. Registrujeme aj prípady, keď nás oslovili samotní konzumenti." Policajti, zasahujúci pri domových prehliadkach či zadržaniach stíhaných osôb, sa pri tomto druhu kriminality často vystavujú väčšiemu riziku ako ich kolegovia z niektorých iných oddelení. "Čo sa týka ohrozenia policajtov, je potrebné si uvedomiť, že v skupine osôb, ktoré užívajú omamné látky, je zvýšený výskyt žltačky typu C a taktiež HIV pozitívnych osôb. Navyše, ich správanie pod vplyvom drog je nevyspytateľné."

Medzi prípadmi z Košíc a okolia možno nájsť aj niekoľko kurióznych. Policajti však na ne, samozrejme, nespomínajú s úsmevom. "Pamätáme si páchateľa, ktorý odchádzal zo súdu v Košiciach priamo do laboratória, kde šiel variť pervitín. Na súde sa pritom prejednávala dohoda o jeho vine a treste v predchádzajúcom obvinení." Mnoho pašerákov a dílerov drog je až prekvapujúco vynaliezavých. "Minulý rok sme napríklad v Poprade zaistili heroín, balený v 50-gramových balíčkoch, umiestnených v podrážke gumených letných šľapiek."

Pri pašovaní drog prichytili aj občana Českej republiky. Jeho fígeľ bol síce premyslený, no pozornosti polície neušiel. "V roku 2001 sme zadržali českého občana, ktorý z Maroka cez Španielsko pašoval do Prešova 4 kg hašišu v upravenej benzínovej nádrži. Pri sledovaní osoby boli nápadné jeho časté zastávky a tankovania na benzínových čerpadlách. Mal totiž zmenšený objem palivovej nádrže," spomína pracovník oddelenia odboru Východ ÚBOK PPZ.

Policajti sa už stretli aj s páchateľmi, ktorí disponovali detailnými informáciami o najefektívnejšom spôsobe pestovania marihuany. Pestovali ju na pomerne známom mieste. "V bývalej sýpke v okrese Bardejov bola vypracovaná kontinuálna výroba marihuany hydropónnym spôsobom od semena až po sušinu. K pestovaniu rastlín tam boli použité sodíkové výbojky a uhlíkové filtre. Každá z 2 253 kusov rastlín mala vlastné elektronicky riadené zavlažovanie." Šlo teda o akúsi "veľkovýrobu".

Pri drogových trestných činoch si odsúdení páchatelia na súde vypočujú spravidla tvrdé tresty. Do istej miery sa však prihliada aj na okolnosti, ako napríklad to, či drogy distribuovali alebo používali len pre vlastné potreby. Zákon však neprihliada na to, či bol u páchateľa nájdený tvrdý alebo mäkký druh drogy. "V zmysle § 172 Trestného zákona sa berie do úvahy osoba páchateľa - či už bol za drogovú trestnú činnosť odsúdený, osoba, ktorej omamné látky zadovážil, aký prospech uvedenou drogovou trestnou činnosťou získal a ďalšie okolnosti. Za udelenie trestov však zodpovedá súd, nie polícia. Trestný zákon nerozlišuje druh drogy."

Za drogovú kriminalitu páchateľom hrozia tresty od 10 - 25 rokov. Oko sa neprižmúri napríklad ani pri osobách, ktoré zadovážia alebo vyrobia látky neskôr slúžiace na výrobu drog. Za takýto skutok sa trestajú pobytom vo väzení s dĺžkou jeden až päť rokov. Ani také tvrdé sankcie však, žiaľ, niektoré osoby neodradia od zapájania sa do drogovej trestnej činnosti. Záujem o túto komoditu totiž nielenže pretrváva, ale mierne stúpa...