ení "Don Quijote podľa Sancha". Pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali o rozprávkach, dobrom jedle i jeho rodine.

V metropole východu nie je Tuli žiadny nováčik. Vracia sa sem často a veľmi rád. "Trošku ma mrzí, že je to stále redšie a redšie, aj keď nás delí len nejakých 400 kilometrov. Poviem vám, že ja som si Košice zamiloval ešte ako študent VŠMU. S mojimi kamarátmi, košickými hercami a kolegami som si v košickom štúdiu Slovenskej televízie zahral veľa inscenácii. Vždy, keď je možnosť navštíviť metropolu východu, pre mňa je to sviatok a veľmi sa teším."

Spisovateľ Miguel de Cervantes Savedra je mnohým známy len zo školy, keď sme sa povinne učili o ňom i jeho knihe o Donovi Qujitovi. Smiali sme sa na rytierovi, ktorý bojoval s veternými mlynmi. Až neskôr nám došlo, čo znamená personifikácia a síce, že veterné mlyny znamenajú ľudskú hlúposť. Tuli si v predstavení nezahral tohto rytiera, ale jeho verného sluhu Sancha Pancu. "Celý náš život a svet je postavený na kontrastoch," hovorí o tomto dielku Tuli. "Deň, noc, tučný, chudý... tak aj Cervantes Savedra napísal tento román, ktorý postavil na kontraste pána a sluhu. Hra je o neskonalom boji voči ´veterným mlynom´ – ľudskej hlúposti. Český herec Jan Werich povedal: ´Nedá sa zvíťaziť, ale nesmieš prestať bojovať...´ To je presne o tých veterných mlynoch. Je to istá personifikácia, ktorá je v tejto hre. A vlastne o tom to celé je. Hra, ktorú sme uviedli v Košiciach, bola vymyslená trochu inak. Sancha Pancu zavreli na sedem dní do miestneho žalára za to, že ukradol dve sliepky. V tom väzení stretol Cervantesa a tomu vyrozprával torzo toho, čo prežil so svojim pánom. No a keďže Sancho nevedel písať a Cervantes áno, napísal tento román."

Postava sluhu Sancha Tulimu sadla a obľúbil si ju, dokonca tvrdí, že Sancha Pancu miluje. "Istá výpoveď tohto druhu, sluhovského, taký ten pohľad zdola na to všetko, to ma vždy fascinovalo. Preto ja som sa, ako sa hovorí, šašom stal. Doslovne. Lebo ten jediný má výsadu povedať kráľovi, že je nahý. Teda povedať pravdu."

Úloha šaša Tulimu takpovediac prischla a sprevádza ho dosť dlho. S máloktorým hercom sa spája toľko smiechu a zábavy ako práve s ním. Častujú ho aj mnohými inými prívlastkami ako komediant, komik, či zabávač. No práve na to posledné je mimoriadne alergický. "Zabávača by som vynechal. Som hercom, a to stačí. Všetky ostatné prívlastky ani neviem, kto vymyslel. Nemám rád slovo zabávač. To je ten, čo si v krčme vypije a zabáva okolie. Ja som a až do smrti ostanem iba hercom. Taktiež nemám rád slovo celebrita. Tým by ste ma najviac na svete urazili. Ja som herec, šašo, klaun, komediant. Toto mi všetko môžu všetci hovoriť a na to budem hrdý. Ale nikdy nie zabávač a celebrita."

Herec, ktorý má blízko k zábave a smiechu, vždy pôsobí optimistickým dojmom. Navyše vyzerá, že ho nič nedokáže rozhádzať. Alebo predsa? "Jój a ako," smeje sa Tuli. "Len to nedám na sebe poznať. Možno to je povahou, som totiž panna. Nebudem predsa robiť tým, čo by ma chceli naštvať, radosť. Nezaslúžia si to a ja sa nebudem rozčuľovať nad hlúposťou niekoho iného. Určite to nie je politika. Niet takého politika, taký sa ešte nenarodil, čo by mnou nejakým spôsobom zatočil... Len ma trošku, nie vytáča, ale mrzí. Prečo to všetko robia za moje peniaze? (smiech) Nechápem. Veď nech si robia, čo chcú, ale za svoje. Ale žeby som sa ja, nejako do nepríčetnosti rozčuľoval nad tým, čo, kto, kde a komu ukradol... Ja vždy hovorím, že pánbožko to všetko vidí, tak nech sa potom nikto nečuduje, že prečo práve ja..."

Herectvo dostal do vienka

Mnohí herci sa po rokoch priznávajú, že by si pokojne vedeli samých seba predstaviť v úplne inom povolaní. Sú však aj takí, ktorí sa s herectvom narodia a prežijú s ním celý život. Toto je aj Tuliho prípad. "Toto mi sudičky dali do vienka, neriešil som nič iné. Aj keď v detskom veku chce byť každý kozmonautom, smetiarom či kominárom... U mňa to bolo tak, že som to dostal do tej kolísky. Chvalabohu, že som to dostal, lebo si ozaj neviem predstaviť, že by som v tomto živote, v tomto časopriestore, robil niečo iné. Už ako dieťa som chcel byť hercom, šašom, komediantom. A určite nie tou celebritou," smeje sa.

Na svoje herecké začiatky Tuli nespomína. Tvrdí, že začína stále a každá herecká výzva znamená pre neho určitý začiatok. "Žijem život plným priehrštím a myslím si, že ešte nie je ešte čas na bilancovanie." Čo sa týka hereckých postáv, keď sa povie jeho meno, väčšine sa vybavia rozprávkové úlohy. Zahral si napríklad v rozprávke Dlhý, široký a bystrozraký, Loktibrada, Múdra princezná a mnohé ďalšie.

A aký má k rozprávkam vzťah samotný Tuli? "Milujem ich. Veď každého vychovali práve rozprávky. Takto som si ja svojim spôsobom, keď budem neskromný, vychoval svojich divákov. Chodím s kolegami hrávať do rôznych miest Slovenska a mnohých poznajú iba po hlase z dabingu. Kolegovia sa čudujú: ´Tuli, teba poznajú všade, či prídeme do Čiernej, či do Uble´... No to je preto, lebo som hral veľa rozprávok. A tí, čo ma teraz poznajú, títo tridsiatnici, ma ako deti videli v rozprávkach, kde to všetko začalo. A teraz sa na ne pozerajú ich deti. Rozprávky sú to najkrajšie, čo môže byť, lebo vždy sa aj zlo dobre skončí."

Hoci Tuli hral v mnohých filmoch a inscenáciách mnohých žánrov, najlepšie sa cíti práve v rozprávkach. Prípadne v tom, čo dobre a optimisticky skončí. "Ale mám rád aj tzv. chaplinovský humor. Smiech cez slzy, kde sa poukazuje na čosi, čo by človek nemal činiť druhým, keď nechce, aby to bolo činené jemu..."

Varenie a jedenie

Tuli je známy aj láskou k dobrému jedlu. Istý čas uvádzal v televízii vlastnú reláciu Tulinárium. Varilo sa tam a hlavne jedlo. Pýtať sa ho teda na jeho vzťah k jedlu, by bolo asi zbytočné. "Pri pohľade na mňa... no, asi nebudem patriť do klubu doktora Bukovského," smeje sa sám zo seba. "Ja mám rád život. Nemám rád, keď mi je niečo kázané, nútené či odopierané. Som naučený na to, že poznám mieru. A keby som si mal vybrať medzi jedením a varením, tak by to bolo to, čo by bolo skôr. Či si ja musím navariť alebo mi niekto iný navarí. Hovorí sa: ´nežijeme preto, aby sme jedli, jeme preto, aby sme žili´. Ja si však myslím, že pravda je niekde v strede. Taký kompromis." Akým je kuchárom, nevie povedať. Vraj to musia posúdiť druhí. No dodáva, že to, čo navarí, jemu chutí vždy.

Napriek tomu nie je Tuli iba veľký jedák, ale aj veľký športovec. Mužstvo futbalových zázrakov, známe pod skratkou MUFUZA, do ktorého patrí, je zložené zo známych tvári slovenskej hudobnej, hereckej i mediálnej scény. "Teraz sme oslávili 5. ročník MUFUZY. Je to také moje dieťa, lebo ja milujem šport odjakživa. A hoci keď vyzerám tak, ako vyzerám, stále športujem. Hrám futbal, tenis, hokej, volejbal... A MUFUZA je moja srdcovka."

Tých srdcoviek má, samozrejme, viac. Kristína a Zuzana, jeho dve dcéry, sú jeho najväčšími láskami. A hoci sa často stáva, že jablko nepadá ďaleko od stromu, v tomto prípade padlo. "Ani jedna nejde v mojich stopách. Ja som ani jedno svoje dieťa do ničoho nenútil, ani aby chodili na nejaké krúžky. Možno mi povedia: ´zle je tato, že si nás do ničoho nenútil...´ Zatiaľ som sa však s tým nestretol. Práve naopak. Asi to bolo tým, že ani mňa nikto do ničoho nenútil. Povedal som si teda, prečo by som ja mal urobiť niečo na svoj obraz. Stačí, že som tie deti splodil, že som im dal život a že mi azda bude mať kto podať pohár vody, keď už nebudem vládať."

Sympatický herec zároveň priznáva, že by si veľmi rád užil aj vnúčika. Vnučku radšej nie. "Na to sa teším najviac. Dcéry som sa totiž snažil vychovať k slušnosti. Aby vedeli jesť príborom, aby vedeli poďakovať a pekne sa pozdraviť. Všetko ostatné už mali automaticky, veď predsa gény neošidíš," smeje sa. "Ale keď to bude vnuk, všetko ho naučím. Potápať sa, hubárčiť a rybárčiť... Ale aj kopať, pľuvať, hrešiť, v nose sa špárať... Lebo čo s babami? Učiť ich štrikovať?"

Tuliho pracovné aktivity sa v poslednej čase spájajú s divadlom. Účinkuje v rôznych predstaveniach v piatich divadlách. "Črtá sa aj nejaká televízna spolupráca, relácia či dabing, no nechcem dopredu nič prezrádzať. Korigujem to trošku. Dnes sme akurát šli do Košíc a jeden pán mi hovorí: ´Málo ťa vidno...´ Ja na to: ´Vždy lepšie, ako keby si povedal, že už som prejedený...´ Treba si to takto korigovať, aby bola po mne ´lakota´," smeje sa.

No a čomu sa venuje okrem práce? "Venujem sa naplno životu. Lebo ja hovorím, že od momentu, keď sa prestrihne pupočná šnúra, až po to, keď sa to všetko zahádže hlinou, treba život naplno využiť. Milujem rodinu, život a každý deň, keď mi dovolí Pán Boh vstať a ísť rozdávať to, čím ma poveril. Rozdávať radosť..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári