Ručné práce sa vo všeobecnosti považujú za výhradne "babkovskú" záležitosť. Babky štrikujú, šijú, vyšívajú... Hoci nie v úplne tradičnej forme, táto záľuba je rozšírená aj medzi mladými. Košičanka Erika Gašparová používa pri výrobe svojich šperkov tradičnú techniku - plstenie. Na prvé počutie to nie je nič výnimočné, no skutočne iba na prvé. Materiál, z ktorého vyrába prstene, brošne, náušnice či náhrdelníky, síce vyzerá ako vlna, ale nie je. Košičanka pri ich výrobe používa psiu srsť.
Byt, v ktorom Erika býva, už na prvý pohľad prezrádza, že ide o umelecky cítiacu mladú ženu. Všade vidieť rôzne výrobky, ktoré sú jej vlastnou prácou. Okolo nôh sa jej motajú dva psy a jednej kocúr. K zvieratkám celkovo - a hlavne k psom - má teda veľmi dobrý vzťah. Väčšina výtvarných techník, ktoré využíva, má so psami veľa spoločného. Dá sa povedať, že sú jej inšpiráciou. Pred rokom v jeseni sa náhodou dostala k ďalšej technike, ktorú urobila netradičnou. Ide o plstenie, ktoré naši predkovia používali v každodennom živote pri výrobe odevných doplnkov a súčastí odevu. Pri ich tvorbe používali predovšetkým ovčie rúno, teda srsť z ovce. No keďže by bolo veľmi problematické chovať ovce v paneláku, Erika si to prispôsobila na mestské pomery. Miesto oviec používa psíkov resp. ich vyčesanú srsť. Tú potom rôznymi spôsobmi upravuje a vyrába z nej originálne šperky.
"Venujem sa rôznym záľubám," začala zoširoka odpoveď na našu otázku, ako sa k technike plstenia dostala. "Maľujem na textil, šijem a podobne. Surfujem po internete a hľadám nové možnosti či inšpiráciu. Takto som na jednej českej webovej stránke objavila túto techniku - plstenie. Je to veľmi jednoduchá stará technika. Staršia ako samotné pletenie. Použiť srsť zo psíkov mi prišlo ako veľmi vhodné riešenie - srsť ako srsť. Je to nenáročné na materiál aj na čas. Tam som sa teda o tejto technike dozvedela a vyskúšala ju."
Na plstenie sa využívajú predovšetkým už spomínané ovce. Nápad využiť srsť zo psa dostala sama Erika. Doma má dvoch psíkov a jedného kocúra. "Neskôr som na zahraničnej stránke prvý raz videla prsteň, uštrikovaný zo srsti psa. Vtedy mi teda prvýkrát napadlo použiť psiu srsť. Skúsila som si vyrobiť prívesok na kľúče zo srsti svojej borderskej kólie. Bol úplne jednoduchý, chlpatý, prišila som naň gombík a na moje prekvapenie, držalo to tvar." Napadlo jej teda spojiť príjemné s užitočným. O začiatkoch všeobecne sa hovorí, že sú ťažké. Inak to nebolo ani teraz. Keďže sa pri plstení používa špeciálna plstiaca ihla, kým sa Erika naučila takto pracovať, niekoľko ich polámala, mala dopichané prsty. "Na všetko treba cvik. Ja som vo všetkom samouk, takže som si zvykla. Učila som sa na vlastných chybách. Našťastie to šlo rýchlo, nie je to zvlášť zložitá technika."
Nápad plstenia psej srsti súvisel aj s tým, že Erika vyrába množstvo iných vecí inými technikami, no väčšina je inšpirovaná alebo určená práve štvornohým miláčikom. "Srsť získavam zo svojich psíkov. Mám kóliu Lindu, teriéra Putina a kavalierku Bafku. Tiež kocúra Rupperta. Linda, Bafka a Putin sú na vyčesávanie zvyknutí, no Ruppertovi sa to už páči menej," smeje sa. "Okrem toho mi niekedy prinesú srsť zo svojich psíkov aj známi. Vtedy vyrábam aj pre nich, zo srsti ich psíkov. Najlepšia je čo najjemnejšia srsť a podľa možnosti čo najdlhšia, aby to držalo tvar. Nevhodné sú krátkosrsté psy. Z kólie, špicov, retrieverov... áno. No zo srsti môjho teriéra sa tiež nič nedá robiť. Má hrubú, pevnú srsť a tá vôbec nedrží tvar. Zatiaľ sa venujem iba šperkom. Vyrábam prstene, náušnice, brošne, prívesky či drobnosti do bytu. Náušnice vyrábam menej, nemám k nim až taký vzťah. Dajú sa vyrobiť aj rôzne náhrdelníky či náramky."
Postup plstenia je takmer rovnaký, či už u oviec alebo psíkov. S tým rozdielom, že ovčie rúno je špinavšie a zamotanejšie, kedže sa ovce nečešú každý deň. Toto rúno je teda potrebné viackrát prečistiť a prepláchnuť, aby sa zbavilo všetkých nečistôt. Potom sa musí vyčesať do úplne jemnučkého materiálu, ktorý sa dá použiť buď na plstenie alebo na výrobu priadze. "So psami celý tento proces čistenia odpadá. Väčšina psov je podstatne čistejšia ako ovce. Napriek tomu tú vyčesanú srsť aspoň prepláchnem v mydlovej vode. Potom ju nechám uschnúť a prečešem špeciálnym hrebienkom, aby sa trošku zjemnila. Potom s ňou môžem pracovať."
Dôležité je vybrať vhodnú techniku plstenia. Tá závisí aj od toho, čo ide vyrábať. K práci si Erika pripraví aj rôzne iné doplnky na zdobenie. "Samotná srsť má takú vlastnosť, že rýchlymi zmenami teplôt a v mydlovej vode zhutnie, spevnie a zráža sa. Toto je plstenie. Ďalšie dve techniky sú už cielené plstenie - suchá a mokrá technika. Suchá je bodanie špeciálnou ihlou do srsti, kým nespevnie. Tým, že spevnie, získa určitý tvar, ktorý sa nedá rozobrať." Pri tejto technike používa Erika aj formičky na pečenie. Do tých si dá srsť, ihlou dosiahne spevnenie, čím srsť získa určitý tvar. Okrem formičiek používa aj rôzne drobnosti ako koráliky, vrchnáky od piva, nite, guľôčky, gombíky, zatváracie špendlíky na brošne, krúžky na prstene či rôzny iný základ bižutérie, na ktorý vytvorí ozdobu z plste. Tiež farby, určené na maľovanie veľkonočných vajíčok alebo srsť jednoducho prešije na šijacom stroji. "Pri mokrej technike mydlovou vodou sa dajú robiť aj väčšie veci, oblečenie, rukavice, ponožky, topánky, baretky. Z veľkých psov, teda z väčšieho množstva srsti, by sa dali vyrobiť aj svetre. No čítala som, že sa to nedá nosiť, lebo to veľmi hreje."
Napriek tomu, že to znie všetko jednoducho, málokto si vie predstaviť, že by nosil šperk zo psej srsti. Pri otázke, ako tento druh činnosti vníma jej okolie, sa Erika zasmeje. "Väčšinou sa pohybujem medzi psičkármi, no aj pri nich som sa stretla s rôznymi reakciami. Sú dva extrémy. Buď sa to niekomu veľmi páči a chce aj on. Donesie mi srsť svojho psíka a veľmi sa takému šperku poteší. Iní sa k tomu stavajú odmerane, veď pes nie je nejaké hospodárske zviera, ktoré by sa chovalo na srsť. Tým je to teda také divné." Reakcia jednej kamarátky, ktorá chová psíka a má ho rada, Eriku prekvapila. Výrobky sa jej páčili, no keď sa dozvedela, z čoho sú, už jej také sympatické neboli. Vyhlásila, že už ich do ruky nevezme. Iná zas vravela, čo si myslelo jej okolie. Vraj má prsteň z mŕtveho psíka preto, aby mala pamiatku...
Podľa Eriky môžu ľudia jej prácu chápať negatívne aj preto, že plstenie je samo osebe neznáma technika. Ľudia sa neznámeho boja. Keď sa k tomu pridruží aj psia srsť, mnohým sa možno preháňajú v hlave šialené scenáre, ako ju zo psíka získava. To, že obyčajným a potrebným vyčesávaním, by im asi nenapadlo...
Zo začiatku vyrábala Erika predmety zo psej srsti pre seba a zo svojich psíkov. "Neskôr ma to tak chytilo, že som od iných prosila inú srsť, aby som mohla robiť ďalej. A aj niečo iné. Potom moji známi prišli sami, doniesli tú srsť a chceli, aby som niečo vyrobila aj pre nich. Neprišli s konkrétnym nápadom, nechali to na mňa. Zatiaľ nemali na mňa nejaké zvláštne požiadavky. Hoci by som aj bola rada, keby mali. Ja mám väčšinou množstvo nápadov a neviem sa rozhodnúť." Jedinú špeciálnu požiadavku dostala nedávno. Záujemca jej doniesol bielu srsť a chcel, aby mu vyrobila malú vlajku nejakého združenia. Mala mať šesť farieb dúhy. Keďže je srsť biela, nebol problém farbiť ju.
Umelecké dielka teda robia radosť Erike aj iným ľuďom. Vďaka šikovnosti by sa týmto (aj ostatným umením) mohla pokojne živiť. No na Slovensku nie je možné vyžiť z ručnej práce. "Skúšam to cez internet a svoje výrobky ponúkam na jednej umeleckej stránke. Som prekvapená, ako sa to uchytilo a teší ma, že sa k tomu mnohí ľudia nestavajú až tak negatívne. Pritom zo začiatku som nemala v úmysle vyrábať predmety aj pre iných. Začínala som so srsťou mojich psíkov a pre mňa, teda to bolo trochu osobné. Potom sa však zapojili známi, a keď som videla, že im nerobí problém nosiť to, rozhodla som sa tieto predmety ponúkať aj ďalej."
Mimochodom, takýto originálny šperk je nenáročný na údržbu. "Vlastne je bezúdržbový, keďže sa plstením dostal do tvaru, v ktorom sa s ním už nič horšie nemôže stať. Snáď, keby naň padal prach, dá sa vyčistiť práškom do pečiva. Tiež sa dá vyprať, nič sa s tým nestane. No keďže na šperk dávam rôzne korálky či iné doplnky, pranie by ich mohlo poškodiť."
Do budúcnosti má Erika aj ďalšie plány. Po šperkoch, príveskoch a malých doplnkoch zo srsti by rada vyskúšala niečo väčšie. Napríklad spomínané rukavice či šál. V novom byte chce namiesto jedných dverí vyrobiť farebný záves z guľôčok zo psej srsti na šnúrkach. Láka ju tiež vyskúšať aj zajačiu alebo konskú srsť, ktorú tieto zvieratá po zime menia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
