Práve na riešenie týchto problémov mesto zriadilo asanačnú službu. Jej úlohou je byť 24 hodín denne pripravená na výjazd k odchytu nebezpečného, chorého či jednoducho bezradného zatúlaného zvieraťa. Pri práci sa pritom veterinári nestretávajú len so psami, ale napríklad aj hadmi či jazvecmi. O tom, aké postupy pri odchyte volia, ale aj o kurióznych prípadoch, sme sa pozhovárali s majiteľom asanačného strediska - MVDr. Martinom Králom.

MVDr. Král je majiteľom asanačnej služby vyše 10 rokov. "Uspeli sme vo výberovom konaní mesta, a keďže to robíme už tak dlho, sú s nami zrejme spokojní." Do kompetencií asanačnej služby spadá zber uhynutých a odchyt túlavých zvierat v meste Košice. "Najčastejšie sme privolávaní k prípadom zatúlaných psov a k rôznym uhynutým zvieratám na cestách." V prípade asančky ide o pohotovostnú službu, musia byť teda pripravení kedykoľvek vyraziť k nahlásenému prípadu. "Stáva sa, že mi telefón zazvoní aj o štvrtej ráno. Nie je to príjemné, no musím na to byť pripravený." Okrem toho MVDr. Král prevádzkuje aj klasickú zverolekársku ambulanciu.

Odchyt zvierat nevykonáva sám. Spolupracuje s dvomi technikmi. "Na výjazdy chodíme podľa toho, kto má v čase hlásenia službu. Mojou úlohou je aj vykonávanie prehliadok každého odchyteného zvieraťa." Po odchyte totiž zviera najskôr vyšetria a umiestnia do karantény. Tam strávi približne 10 dní, počas ktorých sa pokúšajú vyhľadať jeho majiteľa, prípadne nájsť mu nového. K zvieraťu sa zvyčajne nikto neprihlási. "Ak mu do desiatich dní nenájdeme majiteľa, musíme ho, žiaľ, utratiť. Našťastie, spolupracujeme s jednou Košičankou, ktorá nám zvieratá pomáha umiestňovať do nových rodín. Dokážeme tak zachrániť približne 70 percent zvierat. V minulosti, keď sme ešte so spomínaným dievčaťom nespolupracovali, to bolo skôr naopak. Väčšiu časť zvierat sme museli utratiť."

Ako už MVDr. Král spomínal, najčastejším druhom výjazdov sú odchyty túlavých psov. "Z osemdesiatich percent ide o miešancov. Niekedy však majitelia vyhodia na ulicu aj drahého čistokrvného, tetovaného psa." Ich odchyt nie je vždy jednoduchý. Túlavé zviera je vystrašené a nie je príliš dôverčivé. "Niektoré sa nechajú chytiť do rúk, ale väčšina nie. Záleží to aj od veľkosti psa. Malých, ktoré neutekajú, rýchlo dokážeme chytiť do klietky. Ak však ide o väčšieho psa, často ho musíme najprv uspať." To robia špeciálnou "fúkačkou", do ktorej nasadia injekciu s anestetikom. "Množstvo tejto látky určíme podľa odhadovanej hmotnosti psa." Po tom, čo psa imobilizujú, prenesú ho do karantény, kde ho po prebudení podrobia zdravotnej prehliadke. Práca v asanačnej službe so sebou prináša aj istú mieru rizika. "Práve zatúlané psy sú niekedy agresívne a útočia na nás. Ešte sa však nestalo, aby niekoho z nás zviera pohrýzlo."

Počas roka sa stretávajú s piatimi až desiatimi prípadmi, keď sú privolaní k odchytu hada. Stáva sa totiž, že niekomu ujde z terária a pohybuje sa po budove či v exteriéri. "Niekedy sa zatúla aj z prírody do centra mesta. Na Hlavnej sme zasahovali niekoľkokrát. Väčšinou nás privolá mestská polícia, občas aj občania. Takto sme odchytili napríklad užovku vo fontáne za divadlom. Najčastejšie ide o nejedovaté hady, no občanov môžu vystrašiť aj tie." Stretli sa aj s kurióznym prípadom, keď ich ktosi privolal kvôli tomu, že našiel hada na ulici, no vykľulo sa z toho niečo iné. "Keď sme dorazili na miesto, prišli sme na to, že je to len gumená imitácia. Táto hračka však vyzerala tak hodnoverne, že si ju občan v tme pomýlil so skutočným hadom." O čosi drastickejší zážitok mali obyvatelia istého paneláku. Jednému zo susedov totiž ušiel exotický, našťastie nie jedovatý had. "Potom ho niekto zbadal v pivničných priestoroch. Šlo o približne dvojmetrového škrtiča. Našli sme ho omotaného okolo teplovodného potrubia, kde oddychoval." Dole ho dali špeciálnymi kliešťami na dlhej rúčke.

Zrejme najkurióznejším zásahom bol odchyt jazveca na kúpalisku. "Bolo to na Rybe. Keď bol bazén vypustený, spadol doň. Museli sme ho chytať do sieťky a pomôcť mu von. Pre ľudí to bola veľká zábava. Zabávali sa na tom aj policajti." Grotesknému zásahu sa prizerali aj novinári, ktorí spravili z jazveca mediálnu hviezdu. Také zviera však MVDr. Král nechytal po prvýkrát. Zrejme najpočetnejšími tulákmi v našom meste sú mačky. Tie však zvyčajne nikomu nevadia. Občas sa však stane, že ich k odchytu mačiek privolajú. "Je to špecifický druh zásahov. Mačka je rýchle zviera a nebude čakať, kým na ňu namierime ´fúkačku´. Používame preto odchytové zariadenia - najčastejšie klietky. Tie však musia byť na mieste, kde ich môže niekto pozorovať. Stáva sa totiž, že klietky ´dostanú nohy´. Keďže sú zo železa, ide v našich končinách o atraktívny tovar." Pracovníci asanačnej služby zasahovali aj pri odchyte netopierov. Tie v budove pochytali a vypustili von. "Je to však len výnimka. Netopiere či vtáctvo má totiž na starosti odbor životného prostredia."

Väčšina prípadov, s ktorými sa MVDr. Král a jeho spolupracovníci stretávajú, nie je úsmevná. Niekedy musia podstúpiť aj vyslovene nepríjemné zásahy. "Chlapci na istom sídlisku sa napríklad zabávali tak, že mačke priviazali ku chvostu konzervy. Poliali ju benzínom a zapálili. Prišli sme už len po obhorené telo." Nepochopiteľné a zavrhnutiahodné sú aj prípady týrania psov. "Niekoľkokrát sme prišli po telo obeseného psa, či psa, ktorý mal podrezaný krk." Smutné sú aj prípady, keď musia asistovať pri špecifickom druhu zásahu polície. "Niekoľkokrát sa stalo, že zomrel majiteľ psa a pes nechcel policajtov vpustiť do bytu." Podobne pes nedovolí, aby sa cudzí ľudia dotýkali mŕtvoly jeho pána. Pri týchto situáciách musí spolupracovať asanačná služba, ktorá psíka na čas imobilizuje.

Mesačne má košická asanačka v priemere 15 odchytov a okolo 200 prípadov zberu uhynutých zvierat. Väčšinou obete "dopravných nehôd", ako sú ježkovia, veveričky či väčšie vtáky. "Uhynuté zvieratá potom posielame do kafilérie pri Žiline. Je to jediná dostupná kafiléria na Slovensku, predtým jedna fungovala aj v Drienove pri Prešove, no už je niekoľko rokov nefunkčná. Najčastejšie sa stretávame s úhynom psov na cestách, ale stáva sa aj to, že niekomu uhynie pes a majiteľ ho odhodí do kríkov." Odchytené zvieratá vyšetria na prítomnosť základných zvieracích chorôb, najmä na besnotu. "Psa vakcínujeme. Keď už v sebe vírus besnoty má, prejaví sa to na ňom do piatich dní. Potom ho musíme utratiť, lebo v prvom rade musíme chrániť ľudí, nie zvieratá." Utratiť musia aj evidentne choré psy. "Keď vidíme, že by si zviera vyžadovalo vyslovene náročnejšiu a dlhodobejšiu starostlivosť, utratíme ho. Je nám to ľúto, no je to naša práca. Do ambulancie mi chodia aj majitelia so starými psami alebo takými, o ktorých sa nemajú čas starať a nevedia im nájsť nového majiteľa. Pre takého psa je utratenie možno aj lepšia cesta. Robí sa to bezbolestne, injekciou. Samozrejme, nie je nám to príjemné," hovorí MVDr. Král o tejto stránke svojej práce.

