V minulosti sa potreba vysokoškolských odborníkov pre východné Slovensko realizovala príchodom absolventov škôl z vysokoškolských centier, akými boli Bratislava alebo Praha. To však nepostačovalo potrebám tohto regiónu Slovenska. Preto sa postupne koncom 40. rokov 20. storočia začala aj v Košiciach formovať sieť vysokých škôl. Jednou z nich bola aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. V uplynulých dňoch, presnejšie 28. novembra, si pripomenula 50. výročia založenia.
Univerzita dostala meno po Pavlovi Jozefovi Šafárikovi (1795-1861). Išlo o významného slovenského vedca, ktorý horlil za jednotu slovanských národov na základe štúdia jazyka a kultúry, čím do určitej miery anticipoval úsilie pokrokových vrstiev spoločnosti o zjednotenie historických aktivít v záujme dosiahnutia spoločenských, sociálnych, politických a kultúrnych cieľov. Prvým rektorom bol prof. MUDr. Jozef Pajtáš.
UPJŠ vznikla na báze Lekárskej fakulty v Košiciach a Filozofickej fakulty v Prešove ako druhá vysoká škola univerzitného typu na Slovensku. Jej vznikom sa vytvorili podmienky pre kreovanie ďalších fakúlt. V roku 1963 sa k nim pripojila Prírodovedecká fakulta so sídlom v Košiciach a o rok neskôr (1964) Pedagogická fakulta so sídlom v Prešove. Poslednou fakultou, ktorá sa začlenila do tohto zväzku (1973), bola Právnická fakulta so sídlom v Košiciach. UPJŠ sa tak stala päťfakultnou vysokou školou so všetkými predpokladmi úspešne rozvíjať výchovu svojich absolventov, ako aj zintenzívňovať vedeckovýskumnú základňu. Na základe zákona č. 163/1990 Zb. o bohosloveckých fakultách sa 10. mája 1990 do UPJŠ začlenila Pravoslávna bohoslovecká fakulta so sídlom v Prešove.
Všetky fakulty (okrem malej prístavby teoretických ústavov lekárskej fakulty, ktoré začali existovať v roku 1962) boli etablované v starých budovách. Rovnako tak rektorát sídli v historickej budove na Alžbetinej 2 (na snímke). Pri zvyšovaní počtu študentov sa situácia stávala neúnosnou a neúmernou priestorovým možnostiam. V tom čase chýbalo univerzite cca 22 600 m2 úžitkovej plochy. Riešenie priestorového problému bolo možné iba výstavbou nových účelových budov. Preto vedenie UPJŠ zameralo svoje úsilie na štyri základné smery: výstavbu jednotlivých fakúlt, zabezpečenie materiálnej základne, personálne budovanie a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu.
Pri založení UPJŠ bolo na fakultách 31 katedier, na ktorých pracovalo 5 profesorov, 18 docentov, 136 asistentov, 14 kandidátov vied. V roku 1964 počet katedier vzrástol na 55, v roku 1969 na 69. Nárast kvalifikovaných učiteľov vznikol cieľavedomou prípravou a externým školením vedeckých ašpirantov v Bratislave (Univerzita Komenského) a v Prahe (Karlova univerzita). Stúpajúce vzdelávacie úlohy a rast špecializovaných odborov vyžadovali potrebu rozvoja nových pracovísk a katedier.
Každá fakulta mala vlastný internát a jedáleň. Priestory na ubytovanie neboli vždy vyhovujúce, napr. na Komenského ulici v Košiciach s kapacitou 166 lôžok bývalo až 30 poslucháčov v jednej izbe a menšie bunky boli dvoj- až trojnásobne predimenzované. Veľkým prínosom bolo odovzdanie 750-lôžkového internátu na sídlisku Terasa v Košiciach v roku 1965.
Spoločensko-politické udalosti 90. rokov 20. storočia zasiahli do osudu Univerzity P. J. Šafárika. Zákonom č. 361/1996 Z. z. o rozdelení Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach sa s účinnosťou od 1. januára 1997 rozdelila univerzita na dva samostatné právne subjekty - Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu so sídlom v Prešove. Počet fakúlt na Univerzite P. J. Šafárika sa zredukoval na tri - Lekársku, Prírodovedeckú a Právnickú, ku ktorým pribudli v roku 1998 Fakulta verejnej správy a k 1. januáru 2007 aj Filozofická fakulta.
Od vzniku UPJŠ do roku 1982 pripravili jej fakulty 16 951 absolventov, z toho 14 295 v dennom štúdiu a 2 656 v externom štúdiu. Ak pri svojom vzniku mala univerzita iba dve fakulty, na ktorých študovalo 952 študentov, v súčasnosti má 5 fakúlt, na ktorých študuje vyše 7 500 študentov, z toho viac ako 6 500 študentov v dennej forme štúdia, takmer 800 študentov v externej forme štúdia. Na univerzite zároveň študuje viac ako 250 zahraničných študentov.
Predchodcovia UPJŠ
1657 - univerzitné začiatky v Košiciach - založenie Academia Cassoviensis Benediktom Kišdym, biskupom z Egru.
1660 - Zlatá Bula udelená kráľom Leopoldom II., ktorá zaručovala privilégiá mestu tak, ako i ostatným mestám, napr. Cologni, Viedni, Grazu a iným. V 17. storočí to bola najvýchodnejšia univerzita v Európe.
1777 - biskupská Alma Mater Universalis Episcopalis sa transformovala na kráľovskú akadémiu - Academia regia Cassoviensis ako dvojročná Fakulta práva s filozofickým zameraním.
1921 - po páde Rakúsko-Uhorska ukončila univerzita svoje trvanie na 38 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
