Zavraždil manželku, aby porazil "tiene"

Kým niektorí muži, ktorým manželky nasadia parohy, riešia túto situáciu ako sa chlapov patrí, teda rovnakou mincou, iní začnú blbnúť a vystrájať kadejaké somariny. Spíjajú sa, bijú svoje polovičky a nezriedka s nožom v ruke naháňajú. Nájdu sa však aj takí

extrémisti, ktorí ťarchu parohov psychicky neunesú, čosi im v hlave skratuje a siahnu po tvrdších "trestoch". Presne ako v prípade, ktorý sme tentoraz vyhrabali z archívu vyšetrovateľov.

Ondrej H. mal 45 rokov a v dedine ho inak ako Daniel nevolali. To preto, lebo prezývka "paroháč" by bola príliš tvrdá a daniel je síce jeleň, ale parohy nosí. Dôvodom takej prezývky bol fakt, že hoci Ondrejova žena Darina ani zďaleka či za šera nepripomínala hviezdu strieborného plátna, milencov mala viac ako ktorákoľvek celebrita. Od ctiteľov pritom nežiadala žiadne prejavy lásky či nebodaj darčeky. Mala proste rada sex a bolo jej jedno, kto ju uspokojí. O jej erotických dobrodružstvách počas kŕmenia družstevných svíň kolovali po dedine hotové legendy. Zväčša pravdivé...

Darinin manžel Ondrej sa rád zapozeral na dno pohárika už od čias vojenskej služby. Pri fľaši dokázal presedieť celé hodiny, zvlášť odvtedy, čo sa ako 42-ročný stal po ťažkom infarkte invalidným dôchodcom. Nemal priateľov, pravda, ak nerátame fľašu pálenky. Rozprával sa s ňou, zveroval sa jej s trápeniami i predstavami. Postupne sa totiž v jeho mysli začal udomácňovať pocit, že ho stále ktosi ohrozuje. O jeho život vraj usilovala manželka i akísi neznámi chlapi. Nikdy ich nevidel, iba cítil, že sa okolo neho pohybujú ich tiene. Bál sa ich a nenávidel. Aj manželku. Neraz Darinu potajomky sledoval, keď šla ráno o štvrtej kŕmiť svine. Cez okno vídaval, ako v ošipárni súloží s traktoristom Ferom, inokedy s vrátnikom Gabim alebo s inými. Bolo mu z toho zle. Preto pil a spíjal sa do nemoty. Od zlosti nad Darinou a zo strachu pred neznámymi tieňmi.

V to osudné decembrové ráno sa Ondrej prebudil s hlavou ako úľ. Mal za sebou nepokojnú noc a svoje urobilo aj večerné víťazstvo nad fľašou slivovice. Vo chvíli, keď si chuť v ústach naprával gemerskou dvanástkou, vošla do kuchyne Darina. "Najprv si ma nevšímala a ani ja ju," spomínal Ondrej na krvavý incident. "No keď som si ľahol, začala mi nadávať do darebákov a že kedy začnem robiť ako normálny chlap. Odpovedal som, že až sa ona prestane váľať s chlapmi všade, kde ju stretnú. Vtedy sa mi začala posmievať, že som mrcina a úd mi je dobrý akurát na záchod. Pred troma rokmi som ochorel a odvtedy som menej schopný pohlavného styku. Každá podobná narážka sa ma hlboko dotkne. Manželku som neraz vystríhal, aby mi moju chorobu nepripomínala, lebo ju zabijem. Nedbala na moje prosby ani varovania. Naopak, pôsobilo jej radosť, že ma môže ponižovať..."

Napätie v dome rástlo každou sekundou i vyslovenou vetou. Keď dosiahlo kritickú hranicu, Ondrej výstražne siahol po sekere a Darina nebojácne po dlhom kuchynskom noži. "Vošiel do mňa ukrutánsky jed a zatmelo sa mi pred očami," opisoval Ondrej ďalšie sekundy. "Zreval som na ňu, aby sa pakovala z domu. Ona začala vrieskať, že z domu pôjdem ja, lebo šibnutých impotentov budú zatvárať. Ešte niečo kričala, ale čo, už neviem. Vrhol som sa proti nej a hoci ma tuším sekla po ruke, trafil som ju sekerou do pleca. Potom ešte viackrát, kde sa dalo. Veľmi sa na to nepamätám, lebo sa začali objavovať tí muži bez tváre a chceli ma zabiť. Musel som ich odháňať..."

V skutočnosti zaťal Ondrej sekerou do Dariny toľkokrát, až z nej ostala iba beztvará kopa mäsa v kaluži krvi. Keď bolo po všetkom a on trochu precitol, umyl sa a prezliekol. Nastúpil do autobusu a odviezol sa do mesta, kde sa udal na polícii. Samozrejme, zvesť o masakre sa rozniesla po dedine a z "Daniela" sa stal hrdina. Pri krčmových povedačkách sa už o ňom hanlivo nevyjadroval nik a niektorí "parohatí" muži začali jeho postupom strašiť svoje záletné manželky. Kým prebiehalo vyšetrovanie, každý tipoval, koľko kat za rázne zúčtovanie s nevernicou vyfasuje. Nakoniec o slobodu prišiel, no ďalšie roky nemal stráviť v "base". O budúcom Ondrejovom pôsobisku rozhodol znalecký posudok psychiatrov.

"Ondrej H. k svojmu činu uviedol, že asi tri roky ho chceli nejakí ľudia v spolupráci s manželkou skynožiť a dostať do väzenia," vyberáme zo záverečnej správy "odborníkov na hlavu". "Najprv ho chceli otráviť, potom zabiť elektrickým prúdom a napokon v spánku zadusiť. Preto ostatné dva roky spával sám a so sekerou pod vankúšom. Tí neznámi muži vraj nemali tváre, iba tiene. Viedla ich jeho manželka - bosorka. Ak by ju zabil, čary by pominuli a on by vyzdravel..."

Po niekoľkých stranách, vymenúvajúcich podobné nezmysly, pochádzajúce z Ondrejovej chorej hlavy, vyriekli psychiatri záverečnú diagnózu. "Ondrej H. trpí duševnou chorobou, alkoholickou paranoidnou psychózou. V čase skutku nevedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a nevedel ho ani ovládať. Obvinený nechápe zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode by bol nebezpečný, preto odporúčame nariadenie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou."

Na základe tohto posudku vyšetrovateľ trestné stíhanie Ondreja H. zastavil a zveril ho do rúk psychiatrov. Dlho sa s ním nezaoberali. Po siedmich mesiacoch sa ich pacient obesil. Nie je vylúčené, že tak chcel uniknúť pred tieňmi, ktoré ho možno začali opäť prenasledovať...