Košické krimikroniky evidujú viacero vrážd, ktoré majú spojitosť s podsvetím. Najčastejšie šlo o odstránenie nepohodlného svedka alebo potrestanie odvážlivca, ktorý sa vzoprel zákonom mafie. Z času na čas však do análov pribudol aj záznam o násilnej smrti, ktorej obeťou bol priamo boss niektorej zo skupín, ktorá ovládala Košice alebo niektorú ich časť. Takou udalosťou bola aj vražda Karola Kolárika (* 17. 6. 1969), od ktorej spáchania uplynie na budúci utorok 10 rokov.

Aby sme všetky súvislosti tejto vraždy opísali čo najvernejšie, vrátime sa o nejaký čas dozadu. Do obdobia, keď košickému podsvetiu neohrozene vládol Róbert Holub. Pod palcom mal všetko. Počnúc výpalným, hazardom, prostitúciou i rozbiehajúce sa obchody s drogami. Osudnou sa mu stala snaha preniknúť aj do politiky či do vedenia vtedajšieho VSŽ. Dovoľoval si stále viac a chcel stále viac. Preto neostávalo nič iné, iba ho, údajne s tichým súhlasom SIS, odstrániť. Vrah, ktorým bol Alojz Kromka, zvaný Lojzo Čistič, prvý pokus spackal. V septembri 1997 síce v bare bratislavského hotela Danube vystrieľal zo samopalu takmer celý zásobník, no o život pripravil iba bossovu "pravú ruku" Štefana Fabiána, zvaného Fabo. Postrelený Holub skončil v nemocnici na Kramároch, no umiestnený v takej izbe, aby k nej mal vrah čo najjednoduchší prístup. Kým policajti akože strážili vstup do izby, smrtiaca strela prišla cez okno...

Ešte nedohorela posledná sviečka na Holubovom hrobe a už sa v košickom podsvetí strhol boj o nástupnícke práva. Kolárik s Dušanom Borženským, zvaným Borža, dovtedy Holubovi podriadení, zavetrili šancu. Keďže obaja sa chceli dostať na špicu, záujem o ňu odštartoval boj na život a na smrť. Trochu navrch mal "Karči". Mohol počítať s ochranou Mikuláša Černáka, ktorého už dávnejšie uznal za najvyššieho bossa, teda "capo di tutti capi". Borža mal po prvý raz na mále vo februári 1998, keď prežil atentát pred železničnou stanicou. Keďže Kolárik mal lepšie organizačné schopnosti, viac skúseností i známostí (aj so špičkami VSŽ), postupne začal Boržu z Košíc vytláčať a tomu ostal vidiek. Pravda, aby v meste alebo mimo neho nebola nuda, z času na čas zorganizovala jedna či druhá skupina výpad do teritória konkurencie. Podpaľovali sa autá, lámali kosti, svišťali guľky. Obeťami boli najčastejšie Boržovi muži, ktorí sa "Karčimu" nechceli podriadiť, prípadne bez "odvodov" podnikali na území, ktoré on považoval za svoje. Životom za to zaplatil napríklad František Peko zvaný Doly, ktorého doteraz neznámy vrah zastrelil 30. augusta 1999 pred jeho domom nad Kalváriou. Druhou obeťou bol Miroslav Stojka, ktorého načala mačeta a dokončila guľka v novembri 1999 pred reštauráciou Pláž. Obvineniu z jeho zavraždenia dodnes čelí poltucet mužov, označovaných za kolárikovskú vetvu podsvetia.

Zrejme po Stojkovej vražde si Boržova skupina povedala DOSŤ! a začala s prípravami na odstránenie bossa konkurenčnej skupiny. Ten hoci vedel, že post, ktorý zastáva, patrí k najrizikovejším, bol si taký istý nedotknuteľnosťou, že ochranu zanedbával. A to napriek tomu, že sa po meste pošuškávalo, že "pôjde dole"... Táto chyba i dodržiavanie niektorých všeobecne známych činností sa mu napokon stalo osudným. Vrah si ho počkal neďaleko bloku, kde Kolárik býval. Vo štvrtok 16. decembra 1999 ráno, keď mal ako obvykle namierené do obľúbenej posilňovne Fan.

"Prechádzal som okolo bloku na Talinskej 11," povedal redaktorom "večerníka" očitý svedok incidentu. "Z vchodu práve vychádzal Kolárik s manželkou. Nasadli do čierneho Volkswagenu Golf, ale pani Koláriková o chvíľu vystúpila a vrátila sa späť do bloku. Golf stál, potom sa pohol. Keď prechádzal okolo stánku PNS, vybehol spoza neho chlapík s kuklou na hlave a spustil na auto streľbu zo samopalu..." Šlo o profesionála, ktorý mieril na cieľ tak, aby guľky nelietali kade-tade a nikoho nevinného nezranili. Nie je tiež vylúčené, že ak by bossova manželka sedela na sedadle spolujazdca, atentát by bol obložený a zrealizovaný inokedy. Spojka, ktorá dala strelcovi signál, však videla, že je v aute sám, preto mohol plán pokračovať. Streľba trvala krátko a keď sa strelec presvedčil, že Karči je po smrti, nasadol k vodičovi do Fordu Orion a vyrazili smerom na Krásnu nad Hornádom. Neskôr ho tam policajti našli podpálený aj s vražednou zbraňou.

Polícia v krátkom čase páskami uzavrela celý priestor, v strede ktorého stál rozstrieľaný golf. Dávka zo samopalu prešla čelným sklom i sklom na dverách vodiča a zasiahla ho do hlavy, hrude i brucha. Kolárik bol zjavne okamžite mŕtvy. Kým diváci špekulovali, kto to mohol urobiť, novinári spovedali náhodných svedkov a policajti dokumentovali každý detail. Pozornosť si vyslúžil aj tmavozelený VW Passat, z ktorého vystúpili muži z Kolárikovej skupiny. S kamennými tvárami sledovali, čo sa deje. Telefónne linky boli nažhavené a každou sa niesla veta: Zavraždili Kolárika!

Keďže v rádiách sa udalosť z Talinskej stala správou číslo jeden, Košičania netrpezlivo čakali aj na obrazové spravodajstvo. Ako prvé printové médium im ho (fotografiu zavraždeného Kolárika v aute) poskytol Košický večer, ktorý bol v ten deň rozpredaný už okolo 16. hodiny. Záujem oň bol taký veľký, že na obvyklých miestach predaja stáli kupujúci už o pol hodiny skôr, len aby ho dostali.

Ako sa dalo čakať, násilná smrť Kolárika vyvolala v košickom podsvetí okamžitý pohyb. Pred jedným z barov na Komenského ulici mohli okoloidúci ešte v ten deň zaznamenať zvýšený počet nablýskaných limuzín. Večer sa na mieste popravy objavil drevený kríž a pod ním zo sviečok poskladaný nápis ODVETA. Hoci bol vo väzbe za mrežami, vraždu odsúdil boss slovenského podsvetia Miki Černák, ktorý bol krstným otcom Kolárikových detí. Na verejnosť na druhý deň prenikli správy, že nástupcom po košickom bossovi sa stal Ladislav B. "Pravdepodobným motívom vraždy bolo vybavovanie si účtov v košickom podsvetí," uviedla vtedajšia hovorkyňa KR PZ v Košiciach, npor. J. Demjanovičová.

Kolárikov pohreb sa konal necelý týždeň po jeho vražde na verejnom cintoríne. Rozlúčku s bossom podsvetia si nenechali ujsť desiatky zvedavcov, ktorí sa neskôr chválili tým, že boli na Kolárikovom pohrebe. Kňaz v rozlúčkovej reči hovoril o Bohu, viere i zmierení, ale aj o treste a večnom zatratení. Čelo sprievodu, ktorý odprevádzal Karčiho na poslednej ceste, bolo na prvý pohľad zvláštne. Len niekoľko žien, inak samí muži. Zamračené tváre, dlhé čierne kabáty a ak nie celkom, tak aspoň nakrátko vystrihané hlavy. Náhodný divák nemusel byť žiadny znalec, aby mu došlo, že okolo práve prešla vzorka košického i slovenského podsvetia. Keď rakva zmizla v jame, prikryli ju tabuľou z masívneho mramoru. Doslova sa stratila pod množstvom vencov a kytíc, ktoré na ňu vzápätí naukladali. Nasledovali prejavy sústrasti a potriasania rukami. Kto čakal senzáciu či prehnané emócie, nedočkal sa. Parkovisko pred cintorínom sa postupne vyprázdnilo a Karčiho najvernejší sa presunuli na kar do Modrej lagúny.

Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní bol z organizácie prípadne realizácie vraždy Kolárika obvinený Borža i niekoľko mužov z jeho skupiny. Vrah však stíhaniu i trestu unikol. V máji 2000 sa Miroslav Vančík, zvaný Pitbul, stal obeťou prestrelky v bare Triton v Lemešanoch. Hlavné pojednávanie v kauze vraždy Kolárika sa začalo v januári 2003. Pred súdom sa ocitlo päť mužov, jeden sa rozsudku nedožil. Krajský súd v Košiciach ho vyniesol v decembri 2004, o rok v novembri ho Najvyšší súd SR viac-menej potvrdil. Akurát Boržovi ubral z "košického" verdiktu rok. V ostatných rokoch síce kauza vraždy Kolárika na košickom súde ožila, no už iba okrajovo. Dušan H., ktorý sa po incidente ukrýval na Ukrajine, čelí obvineniu zo spolupáchateľstva. Keďže má nepriestrelné alibi (od príbuzného policajta), na košickom "kraji" bol dvakrát oslobodený. Teraz je na ťahu Najvyšší súd SR. Až po jeho verdikte poputuje kauza vraždy Karola Kolárika definitívne do súdneho archívu...

Je symbolické, že v ostatných rokoch je za košického bossa považovaný Kolárikov bratranec Róbert Okoličány. Po období "úradovania" však ostatné roky trávi vo väzbe. Momentálne čaká na verdikt Najvyššieho súdu SR, kam v apríli putoval "Okiho" spis zo Špeciálneho súdu v Pezinku. Ten ho vo februári odsúdil na doživotie. Ak nebude rozsudok právoplatný do konca marca 2010, v apríli sa Okoličánymu skončí maximálne päť rokov trvajúca väzba a bude musieť byť prepustený na slobodu.

Vdova žije nový život

Keď sme chceli dať priestor na aspoň nejaké vyjadrenie aj vdove po košickom bossovi, pani Kolárikovú sme vyhľadali v istej okrajovej košickej mestskej časti, kde s dvoma synmi a druhom býva v novom rodinnom dome. Ako sa dalo čakať, ďalej ako po bránu dvora sme sa nedostali. Najprv starší syn a potom aj druh nám oznámili, že pani Koláriková nestojí o rozhovory s médiami. Aj 10 rokov po smrti manžela pociťuje negatívne dôsledky svojho manželstva a hoci sa veľmi snaží urobiť za minulosťou hrubú čiaru, jej dôsledky pociťuje aj v súčasnosti. Narážali na asi tri roky starý článok v istom týždenníku. Jeho autorka navštívila pani Kolárikovú v zamestnaní a ona z toho potom mala problémy. A to hlavne preto, že šlo o školské zariadenie, v ktorom dovtedy o jej identite údajne nevedela ani riaditeľka. No keďže bola s prácou zamestnankyne spokojná, nemala prečo miešať súkromie do pracovných vzťahov. Je isté, že článok, ktorý pokojné vody školy riadne rozčeril, umocnil už beztak silnú averziu, ktorú pani Koláriková zaujíma k všetkým novinárom...

Najznámejšie kauzy, v ktorých figuroval K. Kolárik

• v apríli 1996 bol K. Kolárik postrelený v erotickom podniku Evelyn podnapitým kriminalistom Mariánom M. Ten dostal dva roky s odkladom na štyri.
• s Popradčanom Milanom R. a Róbertom H. bol obvinený z vydierania istého podnikateľa. Pod zámienkou "ochrany" z neho mali vymámiť pol milióna Sk (január 1995). Trestné stíhanie K. Kolárika bolo po jeho smrti zastavené.
• aj keď sa spojitosť s týmto činom oficiálne nikdy nepreukázala, v jeho pozadí údajne stál K. Kolárik. Ide o nevydarený atentát na D. Borženského vo februári 1998, keď vedľa jeho Mitsubishi Pajero vybuchla nálož, uložená v zaparkovanej lade.
• s Ladislavom B. a ďalším Ladislavom B. bol obvinený z napadnutia Jána T., blízkeho priateľa D. Borženského (február 1998). Trestné stíhanie Kolárika bolo po jeho smrti zastavené.
• ako svedok vystupoval v procese s Mikim Černákom, obvineným z vraždy Poliaka G. Szymaneka a ďalších trestných činov. Na pojednávaní tvrdil, že Szymaneka zavraždil Róbert Holub. Ten bol v čase Kolárikovej svedeckej výpovede už po smrti...

Odsúdení v kauze vraždy K. Kolárika a ich tresty:

• Dušan B. (* 1971) - 14 rokov v III. NVS
• Peter K. (* 1968) - 12 rokov v III. NVS
• Radko B. (* 1977) - 12 rokov v III. NVS
• Jozef S. (* 1946) - 3 roky v I. NVS

rob

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári