Komplex svetadielov nie je hotový, aj tak je v ňom už všetko predané

Dva roky po sebe bol výkvet svetovej kulturistiky hosťom bohatých arabských emirátov nachádzajúcich sa na juhozápadnom pobreží Perzského zálivu. Tohto roku sa niekoľko dní skvela v žiari slnečných lúčov nad mestom Dauhá, ktoré je metropolou Kataru.

Dva roky po sebe bol výkvet svetovej kulturistiky hosťom bohatých arabských emirátov nachádzajúcich sa na juhozápadnom pobreží Perzského zálivu. Vlani zaviala vlajka Medzinárodnej kulturistickej federácie (IFBB) nad hlavným mestom Bahrajnu Manamou, tohto roku sa niekoľko dní skvela v žiari slnečných lúčov nad mestom Dauhá, ktoré je metropolou susedného Kataru. Odtiaľ je iba na skok do dynamicky sa rozvíjajúceho Dubaja, perly Spojených arabských emirátov, kde si slovenská výprava dopriala krátky, ale zaslúžený relax po skončení šampionátu.

Dauhá je mesto žijúce športom. Dôkazom nie sú len nedávne Ázijské hry zorganizované na mimoriadne vysokej úrovni, ale aj celý rad rôznych vrcholných športových podujatí, ktoré nachádzajú v moderne vybavených arénach a komplexoch perfektné zázemie. "V tom čase, keď sa tam konali naše majstrovstvá sveta, prebiehal v Dauhá aj silne obsadený hádzanársky turnaj za účasti národných tímov Nemecka, Francúzska a Česka, neoficiálne volejbalové majstrovstvá sveta klubových družstiev, ba aj záverečný turnaj ženského tenisového okruhu WTA Championships. A my sme si nenechali ujsť jeho finálový duel medzi Serenou a Venus Williamsovými," vraví šéftréner slovenskej kulturistickej reprezentácie Košičan Milan Čížek. "Štyri či päť významných športových podujatí v rovnakom termíne, v jednom týždni, a s ich organizáciou nebol ani najmenší problém."

Nie je tajomstvom, že Katarčania majú už niekoľko rokov zálusk aj na olympiádu. Športoviská najvyšších parametrov sú už k dispozícii. "Najskôr však chcú kandidovať na usporiadanie futbalových majstrovstiev sveta v roku 2022, čo je evidentné aj z nápisov na štadiónoch. Je na nich aj olympijská kandidatúra, o dva roky neskôr. Väčšina športovísk je v takom stave, že olympijské hry by tam mohli byť už teraz, ale olympiáda, to nie sú len dva-tri štadióny a nejaká hala, bolo by treba vybudovať napríklad aj vodácky kanál i ďalšie komplexy pre rôzne druhy športov. No podľa toho, akým tempom sa tam stavia, budú v pohode včas pripravení, keď im to odklepnú. Majú peniaze z ropy a dokážu zaplatiť hocikoho, aby im to postavil."

Čulý stavebný ruch je badateľný na každom kroku. "Z okna hotela, kde sme bývali počas svetového šampionátu, som mal výhľad vari dva kilometre do diaľky, a iba z tej strany som tam narátal štrnásť žeriavov. Rovnaký pohľad bol určite aj z druhej strany hotela. V Dauhá sa stavia vo veľkom. Peniaze na to majú a veľkú časť investujú práve do športu. Na svojich športovcov sú Katarčania veľmi hrdí."

Aj keď prastará minulosť arabského sveta sa čoraz viac krčí v tieni mrakodrapov budúcnosti, pre miestnych obyvateľov je stále posvätná. "Raz nás zaviedli aj do historickej časti Dauhá, na miestny trh. Ale ten nevyzerá ako náš blšák, ako by si možno našinec myslel, v starých kamenných budovách medzi minaretmi a mešitami sú obchody s luxusným tovarom." Aj keď v Katare i Dubaji majú vlastnú menu, nie je tam problém platiť hocičím. Ani v obchode, ani v taxíku, taxikár vám to hneď prepočíta na doláre alebo eurá.

"Európan pod vplyvom médií dnes ľahko môže podľahnúť názoru, že takmer každý Arab je terorista, ale keď s nimi prídete do styku, zistíte, že sú to veľmi milí ľudia. V Katare, kde je menej cudzincov ako v Dubaji, skôr pocítite, že ste prišli do arabského sveta. Asi deväťdesiat percent obyvateľstva nosí typický odev, chlapi biele hábity, ženy čierne. A vari tridsať percent z nich má zahalené aj tváre. Prirodzene, tamojší ľudia sa tak obliekajú z náboženských pohnútok, ale ten odev má aj svoje praktické výhody. Najmä pre chlapov, lebo horúčava, ktorá tam stále panuje, je pod bielou látkou znesiteľnejšia," tvrdí Milan Čížek. "Ani baby však nijako netrpia, pretože ´air condition´, teda klimatizácia, je prítomná všade. Bez nej by sa to nedalo vydržať. Keď tam teraz v zime bolo 32 až 34 stupňov, neviem si predstaviť, ako horúco môže byť v lete."

Príjemný chládok je aj v mešitách, kde sa miestni niekoľkokrát denne oddávajú modlitbám. "Boli sme pri najstaršej mešite v meste. Povedali nám aj jej názov, ale zapamätať som si ho nedokázal. Keďže sme mali krátke nohavice, dnu sme sa neodvážili, nechceli sme vyvolať nejaké nedorozumenie. V Dubaji boli napríklad miestnosti vyhradené na modlenie aj v hoteli či obchodnom dome. Jeden predavač, keď nastal čas modlitby, nás pokojne nechal samých vo svojom obchode, že sa o päť minút vráti, až sa pomodlí..."

Hotel, v ktorom kulturisti počas šampionátu bývali, poskytoval hosťom vysoký štandard služieb. "Aj s kyvadlovou dopravou do hotela Sheraton, kde prebiehali súťaže. No keďže to bolo chôdzou iba päť minút, vždy sme sa radšej prešli. Neďaleko hotela bola i pláž, takže sme príjemné počasie mohli využiť aj na kúpanie. Zaujímavé je, že na mori neboli žiadne vlny, hladina rovná ako u nás na Šírave." Ani piesok nebol taký otravný ako v bahrajnskej Maname. "V Dauhá je vysadených viac trávnikov, viac zelene, ktorá chráni pred pieskom. A ani tam tak veľmi nefúka ako v Maname. Azda preto, že to nie je ostrov."

Koráby púšte, hrbaté ťavy, už dávno na cestách vystriedali luxusné štvorkolky. "Naozaj, ťavu ako dopravný prostriedok sme tam nevideli. Po širokých cestách sa preháňajú luxusné autá, ale s dopravou nie je žiadny problém, pretože šoféri sú maximálne ohľaduplní. Nie ako v Grécku, Turecku či Egypte, kde sú za volantom doslova blázni."

Neďaleký emirát Dubaj má pre márnotratných cudzincov ešte väčšie grády ako rýchlo rastúce Dauhá. "Pritom prvý mrakodrap tam postavili iba pred desiatimi rokmi. No dnes, keď sa v Dubaji chystajú otvoriť najvyššiu budovu sveta, ktorá má neuveriteľných 800 metrov, vyzerajú pri nej tie 25- až 30-poschodové mrakodrapy doslova ´srandovne´. Majú ju otvoriť 2. januára, aj keď jej spodná časť je ešte rozostavaná. Vyššie časti v tvare valcov sú už dokončené, majú okná i dvere, ale na interiéroch spodnej časti sa ešte horúčkovito pracuje, stále sú tam buldozéry a kopa nákladiakov. Ale oni to určite stihnú dokončiť. Keby u nás bola nejaká stavba v takom stave, trvalo by ešte minimálne dva roky, kým by ju dokončili. A to som k našim stavbárom ešte zhovievavý," usmieva sa M. Čížek.

Zatiaľ je najväčšou fungujúcou dominantou 1,6-miliónového mesta luxusný sedemhviezdičkový, 321 metrov vysoký hotel Burdž al-Arab (Veža Arabov). Akoby skvostná budova v tvare plachetnice čakala na dobrý vietor, ktorý by ju odvial na more. Jej interiér je plný zlata a mramoru a noc v nej môžete stráviť za "bagateľ" - od 2 000 do 8 300 eur... "V Dubaji vás pustia do každého hotela, iba do Burdž al-Arab nie. Je pred ním rampa, cez ktorú môžu prejsť iba hoteloví hostia. Turisti sa môžu odfotiť iba pred hotelom. Ďalšou miestnou atrakciou je nedávno dokončený polostrov v tvare palmy, ktorý vybieha do mora. Tam je dominantou hotel Atlantic. Vo výstavbe sú aj tri nové komplexy. Od kamaráta som sa dozvedel, že oni tam stavajú svet, že budú mať podobu zemských svetadielov, tak ako vystupujú z oceánov. Zaujímavé je, že aj keď to ešte nie je dokončené, všetko je tam už predané. Takže keby som si chcel kúpiť dom niekde v Afrike alebo Ázii, už by som nepochodil. Aj Slovensko je už asi vypredané..."

V Dubaji sa architektúre medze nekladú. "Tento emirát, na rozdiel od ostatných, nežije z ropy, ale najmä z biznisu. Aj preto je v Dubaji drahší benzín ako v iných mestách Spojených arabských emirátov. Banky, zlato, obchody, z toho Dubaj prosperuje. Naša kamarátka, ktorá tam žije, tvrdí, že na jedného miestneho obyvateľa pripadá deväť prisťahovalcov. Oni sú v podstate minoritou vo vlastnom štáte. Chodia tam robotníci za prácou, aj experti, ktorí im tie neuveriteľné projekty realizujú. Architekti z rôznych kútov sveta sa v Dubaji môžu realizovať za nemalé peniaze."

Medzi ich výtvory patrí aj metro, ohromné obchodné domy, z ktorých najznámejší je "Emirates Mol" či umelá zjazdovka, ktorú by ste si pred pár rokmi v krajine slnka a piesku asi sotva vedeli predstaviť. "Samozrejme, že sme si ju išli pozrieť, ba s naším sponzorom sme si ju chceli aj vyskúšať, tak ako na Novom Zélande, kde sme sa lyžovali na sopke. Mohli sme si požičať nielen výstroj, ale aj oblečenie a všetky doplnky. V plavkách by sa lyžovať nedalo, pretože v hale bola poriadna ´kosa´. Ale keďže vedenie dalo prednosť safari, ja som sa vybral s Igorom Kočišom do obchodiaku, bolo mi ľúto nechať ho tam túlať sa samého. V Amerike som bol už stokrát a veľký rozdiel medzi ich obchodnými domami a tými dubajskými nie je. Ba, v niečom predsa len. Kým v USA majú trebárs na podlahe obyčajnú dlažbu, v Dubaji je vykladaná z mramoru..."

Našinec si povie - asi to nie je nič pre mňa. Ale iba zdanlivo. "Aj náš turista tam môže v pohode prežiť peknú dovolenku. Taxíky sú lacné, pláže tiež nie sú nedostupné a strava vás vyjde asi tak ako u nás. A ubytovanie? Aj na Slovensku sú hotely, ktoré si našinec nemôže dovoliť..."