Z negatívnej publicity si však nič nerobí a sústreďuje sa na prácu. Úspechov má na konte vzhľadom k jej mladému veku neobvykle veľa, tým posledným je určite muzikál Producenti, ktorý produkovala. O detailoch jej súkromného a pracovného života sme sa s ňou nedávno porozprávali.

Wanda je rodenou Bratislavčankou, v jej žilách však koluje pestrá zmes regionálnych vplyvov. "Moja mamka je Rusnáčka. Pochádza z Uble. Otcova mama zas z Poľska." Nie je teda bratislavskou "lokálpatriotkou". "Platí to, čo sa hovorí - Bratislavčania sú len východniari, ktorí sa nedostali do Prahy," pokračuje so smiechom. "Mám rada Bratislavu počas sviatkov. Každý odchádza na návštevy domov a Bratislava je prázdna ako v nedeľu nadránom." Zaujímavou je aj historka, ktorú s radosťou rozpráva známym jej otec. "Narodila som sa v Bratislave, no ´urobená´ som bola na Dargove..."

Po žartoch na úvod však pokračuje o čosi vážnejšie. "Tým, že som bola dcérou známeho otca, sa moje detstvo líšilo od detstva iných ľudí. V tých časoch otec natáčal veľa televíznych inscenácií, skoro nikdy nebol doma. Určite nebol vzorným otcom. Na výlety som chodila len so strýkom alebo mamou. Najmä s ňou sa mi spája väčšina spomienok z mladosti." Na druhej strane si však vďaka častej neprítomnosti otca cenila o to viac chvíle, ktoré s ním strávila. "Na detské časy sa nemôžem sťažovať. Bola som aktívne dieťa, so susedmi sme šantili v uliciach Bratislavy, ktoré boli v tých časoch pokojnejšie a bez turistov."

Situácia sa zmenila, keď začala študovať na súkromnom gymnáziu. "Otec s deťmi komunikovať nikdy veľmi nevedel, a až keď som dorástla na človeka, ku ktorému sa dá pristupovať ako k dospelému, začal organizovať môj život a vzdelanie." Pre Wandu to bolo sčasti pozitívne, sčasti "otravné". "Keď som mala 16 rokov, poslal ma na ročný študijný pobyt do USA. Vtedy to bolo niečo nové, niečo, čo si dovtedy veľa ľudí nevyskúšalo." S odstupom času si uvedomila dôležitosť tohto kroku. Bola som totiž v ťažkej puberte. Mala som pocit, že mi nikto nerozumie, že som na svete sama, nosila som biely mejkap, červený rúž, čierne vlasy, výhradne čierne veci a dlhý kožený kabát. Počúvala som depresívnu hudbu, čítala Nietzscheho, Baudelaira, Bukowského. Bolo to dosť depresívne obdobie a navyše začiatok 90. rokov, čiže všade okolo boli drogy, zmätok, absencia zákonov. Vďaka otcovi som v USA veľmi rýchlo pochopila, že brať drogy, nechodiť do školy a búriť sa tým voči spoločnosti nie je frajerina, ale prejav hlúposti."

Po návrate z Ameriky sa Wanda pustila do osamostatňovania. "Nikdy som nedostávala žiadne vreckové. Pracovala som ako čašníčka v krčme na našej ulici, neskôr ako recepčná v Rádiu Twist. Popri tom som stále chodila do školy, nemala som teda čas na žiadne žúry." Tie jej znemožňoval aj prístup rodičov. Na dcéru boli tvrdí. "Do deviatej večer som musela byť doma. Niečo ako chlapčenské návštevy pre mňa boli absolútne tabu. Stále platilo, že kým bývam pod rodičovskou strechou, musím poslúchať ich pravidlá."

Už v mladom veku vedela relatívne presne, čo chce v budúcom živote robiť. "Keď ma otec brával na filmovačky, stále sa mi páčila úloha človeka, ktorý to tam organizoval, dával ostatným pokyny. To som chcela robiť aj ja a takto som sa vlastne začala zamýšľať nad tým, že by som raz mohla byť producentkou." Možno je zvláštne, že ju otec ako herec k svojmu povolaniu nikdy nepriviedol. "On tvrdí niečo iné. Podľa neho som sa s touto myšlienkou pohrávala. Ja si však na nič podobné nepamätám. Nepáčila sa mi herecká práca, videla som, čo všetko musia podstupovať. Navyše tým, že som sa v divadelných kruhoch pohybovala odmalička, nikdy som nemala sklon glorifikovať ani naše herecké osobnosti. Považujem ich za normálnych ľudí, ktorí si robia dobre svoju robotu. Dodnes sa mi mnohí starší herci, s ktorými spolupracujem, smejú, že sledovali, ako ma môj otec v divadelnom klube na stole prebaľoval."

Po strednej škole sa Wanda rozhodla získať vysokoškolské vzdelanie na VŠMU. "Študovala som produkciu na filmovej fakulte. Nikto sa na mňa nepozeral ako na protekčné dieťa, to som zažila skôr zo strany profesorov ešte na strednej škole. Tí ma niekedy nechali zlíznuť si to, že sa im môj otec nepáčil v nejakej zápornej úlohe," spomína dnes už so smiechom. V osemnástich rokoch si založila firmu a venovala sa produkcii. Nešlo pritom len o produkciu študentských filmov. "Robila som napríklad prvý televízny seriál na Markíze - Silvánovci. Neskôr som skúšala produkovať aj rôzne reklamy, to ma však nebavilo." Dostala sa aj k možnosti spolupracovať pri natáčaní tretieho dielu Fontány pre Zuzanu. "Bola to skvelá skúsenosť, no nezaplatená. Rovnako ako mnoho ďalších spolupracovníkov som ani ja nedostala honorár. Vtedy som si povedala, že s filmovou produkciou končím dovtedy, kým v nej nezačnú pracovať normálni ľudia, ktorí si plnia svoje záväzky."

Po škole sa stala zamestnankyňou Rádia Twist. Počas štyroch rokov si tam vystriedala pozície asistentky výkonného riaditeľa a jeho zástupcu. "Práca v médiách sa mi veľmi páčila. Je to asi jediná oblasť, kvôli ktorej by som sa dokázala vzdať šoubiznisu." Pracovala v rádiu, ktoré založil jej otec. Prirodzene sa tak nemohla vyhnúť podozreniam z protekcie. "S kolegami som však nemala nikdy problém. Videli totiž, že som pracantka. Ďalšou podstatnou vecou je to, že môj otec je šéfom, ktorý sa ku mne v práci správal ako k dcére, a to v tom najhoršom slova zmysle. Aby predišiel obvineniam z protekcionizmu, nahádzal na mňa kopu povinností a za každý problém, aj ten, za ktorý som fakt nemohla, som si to zlízla len ja." Kvôli nezhodám s otcom dokonca dvakrát z Rádia Twist demonštratívne odišla.

Po rádiu nasledovala ďalšia významná skúsenosť, ktorú jej môže závidieť množstvo osobností aj starších generácií. Stala sa riaditeľkou Novej scény. Začiatky na novej pozícii boli veľmi ťažké. "Mala som 23 rokov. Každý si prirodzene myslel, že to nemôžem zvládnuť. Pokladám to však za prirodzené. Dnes by som si možno pri podobnej situácii zanadávala aj ja." Denne musela čeliť nepríjemným pohľadom kolegov. "Keď som začínala, nezdravil sa mi ani vrátnik. Všetci po mne poškuľovali a v zákulisí si o mne šepkali. Bolo to ťažké, no snažila som sa s tým vyrovnať tvrdou prácou, čo sa mi aj podarilo. O mojich úspechoch na Novej scéne hovoria jednoznačne čísla. Rekordná dlhodobá návštevnosť, rekordné tržby a spokojný divák..."

Zákulisné "ťahy" a intrigánstvo sú pre divadlo typické. Práve na tom jej pôsobenie na Novej scéne stroskotalo. "Nová scéna je navyše štátne divadlo. Keď sú voľby a vymení sa vláda, dochádza k celokádrovej výmene, kde si na každú pozíciu dosadí nová garnitúra svojich ľudí. Tak to bolo aj v mojom prípade." Oficiálne jej odchod z postu riaditeľky divadla ovplyvnili rôzne škandály a kauzy, ktoré sa s jej menom spájali. Známa je napríklad nejasná kúpa firemného auta či spor s Helenou Vondráčkovou. Tá sa sťažovala na porušenie pracovnej zmluvy a nevyplatenie honoráru. Wanda však bola stále pokojná, aj dnes je presvedčená, že pravda stojí na jej strane. "Podali na mňa žalobu, no dodnes sa nekonalo ani prvé pojednávanie. Čudujem sa, že ich to ešte neomrzelo."

Po ukončení spolupráce s divadlom Nová scéna sa Wanda začala naplno venovať jednému z projektov, ktoré v ňom robila ako posledné - muzikálu Producenti. Ten sa jej zapáčil počas pobytu v USA, priamo na Broadwayi. Kupovať licenciu na najúspešnejší muzikál na svete bol veľký risk. Najmä keď má byť cieľovým publikom to slovenské - teda to, ktoré pozná skôr klasické, ako moderné muzikály, ktorým Producenti sú. "Producent musí mať na to, do čoho ide, nos. Inak by skrachoval. Nie je to len o investícii a hľadaní sponzorov. Mojou úlohou je ak kopec ďalšej práce, ako voľba režiséra, spolu s režisérom voľba obsadenia. Ale aj úplné maličkosti, ako napríklad to, či kúpime gombík na kostým v hodnote štyri, alebo dvadsať korún." Risk jej však vyšiel a muzikál sa stal v Bratislave trhákom, aký nemá na Slovensku obdobu.

Ako producentka muzikálu Producenti, ktorý režíruje jej otec, si môže konečne povedať, že mu "šéfuje". "Stále sa na tom zabávam. Keby som sa mu mala mstiť za všetko, čím ma kedy trápil..." Po chvíľke smiechu však zvážnela a dodala, že taká rodinná spolupráca nie je jednoduchá. "S otcom nevieme oddeľovať súkromný život od pracovného. ´Talianskejší´ vznik predstavenia, aký som mala s ním, som ešte nikdy nezažila. Veľakrát sme sa pohádali tak, že sme obaja plakali a búchali dverami." Bolo to o to ťažšie, že ešte počas vzniku Producentov spolu bývali v jednej domácnosti. "V tomto obdivujem moju mamu. Stále dokázala napätú atmosféru a ticho medzi mnou a otcom nejako urovnať."

Čo sa týka citového života sa však snaží oddeliť prácu od súkromia. "Myslím, že sa to dá ustrážiť. Pokiaľ niekto nechce byť na titulkách časopisov, jednoducho nebude." Napriek tomuto pozitívnemu prístupu je Wanda stále slobodná. "Neviem, čím to bude. Väčšina chlapov nechce spájať svoj život so silnými ženami, lebo majú komplexy. Boja sa, že to neustoja. Chcem muža sebavedomého, úspešného, hrdého na to, že má po boku ženu, ako som ja, a muža, ktorý by ma miloval za hrob. Zatiaľ som takého nestretla." Za zmienku stojí aj to, že väčšina z jej bývalých partnerov bola z inej brandže ako šoubiznis. "Som typ, ktorý keď ide o lásku, sa necháva baliť. Sama chlapov neviem loviť," hovorí s úsmevom.

Bulvár jej venoval mnoho priestoru najmä v čase problémov na Novej scéne. "Pamätám sa, ako ma raz jeden bulvárny plátok odfotil ráno o piatej po žúre. Nebola to pekná fotka..." smeje sa, no pokračuje: "Viem sa s tým však vyrovnať. Už si dávam, pozor, aby ma niekde ´nenachytali´, a novinárom dávam veľmi málo informácií z môjho súkromia." O to vďačnejší sme, že pre nás urobila výnimku. Spomínané bulvárne magazíny si zgustli aj na najťažšej rane, ktorú jej kedy osud zasadil - smrti brata Huga. "Ešte stále som sa cez to nepreniesla. Cez niečo také sa jednoducho nedá preniesť. S bratom sme si boli veľmi blízki."

V súčasnosti sa Wanda sústreďuje na úspešné účinkovanie muzikálu Producenti v Košiciach. "Potom by som si rada spravila voľno. Posledný rok bol pre celú moju rodinu veľmi náročný a potrebovali by sme sa zastaviť a zamyslieť. Samozrejme, že si chystám nejaké poznámky, rada by som sa v budúcnosti vrátila napríklad k filmu. Nikam sa však neponáhľam. Mám 31 rokov a čo som si chcela dokázať, to som si dokázala. Nemám dôvod hnať sa za nejakou kariérou." Skôr pomýšľa na súkromie, začína ju lákať predstava rodinného života. "Už ma to pomaly začína trápiť. Všetci moji známi majú deti a začínam po tom túžiť aj ja," uzavrela mladá úspešná producentka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári