atku sa uspokojil so slovenskými či českými. Časom to však jeho zbierke nestačilo, a tak sa poobzeral ďalej po svete. V tomto rozhovore nám priblížil niekoľko zážitkov z ciest za etiketami po cudzine.
Keď si vyberáme ideálnu dovolenku, ovplyvňuje nás množstvo faktorov. Lokalita, počasie, pamiatky a mnoho iných. Sú však medzi nami ľudia, ktorí k ideálnej dovolenke potrebujú niečo celkom iné. O. Orlovský má vo výbere dovolenky jasno. Ak je v mieste pivovar a ešte k tomu v prevádzke, je to optimálna kombinácia pre jeho ideálnu dovolenku. Počas ciest za pivovými etiketami navštívil Litvu, Taliansko, Holandsko, Ukrajinu, Nový Zéland, Jamajku, Karibik, Turecko, Bulharsko, Tunis, Maroko, Egypt, Chorvátsko a mnohé ďalšie krajiny.
Zlodeji kukurice
Jedny z najbližších ciest O. Orlovského za etiketami smerovali do Maďarska. Tam sa vybral dvakrát s kamarátom a zberateľom Antonínom Tupým. Namierené mali k rumunským a slovinským hraniciam. Keďže mali v pláne navštíviť viac pivovarov, rozhodli sa kočovať. Neprenajali si hotel, ale prespávali v aute. Jednu noc napríklad pri poli, kde rástla kukurica. Odrazu sa pri nich objavili dvaja chlapi s puškami, ktorí vystúpili z trabanta. Po presviedčaní, že nie sú zlodeji kukurice, sa jej strážcovia odobrali preč. Z tejto cesty si O. Orlovský doniesol množstvo zážitkov, no málo zberateľských kúskov. Väčšina pivovarov im dala iba po jednej etikete. "Navyše nechápali, prečo chceme etikety a nie pivo," smeje sa zberateľ.
V roku 2005 sa vybral do Jordánska, malebnej krajiny, plnej krásnych pamiatok v skalách, s úžasným morom... a pivovarmi. No áno, človek by nepovedal, že ešte aj tu môžu byť. "Šiel som cez cestovnú kanceláriu na 10 dní, konkrétne do letoviska Agaba. Keďže moje možnosti komunikácie v cudzej krajine sú slabšie, podarilo sa mi presvedčiť dcéru, aby ma v Jordánsku sprevádzala. Pred odchodom som sa snažil získať čo najviac informácií o pivovarníctve v tejto krajine a zmapovať existujúce pivovary. Z dostupných materiálov som zistil, že v Jordánsku by mali byť v prevádzke len tri. Jeden v Al Jizah a dva v Ammáne."
Krátku prehliadku v mieste pobytu absolvoval Košičan len preto "aby sa nepovedalo". Nevedel sa dočkať, kedy si obhliadne pivovary a odnesie suveníry. V jedno ráno konečne nasadol s dcérou do taxíka a odviezli sa do 320 km vzdialeného mesta Al Jizah, v ktorom sa nachádzal pivovar Meiing. Po dlhej ceste ich čakalo prekvapenie, lebo bol dva roky zrušený. Našťastie sa mu podarilo získať aspoň 16 etikiet, teda neodchádzal naprázdno. Jeho cesta pokračovala do ďalších dvoch pivovarov Henniger a Amstel do Ammánu.
"Snažili sa ma tam odbiť pár etiketami, no po dlhšom vysvetľovaní a drobnom prezente som v oboch závodoch získal 500 etikiet (6 druhov), tri polokošele, 10 pier a jednu chladiacu taštičku s logom Amstel. Jednu zamestnankyňu som ´podplatil´ čokoládami, tak mi pridala ešte niekoľko plechoviek piva Petra. Etiketu, resp. fľašu tohto piva sa mi však nikde nepodarilo nájsť." O. Orlovskému neunikol v Ammáme fakt, že sa tam nachádzajú iba dva obchody s alkoholom, vrátane piva. Amstel sa dal kúpiť za cca 120 Sk. V ponuke mali aj libanonské nealkoholické pivá s príchuťou malinovou, broskyňovou, ananásovou či jablkovou.
O rok neskôr absolvoval cestu do Talianska. Nie kvôli Benátkam, Vatikánu, Rímu či plážam. V pláne mal návštevu minipivovaru v San Maríne. V hoteli v Rimini sa ubytoval s kamarátom a zberateľom Jánom Čižmárom z Košíc. Pivovar v San Maríne bol vzdialený 30 km, no vďaka náhode sa v tom istom hoteli zoznámili s turistami od Trnavy, ktorí tam boli autom. "Boli ochotní vziať nás so sebou do San Marína. V pivovare som objavil sklad etikiet a moje srdce poskočilo ako malému chlapcovi. Dostal som viac kusov z niekoľkých druhov etikiet, no nebol som celkom spokojný, lebo som videl aj nové, ktoré mi nechceli dať, lebo tam nebol vedúci skladu. Potom sme navštívili veľkoobchod s alkoholom a pivom. Moja predstava, že tam bude hlavne talianske pivo, sa po vstupe rozplynula. Regály boli plné piva z Francúzska, Holandska či Nemecka."
V nasledujúcich dňoch si obaja Košičania požičali bicykle a navštívili niekoľko obchodov v Rimini. V jednom našiel O. Orlovský vytúžené talianske pivá, konkrétne pivo Peroni, s etiketami talianskej futbalovej reprezentácie. Vďaka bicyklu zohnal aj tie ostatné zo šesťetiketovej série. Práve tento dopravný prostriedok mu vnukol myšlienku na dobrodružnú cestu do pivovaru v San Maríne. "Trochu som podcenil orientáciu, vysokú teplotu a svoju kondíciu. Po tri a pol hodinách som sa však dostal do cieľa. Vedúci skladu bol našťastie tam, tak som tie nové etikety predsa len získal. Tam aj nazad som prešiel asi 60 km, v sedle bicykla som strávil sedem hodín, no vzácne etikety zo San Marína stáli za to."
Sedemdesiatka v Karibiku
Zberateľove 70. narodeniny vyšli na rok 2007. Medzi vytúženými darčekmi neboli knihy či hojdacie kreslo. S dvoma priateľmi sa rozhodol pre poznávací zájazd do Karibiku. V pláne mal obísť nejaké pivovary a doplniť si zbierku. Po osemapolhodinovom lete Boeingom 777 a hodinovom presune sa konečne dostali do letoviska Ste. Luce v Martiniku. Keďže to bol poznávací zájazd s presne stanoveným programom, už v prvých dňoch sa O. Orlovský presvedčil, že dostať sa do závodov na výrobu piva bude ťažké. Napríklad pivovar v meste Lamentin bol veľmi ďaleko od miesta letoviska i trás zájazdu. Druhý deň sa už k nemu dostali bližšie, do hlavného mesta Martiniku, Fort de France. No času bolo málo. Navyše, nenašiel ani žiadny obchod, kde by sa dalo kúpiť pivo. Aj ďalší deň teda Košičana sklamal a smola ho naďalej neopúšťala. Výlet na ostrov Sv. Lucia, kde mal tiež určité "pivné" plány, sa pre malý záujem nekonal. Z tohto ostrova si teda odniesol iba pár etikiet, ktoré poodlepoval z fliaš od piva.
"Podľa plánu zájazdu nasledoval presun loďou do Dominiky a jej hlavného mesta Roseau. Po ubytovaní ma nesmierne potešil fakt, že jediný pivovar (Dominika Brewery Beverages Ltd.) v tejto krajine sa nachádza iba pár kilometrov od hotela. Zlákal som ďalších troch účastníkov zájazdu a vybrali sme sa ho navštíviť. Ochotní pracovníci nám urobili exkurziu a vysvetlili celý postup varenia piva." Okrem toho, ako pozornosť podniku dostali od manažéra darčekové balenie piva, poháre, tričká a veľké množstvo etikiet i tácok.
Poslednou zastávkou zájazdu bol ostrov Guadalupe. Mnohí ani netušia, že vôbec existuje, nieže sa tam nachádzajú pivovary. Prvý, ktorý chceli navštíviť, bol, žiaľ, už zrušený. Nájsť ten druhý, s názvom Gwada, sa im takmer nepodarilo napriek tomu, že dvakrát stáli pred reklamnou tabuľou "Gwada". "Naznačovala, že objekt musí byť blízko, no my sme nič nevideli. Keď som to už chcel vzdať, zbadal som dvoch ľudí, ktorí sa pohybovali pri neoznačenej budove a vykladali tovar. Nazrel som a zbadal sudy s pivom. Bol som taký šťastný a rozrušený, že keď som hovoril s domácimi, nechápali, o čo mi ide. Dostal som tu až sedem druhov etikiet."
V roku 2008 navštívil O. Orlovský krajinu Fidela Castra - Kubu. V nej sa nachádza 10 pivovarov, a tak veril, že aspoň niečo sa musí podariť. Mýlil sa. V areáli vo Varadaro, 20 km od Havany, kde bývali, nebolo k dispozícii žiadne fľaškové pivo, a tak bol celý čas odkázaný iba na čapované. Samozrejme, bez etikiet. Ani v ďalšie dni sa do pivovarov nedostal, niektoré boli veľmi ďaleko. "Ochutnal som aspoň pivo ´Tinima´. Nealkoholické, s prísadou karamelu. Bolo otrasné. Neskôr sa mi podarilo navštíviť pivovar Salm bräu. Vyrábajú tam tri druhy piva, ale žiadny propagačný ani zberateľský materiál nemali. Tak mi zase neostalo iné, než odlepovať etikety z fliaš. Z tejto cesty som si odniesol akurát kultúrne zážitky z návštevy kaviarne, kde sedával Ernest Hemingway, alebo ´degustačné´ zo závodu na výrobu rumu."
Láka ho rovník
Tunis. Pri vyslovení tohto slova sa každému vybavia pieskové pláže s palmami, tyrkysové more, ťavy a luxus. O. Orlovský sa tam vybral v roku 2008 už tretíkrát. Táto cesta však nebola veľkým prínosom do jeho zbierky. Zo začiatku navštevoval hlavne obchody a odlepoval etikety. Ochutnal napríklad aj nemecké banánové pivo. V pivovare v Port el Kantaoui "Golf Bräu" dostal iba tácky. To mu nestačilo, preto skúšal ďalej. V hlavnom meste Tunisu už pochodil lepšie. V pivovare dostal 200 etikiet a pohár na pamiatku. Fotografovať tam však nemohol. Po ceste navštívil ešte dva ďalšie závody, no nič už nedostal. V jednom z nich tácky nepoužívajú, na sudoch nemali žiadne etikety, iba označenie, do ktorého hotela pivo ide.
Vo februári tohto roku navštívil po tretíkrát Karibik a vybral si exotickú Jamajku. Inšpirovali ho etikety z pivovaru Big City Brewing Co. v hlavnom meste Kingston. "Navštívil som až dva pivovary a okrem toho zbieral etikety z kúpeného piva. V prvom pivovare v Kingstone mi dali iba pár etikiet, ale aj kopec iných suvenírov. Nepomohlo ani prehováranie, viac etikiet mi nedali." V druhom - Big City Brewing Co. ho prijal manažér. Košičanovi dal etikety a vzal ho do svojej kancelárie. Tam si náš zberateľ všimol na poličke staré a pokazené pivo. Etikety boli preňho nové, a tak manažéra presvedčil, aby mu fľaše daroval...
"Pivných" ciest absolvoval O. Orlovský mnoho a napriek tomu, že má 72 rokov, sa jeho plány nekončia. Na budúci rok chystá cesty do okolia rovníka. Samozrejme, iba tam, kde budú pivovary...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
