Po roku sa do USA vrátila, aby sa v Los Angeles, na prestížnej súťaži Natural Universe, stala víťazkou kategórie "Sports Model". Pre Janu Kordiakovú, rodáčku z Lipian žijúcu v Košiciach, je to životný úspech.

"Súťaž Natural Universe je viac ako majstrovstvá sveta, nad ňou je už iba chýrna Olympia, takže pre mňa je víťazstvo v Los Angeles oveľa významnejšie, ako keby som získala zlato na svetovom šampionáte," vraví šťastná šampiónka. "Niekto možno spochybňuje federáciu INBA (International Natural Bodybuilding Association), ale tá v Amerike existuje už roky rokúce. Pod jej krídlami prebieha aj najväčšia súťaž kulturistov a fitnesákov Olympia, takže prvenstvo na hociktorej zo súťaží pod hlavičkou INBA sa v našej brandži veľmi cení. Niektorí ľudia sa ma teraz pýtajú - dosiahla si najväčší úspech v kariére, čo ešte chceš? Ja im na to, že ma to ešte viac motivuje, že chcem bojovať o ďalšie víťazstvá. Veď človek predsa bojuje celý život..."

Zažila na vlastnej koži, aké je to súťažiť v Amerike. A chcela by zažiť znova. "Nebudem už štartovať na žiadnych podujatiach na Slovensku alebo v Česku, pretože tie sú pre mňa iba stratou času a peňazí. Orientujem sa na zahraničie, aj keď sponzorujem vlastne sama seba, musím si zarobiť na to, aby som mohla niekde vycestovať. Celý rok nemám dovolenku, ale pre mňa je toto vlastne dovolenka. Iste, radšej by som si Los Angeles vychutnala bez stresu, pokojnejšie, ako trápiť sa v súťaži, fungovať na prísnej diéte, no ľudia z brandže mi porozumejú, vedia pochopiť človeka, čo preňho znamená štartovať na takejto súťaži. A takí ľudia mi k môjmu úspechu z úprimného srdca blahoželali."

Čosi o súťaži Natural Universe počula, ale predsa ju zopár vecí zaskočilo. "V kategórii model som štartovala už aj na majstrovstvách sveta v Kanade, a neočakávala som, že Natural Universe by mohla mať iné pravidlá. Ale to, čo od nás očakávali, ako sa máme predviesť, ma príjemne prekvapilo. Je to ideálna súťaž pre vyšportované ženy, ktorá nemá veľa spoločného s klasickou kulturistikou, a to sa mi na tom páči. Vedela som, že pôjde aj o prezentáciu v športovom oblečení, tak som si tam vzala aerobikové oblečenie, tzv. latino šaty, ktoré odhaľujú väčšiu časť tela, tak, ako je to pri prezentácii na súťažiach v Európe zvykom. Tu sa totiž v kategórii ´Models´ pózuje v šatách, kým v Amerike je v kategórii ´Sports Model´ predpísané pózovanie v plavkách, vlastná choreografia a pózovanie v športovom oblečení."

A práve tu bol kameň úrazu. Ani jej len nenapadlo, že na Natural Universe v mekke amerického filmu bude potrebovať aj športovú obuv. "Mala som pripravené ihličky, ktoré sa hodili k tým šatám, a na choreografiu vysoké čižmy, ale s botaskami som vôbec nerátala." Hroziacu diskvalifikáciu sa snažila zažehnať v českom tábore, ale priateľky, s ktorými za oceán cestovala a s ktorými sa pozná už niekoľko rokov, neukázali ani štipku ochoty jej pomôcť. V Amerike bola pre ne iba rivalkou, ktorú treba odstrániť z cesty za každú cenu. "Povedali mi iba, bohužiaľ, že ony mi botasky nepožičajú. Samozrejme, v tom momente sme boli súperky, ale musím priznať, že som to od nich vôbec nečakala, veď sme tam spolu leteli, aj sme spolu bývali. Aj keď po súťaži bolo všetko v poriadku, a medzi nami to fungovalo ako predtým, v tom momente sa ma ich počínanie veľmi dotklo. Ja by som im určite pomohla, keby sa ocitli v podobnej situácii."

Zúfalo hľadala iné riešenie, pretože už o štvrťhodinku musela byť na pódiu. Na zháňanie obuvi po nejakých obchodoch už nebolo času. "Mali sme prenajatý dom v Hollywoode, a cesta tam a naspäť, po nejaké botasky, by mi trvala minimálne hodinu. So slzami v očiach som pozerala na nohy amerických pretekárok, ktorá by mohla mať takú veľkosť ako ja. Keď som sa na jednu z nich obrátila, že ´please´, mám problém, či by mi botasky nepožičala, veľmi ochotne si ich vyzula, a bez ohľadu na to, či som natretá farbou, ktorou by som ich mohla zababrať, mi ich dala. Keďže ona súťažila v inej kategórii, a aby tam dovtedy nestála bosá, ponúkla som jej svoje čižmy. Nepoznám jej meno, ani neviem odkiaľ je, ale vďačím jej za veľa."

Keď jej tie botasky vracala, boli už zlaté. "Veľmi sa z môjho úspechu tešila, a priznala sa, že mi počas celej súťaže fandila. Tam som poznala, že Američania sú veľmi príjemní ľudia. Také boli pretekárky, aj súťažná porota či prezident federácie, ale aj tí, ktorých som stretávala na ulici. Každý bol ochotný pomôcť, aj s tým najmenším problémom, nie ako u nás, kde každý ´dudre´, keď ho o niečo žiadate. Neskutoční boli aj americkí policajti, mohli ste sa na nich obrátiť v každej situácii, nikdy vás neodmietli. A práve o tom to je. S českou reprezentáciou som bola aj vlani v Miami, a môžem povedať, že sme vychádzali veľmi dobre. Nehnevám sa na nich ani po tom, ako sa ku mne zachovali v Los Angeles, lebo v športe je to možno bežná vec, ale v takejto situácii sa ukáže, aký máte charakter."

V lietadle, na dlhej ceste do USA, sa Jane ani nesnívalo, že by mohla miešať karty medzi najlepšími, veď to bola bola pre ňu iba druhá zámorská skúsenosť. "Bola som neskutočne šťastná, že som vôbec postúpila do desaťčlenného finále, medzi najlepšie baby v mojej kategórii, o víťazstve som vôbec nerozmýšľala. Ako som presvedčila rozhodcov? Neviem, možno trochu iným šarmom, ako mali domáce Američanky. Boli tam pretekárky z mnohých krajín, v našej kategórii aj jedna šikmooká, ale ja som bola prvá Slovenka v histórii na tejto súťaži. A bola som nesmierne hrdá na to, že som reprezentovala našu krajinu."

Organizátori jej spočiatku prisúdili českú národnosť. "Zrejme preto, že som pricestovala spolu s českými fitneskami. Ale ja som im hneď hovorila, že nie som Češka, ale Slovenka, a bola som najšťastnejším človekom, že som to vyhrala ako reprezentantka Slovenska, že na budúci rok bude na bulletine, mojou zásluhou, figurovať už aj naša vlajka."

"Výlet" za oceán nebol pre slovenskú fitnesku lacnou záležitosťou. Finančne ju vyšťavilo aj "mastné" štartovné, ktoré organizátori pretekárkam "vyrúbali". "Pri prezentácii som musela zaplatiť tristo dolárov, čo ma poriadne prekvapilo, pretože na súťažiach v Európe som nemusela platiť nič, ba ani vlani v Miami na Americkom pohári. Ale musím povedať, že organizácia Natural Universe bola na vysokej profesionálnej úrovni. Dokonca tam boli aj veľmi prísne dopingové testy, ktorým sa nevyhla žiadna pretekárka. Našťastie, stačilo odovzdať iba malú vzorku, čo som úspešne zvládla, aj keď som bola dosť vystresovaná. Nepočula som, že by niektorú zo súťažiacich nachytali."

Česko-slovenská "formácia" postavila svoj stan priamo v centre Hollywoodu. "Kde sme si našli lacnejšie ubytovanie v súkromí, pretože hotel, ktorý ponúkali organizátori, bol pre nás príliš drahý. Aj keď sme mali tie filmové hviezdy na dosah, počas pobytu v Hollywoode som na žiadnu z nich nenatrafila. No stretla som tam hviezdu našej kulturistiky Timeu Majorovú, ktorá v Los Angeles žije. Bol to pre mňa mimoriadny zážitok, vidieť ju naživo, pretože zbieram jej fotky, časopisy, kde sa o nej píše, ona bola vždy mojím vzorom. Pravdu povediac, očakávala som, že by sa na súťaži Natural Universe mohla objaviť, aspoň ako porotkyňa, ale bola príliš zaneprázdnená. Našla si však aspoň chvíľku na naše stretnutie, a ako povedala, bola rada, že sa mohla porozprávať s rodáčkou."

Doma držali Jane palce priatelia i celá rodina. "Samozrejme, že som so synom aj s rodičmi telefonovala. A mám skvelé kamarátky, ktoré mi volali okamžite po tom, ako som zišla z pódia. Rodičia spali, pretože to bolo o pol piatej ráno nášho času, ale kamarátka čakala na výsledok, a nemohla zaspať, kým sa ho odo mňa nedozvedela. V telefóne sme obe plakali, ja v ďalekej Amerike, a ona na druhom konci, doma na Slovensku. Ešte počula, ako ma volajú späť na pódium, že som to vyhrala."

Dúfala, že k oceneniu jej organizátori pridajú aj pár dolárov, čo by jej naozaj "bodlo", ale v propozíciách súťaže Natural Universe neboli "prize money" spomínané. "Musím priznať, že nejaká finančná odmena by ma veľmi potešila, ale, bohužiaľ, žiadne peniaze za víťazstvo neboli. Dostala som však nádhernú plaketu, ktorá vyzerá ako filmový Oscar, ktoré v Los Angeles rozdávajú. Tá soška pripomína, že je to mesto anjelov."

O rok by sa doň rada vrátila už ako obhajkyňa cennej trofeje. "Samozrejme, že by som to chcela obhájiť. Bola by som veľmi šťastná, keby som o rok mohla na tej súťaži opäť štartovať, ale je to hlavne o sponzoroch a peniazoch, bez ktorých si to sotva budem môcť dovoliť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári