Kristína M. Farkašová "blicovala" zo školy

Nadšenci veľkých muzikálových predstavení sú zvyknutí, že umelecký zážitok z nich je väčšinou dopriaty iba západniarom. Producentka muzikálu Producenti Wanda Hrycová si však povedala, že ak nemôžu prísť Košice do Bratislavy, príde Bratislava do Košíc.

Nadšenci veľkých muzikálových predstavení sú zvyknutí, že umelecký zážitok z nich je väčšinou dopriaty iba západniarom. Vybrať sa na také predstavenie do hlavného mesta, zaplatiť si cestu i ubytovanie, je pre východniarov také finančne nákladné, že si takú cestu radšej rozmyslia. Producentka muzikálu Producenti Wanda Hrycová si však povedala, že ak nemôžu prísť Košice do Bratislavy, príde Bratislava do Košíc. Vďaka nej teda majú Košičania až do konca roka postarané o zábavu. S muzikálom Producenti prichádza do Košíc aj herečka Kristína M. Farkašová. Využili sme teda túto príležitosť a požiadali ju o rozhovor.

K východu má ryšavá herečka veľmi blízko. Jej otec Boris Farkaš totiž z východu pochádza. Konkrétne v Košiciach bola Kristína dva razy. "Raz asi dve hodiny a druhý raz asi päť minút," smeje sa. "Na ten druhý raz ma mama vzala na Hlavnú ulicu. Vtedy to tak v Bratislave fičalo, že Košice majú na Hlavnej potôčik. Ja som ho teda strašne chcela vidieť. Dóm sv. Alžbety či iná pamätihodnosť? Nie. Zaujímal ma potôčik. A keď som vyšla na Hlavnú, prvýkrát sa mi podarilo zapískať na prstoch. Mimo Košíc mi to dovtedy nefungovalo."

Po týchto zážitkoch sa do Košíc vrátila až po rokoch. Ako Ulla z muzikálu Producenti. "Je to muzikál, ktorý je zároveň aj komédia," opisuje ho "Ulla". "Myslím si, že to nie je až také bežné. Väčšinou bývajú muzikály dramatické, kde hlavný hrdina počas desaťminútovej árie umiera a ešte zatancuje štyri tanečné sóla. Producenti nie sú ten prípad. Jev to vtipný a trochu aj drsný príbeh. Hlavne preto, že si robí srandu z homosexuálov, nacistov, Hitlera, divadelníkov, umelcov... Myslím, že sa teda dotkne viacerých sfér, ktoré by mohol aj uraziť. No myslím, že ak majú ľudia zmysel pre humor, skôr sa možno aj sami nad sebou zasmejú. Je tam výborná, chytľavá hudba a sme tam dobrá partia, čo musí jednoznačne nejako prejsť aj do hľadiska."

Producenti nie sú momentálne jediným pôsobiskom Kristíny, hoci, ako hovorí, teraz toho nemá veľa. Diváci ju môžu vidieť aj v televíznom seriáli "Rádio Fresh". Nedávno dotočila český film "Pouta", ktorý by mal mať premiéru vo februári 2010. Okrem toho si vyskúšala post moderátorky v "kutilskej" relácii "Postav dom, zasaď strom". Keďže to nie je práve typicky ženská relácia, zaujímalo nás, ako sa v nej adaptovala. "Je tam široký záber tém. Keby som si mala vybrať, ja som skôr taký kreatívny typ, ktorý potrebuje niečo maľovať, kresliť, vyrábať, lepiť, strihať... Je to pre mňa v tomto smere veľmi inšpiratívne. Ale myslím si, že som aj celkom 'kutilský' typ. Rada vymýšľam aj sa starám o domácnosť. Cítim sa v tejto relácii veľmi dobre. Teraz som navyše dostala ponuku od Přemka Podlahu točiť ´Receptár´. Budem ho sprevádzať po Slovensku."

K moderovaniu sa Kristína dostala aj minulý rok v relácii "Cestoviny". Ako tvrdí, táto relácia jej veľmi nesadla práve preto, že veľmi rada cestuje. Jej úlohou pritom bolo sedieť so súťažiacimi na pláži a rozprávať sa s nimi. "Niektorí ani nechceli súťaž vyhrať, lebo už mali kúpenú dovolenku alebo na nej boli. Vytvoriť v nich nejaké súťažné napätie bolo 'o držku'. No a v roku 2008 to už nebolo natoľko exkluzívne, ako keď Cestoviny kedysi začínali a nebolo také bežné cestovať. Dnes sú však tie ´last minuty´ naozaj za '5,50', teda lacné. Už to teda nie je také unikátne. A hlavne som to mala trošku náročné, lebo som na tej pláži bola sama s kameramanom, keďže režisér chodil po Slovensku s Romanom Juraškom. Bola som hodená do vody, no neutopila som sa."

V relácii sa dal vyhrať pobyt k moru. Kristína by však dala osobne prednosť moru, kombinovanému s horami. Priznáva, že miluje more a dokáže v ňom sedieť hodiny a hodiny. No a hory miluje tiež, lebo sa dokáže doslova stratiť medzi stromami. S horami súvisí aj jej jedna zvláštna záľuba. Rada totiž cestuje do hôr sama. Lepšie povedané, so psami. "Chodievam do Tatier, vždy v jeseni oddýchnuť si od ľudí, lebo v mojom povolaní ich stretávam strašne veľa. Musím sa verejne vyjadrovať a tváriť, dávať si pozor, čo si oblečiem na spoločenskú akciu, pretože niektorí novinári asi nemajú čo riešiť, tak riešia podobné hlúposti... Napríklad si teraz žehlievam vlasy, lebo mi Wanda Hrycová prikázala, že už musím byť elegantná, že už nemám 15 a nemôžem byť etno, nemám to ľahké. Samozrejme, všetko toto myslím jemne ironicky... ale zároveň pre toto do tých Tatier chodím... a poriadne si od toho všetkého oddýchnem."

Hoci Kristína hviezdi ako herečka či moderátorka, vyštudovala úplne iný odbor - dramaturgiu. "Keď som mala asi 13 rokov, otec mi povedal, že je nezmysel ísť na herectvo, lebo keď mám talent a som šikovná, budem môcť hrať aj bez tej školy. Odvrkla som mu, že ´to určite...´ No časom som zistila, že má pravdu. To je fakt zaujímavé, že rodičia ju vždy majú. Nechápem, ako to robia..." smeje sa. "No a v podstate mi to tak vyplynulo z toho, čo som robila. ´Blicovala´ som zo školy a chodila na otcove skúšky. Sedela som v hľadisku a vždy to, čo sa skúšalo, som mala načítané a naštudované. Bavilo ma rýpať sa v tom a rozmýšľať - z toho mi tak spontánne vyplynula dramaturgia. Tiež zisťujem, že keď sa dlho a intenzívne venujem iba herectvu a ničomu inému, dá sa z toho kvalitne ohlúpnuť. Tieto dve veci si teda kombinujem, aby som bola aj mozgovo činná." Študovať dramaturgiu nebol jej sen. Tvrdí, že vždy chcela robiť divadlo a bolo jej jedno z ktorej strany. No a napriek tomu, že študovala dramaturgiu, slová jej otca sa časom potvrdili. Mala talent, dostala sa do divadla a o nejaký čas aj na televíznu obrazovku. "Pán Štepka ma raz zavolal na konkurz do Radošinského naivného divadla, lebo som sa tam občas mihla. Rok po tom, čo som hrala v divadle, prišiel seriál ´Rodinné tajomstvá´."

Deti hercov či spevákov nemajú väčšinou na ružiach ustlané. Ak sa im podarí niečo dosiahnuť v pracovnej oblasti rodičov, hneď ich ohovárajú, že im to mamička či otecko "zariadili". Takým deťom potom neostáva iné, ako presviedčať okolie o opaku. Otec Kristíny Boris Farkaš je známy slovenský herec. Na otázku, ako v detstve prežívala fakt, že jej otec je hercom, odpovedá jednoducho. "Ako kedy. Niektoré deti sa so mnou kamarátili len preto, že môj otec dabuje Dempseyho a niektoré deti sa so mnou práve preto nekamarátili. Pre mňa to bolo úplne normálne, že som sa v tom prostredí narodila. Keby bol môj otec traktorista, tak je traktorista. Raz som bola ako dieťa v letnom tábore a oco ma prišiel navštíviť. Zrazu som mala strašne veľa kamarátov. To mi nebolo veľmi príjemné, lebo som bola dosť vnímavé decko a došlo mi, o čo ide. Teraz sme už v podstate kolegovia, aj keď ja si myslím, že som stále ešte o niekoľko levelov nižšie."

Keď začala Kristína hrať, prišli aj problémy s tým, že je Farkašová. "Neviem, či mi ľudia závideli alebo či som im nesadla. Hádzali to vždy na to, že mi 'foter' niečo vybavil a podobne. Robila som si srandu, že som prácu dostala cez posteľ, nie cez otca. Na blbú poznámku ešte blbšia reakcia... Môj otec je natoľko inteligentný človek, že by sa takýmto spôsobom nikdy nestrápňoval. Za to dám ruku do ohňa."

O mladej herečke je známe, že má trošku netradičnú tvorivú záľubu. Veľmi rada maľuje na tričká. Má dokonca svoj vlastný umelecký smer. "Raz som namaľovala Kamilovi (Mikulčíkovi, manžel K. M. Farkašovej, pozn. red.) jedno tričko na narodeniny a zistila som, že ma to baví. Potom nás neobsadili no novej hry v Radošinskom naivnom divadle, čo v podstate znamená, že zo dňa na deň sme prišli o prácu. Nové predstavenie sa totiž hrá 25-krát do mesiaca, staré iba raz a keďže je človek platený od predstavenia, zrazu nemá z čoho žiť. Odrazu som žila z dvetisíc korún mesačne, a to sa nedá, hlavne keď bývam mimo Bratislavy a potrebujem jazdiť autom. Povedala som si, že nebudem depkovať, ale niečo vymyslím. Začala som teda maľovať na tričká a šialene sa mi to rozbehlo. Keďže farba musí uschnúť, sušilo sa to u nás snáď všade. Teraz je to moje hobby, tričká maľujem na objednávku kamarátom, známym. Okrem toho trochu maľujem aj na nábytok. No viac na tričká. Je to taká závislosť, s tým sa nedá prestať. Včera som namaľovala sedem. Maľujem také infantilné postavy, tento štýl som pomenovala radostný infantilizmus." Tričká, ktoré maľuje, daruje kamarátom, rodine či manželovi, no sama svoje výtvory nenosí. Ako hovorí, nebaví ju to.

Herečka, maliarka, moderátorka, dramaturgička. Jej najnovšou "rolou" je mladomanželka. Kristína po štyroch rokoch povedala "áno" priateľovi, hercovi a spevákovi Kamilovi Mikulčíkovi. Svadba sa odohrala v rodinnom kruhu v kaplnke sv. Anny v Bernolákove. Nevesta mala krémové šaty a ženích model z dielne návrhára Borisa Hanečku. Zaujímalo nás, čo sa týmto dôležitým krokom zmenilo v živote Kristíny. "No... to, že ma oslovujú pani. Tiež občas neviem, ako sa volám, lebo ešte neviem celkom používať všetky tie moje mená, ktorých je naraz nejako veľa. Píšem sa Kristína M. Farkašová. To M. je aspoň skratka mena Mikulčíková. Inak je to príjemné, je to zodpovedný pocit, byť vydatá. Naozaj beriem ten vzťah zodpovednejšie. Hlavne aj tá svadba toľko stála, že rozvádzať sa je nezmysel, teda sa treba o to starať."

Hoci sú už tri mesiace svoji, potomstvo nechávajú na prírodu, hoci ako hovorí Kristína, už na druhý deň po svadbe museli na otázky, týkajúce sa detí odpovedať celej rodine. "Ja by som skôr túto otázku nechala na manžela a stručne to ohodnotila vetou: bábo budem mať vtedy, keď bude môj manžel počas mojej ovulácie doma. Nepremýšľam, či chcem chlapca, či dievča. Ako sa hovorí: hlavne nech sú zdravé a majú zmysel pre humor," smeje sa Kristína.