Jedného dňa však do "hudobného" stánku nebehli kukláči a traja Košičania sa vzápätí ocitli za mrežami. Hoci iba nakrátko, ich trestné stíhanie trvalo takmer štyri roky.
Keď sa vďaka neustále napredujúcej technike objavili na trhu s elektronikou aj tzv. napaľovačky, obchodom s hudobnými nosičmi nastali zlé časy. Čoraz viac najmä mladých ľudí ich prestalo kupovať a hudbu si začalo kopírovať. Obrovské možnosti, najmä čo sa týka zárobku, okamžite využili špekulanti, ktorí si na nelegálnom rozmnožovaní hudobných nosičov postavili biznis. "Napálené" cédečká predávali najmä na trhoch, košický Blšák nevynímajúc. Jedným z podnikateľov, ktorý tento trend zachytil, bol Košičan Marek M. Uvedomil si, že takých zákazníkov, ktorí radšej namiesto drahého originálu kúpia lacnú a kvalitou porovnateľnú napodobeninu, budú desaťtisíce. Tejto myšlienke prispôsobil podnikanie svojej eseročky (ktorú napísal na bezdomovca) nielen čo sa týka kvality techniky, ale aj rozšírením počtu spolupracovníkov.
Netrvalo dlho a hudobný stánok č. 146 "na námestí" Blšáku poznal azda každý jeho návštevník. Najprv za 250, neskôr iba za 200 Sk sa v ňom dali kúpiť aktuálne novinky aj staršie albumy, ktoré sa v originále predávali od 600 Sk vyššie. Výber umožňoval prehľadný katalógový prehliadač obalov po oboch stenách stánku. Navyše, vybraný titul si mohol zákazník prehrať, aktuálne novinky, rôzne "výberovky" hitov zneli z reproduktorov nepretržite. Denne, no najmä počas víkendov, navštívili Marekov stánok stovky zákazníkov. Niektorí si kúpili jeden titul, no boli aj takí, ktorí odišli s dvoma aj troma. Cena bola totiž skutočne lákavá. Ak si uvedomíme, že náklady na jeden album boli, nerátajúc napaľovaciu techniku, okolo 25 Sk, investovaná koruna sa Marekovi vrátila desaťnásobne. Jeho zisky a neskôr i spolupracovníkov Jozefa R. a Ľubomíra N. dosahovali státisíce, neskôr milióny. No hoci bol Marek milionár, nesprával sa ako niektorí porevoluční zbohatlíci, ktorí dávali okoliu najavo, ako sa im darí a peniaze doslova rozhadzovali. On sa rozhodol investovať. Najprv do ešte kvalitnejšej techniky, potom do nehnuteľností. V centre kúpil dom, ktorý prenajímal a jeden rodinný si postavil. Podobne skromne na verejnosti vystupovali i jeho spoločníci.
Samozrejme, občas do stánku na Blšáku zavítala aj kontrola, no obvykle nenašla nič, čo by bolo proti predpisom. V interiéri sa totiž nachádzali iba originály, predaj ktorých mal Marek K. papierovo "ošetrený". Colníkom a kriminalistom preto stále vŕtalo v hlave, odkiaľ sa berú tie napálené falzifikáty. Odpoveď na túto zásadnú otázku dala až razia v máji 2005. Vtedy bola do zadnej steny navŕtaná diera a pomocou fibroskopu, čosi ako periskop, objavená v stánku ešte jedna miestnosť 2 x 3 metre. Po násilnom otvorení v nej colníci objavili asi 10-tisíc falošných CD a DVD albumov a tiež muža, ktorý plnil funkciu podávača. S predajňou bol spojený odposluchom, takže keď si zákazník zažiadal nejaký titul, kým poň Marek prišiel za záves, už mu ho cez úzky otvor v stene podal. Operatívnym vyšetrovaním boli ešte v neďalekom objekte na Alejovej 5 otvorené tri miestnosti, kde sa z originálov napaľovali albumy a tlačili k nim booklety. Colníci zhabali kompletnú techniku so softvérovým vybavením a vyše 25-tisíc ešte iba prázdnych albumov. Kontraband zaplnil päť dodávkových automobilov. Časť techniky na výrobu falzifikátov objavili policajti aj v sídle eseročky na Medenej ulici.
Po zákroku na Blšáku zostal zavretý nielen stánok, ale aj traja "podnikatelia". Deľba práce bola jasná. Jozef R. albumy napaľoval, Ľubomír N. ich v stánku podával a Marek predával a celý biznis riadil. Po obvinení z trestného činu porušovania autorského práva putovali všetci traja do väzby, kde strávili rôzne dlhý čas. Najkratší práve "mozog" výroby falzifikátov, Marek, ktorý sa dostal na slobodu po dvoch mesiacoch a zaplatení kaucie 700-tisíc Sk. Slovenská pobočka Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu v Bratislave a Slovenská audiovizuálna protipirátska únia zatiaľ vyčíslili škodu na takmer
300-tisíc resp. vyše 1,36 milióna Sk.
Potrestať trio hriešnikov sa podarilo až na druhý pokus. Prvý nevyšiel preto, lebo prokurátor považoval peňažný trest (80-, 50- resp. 60-tisíc Sk), ktorý samosudkyňa vymerala každému z obžalovaných, za veľmi mierny. Podal teda odpor, vďaka ktorému sa všetky procesné strany zišli v súdnej sieni. Nie však nadlho. Keďže každý z tria obžalovaných vyhlásil, že sa cíti vinný, zdĺhavé dokazovanie sa nekonalo a samosudkyňa vyniesla rozsudok. Marek M. dostal podmienku 15 mesiacov na 30 mesiacov, Jozef R. 7 mesiacov na 15 mesiacov a Ľubomír N. rok na dva roky. Kým oni boli s verdiktom spokojní a vzdali sa odvolania, prokurátor tak urobil až po dvoch týždňoch. Samozrejme, všetkých troch ešte čaká civilná žaloba na náhradu škody.
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