Zvieratá sa na ulici ocitnú najčastejšie nezodpovednosťou ich majiteľov. Mnoho ľudí vníma najmä psy len ako akúsi hračku. "Všimli sme si, že v niektorých obdobiach je výrazný nárast počtu prípadov túlavých psov. Ide najmä o mesiace september a október, druhým obdobím je január a február. V prvom prípade ide najmä o obdobie po letných prázdninách, keď si mestské deti doniesli psy od starých rodičov z dedín. Keď začnú v septembri chodiť do školy, nemajú čas venovať sa im a vyhodia ich na ulicu." Druhým nebezpečným obdobím pre psov sú prvé týždne po Vianociach. "Mnoho detí dostane ako darček psa či mačku. Berú ho však len ako hračku, pobavia sa s ním zopár týždňov. Keď ich omrzí alebo zistia, že s nimi treba chodiť ráno i večer von, vyhodia ich."

V minulosti sa pracovníci asanačnej služby stretávali aj s problémami, ktoré im robila Sloboda zvierat. V súčasnosti sa vzájomné vzťahy napravili. Sloboda zvierat už pochopila nevyhnutnosť asanačnej služby z hľadiska ochrany ľudí. "Mávame prípady, kedy musíme odchytiť agresívne zviera, ktoré niekoho ohrozuje. Také zvyčajne utratíme. Prípady nám hlásia najmä príslušníci štátnej či mestskej polície. Naše služby v meste sú však k dispozícii každému." Zavolať na ich číslo by mali v prípade potreby bez ostychu všetci občania. Nemali by podceňovať riziko, ktorému ich stretnutie s túlavým zvieraťom vystavuje. Najrizikovejším ochorením je besnota. "Až 90 percent túlavých psov nie je proti tomuto ochoreniu zaočkovaných. Ak príde do kontaktu s človekom, môže ho týmto spôsobom ohroziť. Málokto vie, že besnota je smrteľnou chorobou. Jej inkubačná doba je aj niekoľko mesiacov, a keď sa u človeka prejavia klinické príznaky, ochorenie sa už nedá vyliečiť."

Z tohto dôvodu by nikto nemal podceniť kontakt s túlavým zvieraťom. Niektorí občania sú ľahkovážni, a keď im túlavé zviera spôsobí poranenie pohryzením, ranu si sami ošetria a nechajú to tak. "Je to chyba. Občan by v tomto prípade mal nahlásiť pohryzenie priamo nám alebo polícii. Zviera, ktoré útočilo, sa potom utratí a vyšetrí na besnotu. Ak sa zviera nepodarí chytiť, napadnutý človek by mal navštíviť lekára a podrobiť sa vyšetreniu a vakcinácii, nemožno to podceňovať." Niekedy nemusí dôjsť k pohryzeniu, stačí akýkoľvek kontakt. "Túlavé zviera môže prísť do kontaktu s líškou, či inou divou zverou. Potom stačí, keď oslintá ruku človeku s maličkou odreninkou na ruke a môže dôjsť k infikovaniu."

V minulosti sa MVDr. Král stretol s nezvyčajným prípadom besnoty. "Do ambulancie prišiel majiteľ so psom, na ktorom boli jednoznačne badateľné príznaky besnoty (rozdielne zrenice a podobne). Zviera sme museli utratiť, majiteľ bol z toho smutný a nevedel pochopiť, ako sa jeho pes infikoval. Potom si spomenul, že pred mesiacom strávil jeden večer s cudzím túlavým psom, ktorý prišiel na ich dvor..." Majiteľ sa potom podrobil vyšetreniu a bol zaočkovaný. Je to nevyhnutnosť, riziko nákazy netreba podceňovať. Práve zamedzovanie rizika infikovania a ochrana ľudí je alfou a omegou práce asanačnej služby.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári