Polák bránil zbierky so zbraňou v ruke

Východoslovenské múzeum sa v týchto dňoch premenilo na natáčací "pľac". V jeho priestoroch vznikali niektoré časti dokumentárneho filmu s hranými prvkami, ktorý zatiaľ nesie pracovný názov "Josef Polák".

Východoslovenské múzeum (VSM) sa v týchto dňoch premenilo na natáčací "pľac". V jeho priestoroch vznikali niektoré časti dokumentárneho filmu s hranými prvkami, ktorý zatiaľ nesie pracovný názov "Josef Polák". Ten má divákom priblížiť významnú kultúrnu osobnosť začiatku minulého storočia, jedného z najvýznamnejších riaditeľov VSM Josefa Poláka. Film vzniká v koprodukcii krajanskej organizácie Slovensko-český klub v SR a STV s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR a Ministerstva zahraničných vecí ČR.

KOŠICE. Scenár napísala Helena Miškufová, režijnej taktovky sa chopila Ľuba Koľová. Postavu J. Poláka stvárnil herec pražského Národného divadla Saša Rašilov, jeho druhú manželku hrá herečka prešovského Divadla A. Duchnoviča Jarka Sisáková, tretiu ženu pražská herečka Vanda Hybnerová a postavu žida stvárnil košický herec Miro Kolbašský.

"Obsadenie postavy Josefa Poláka bolo náročné, pretože bol výraznou osobnosťou, šarmantný a veľmi spoločenský. Hľadali sme typovo príbuzného herca. Po rôznych debatách predovšetkým s pani Magdou Veselskou, vedúcou dokumentárneho oddelenia Židovského múzea v Prahe, ktorá sa niekoľko rokov venovala štúdiu života J. Poláka, padlo rozhodnutie na Sašu Rašilova," vysvetľuje H. Miškufová.

Zbierky VSM strážil so zbraňou v ruke

J. Polák prišiel na východ Slovenska z Prahy v roku 1919, aby sa ujal zbierok bývalého Hornouhorského múzea v Košiciach, ktoré bolo v tom čase opustené a vykradnuté. Vo svojej múzejnej práci sa sústredil predovšetkým na dokumentáciu slovenskej časti obyvateľstva, ktorá bola do tohto obdobia mimo záujmu pracovníkov múzea. Pod jeho vedením sa návštevnosť múzea zvýšila z predvojnových 9-tisíc na takmer 130-tisíc v roku 1924.

"Situácia po vzniku spoločného štátu v roku 1918 bola v tejto časti republiky nesmierne zložitá. O mnohom svedčí napríklad fakt, že sa v tom čase nenašlo na celom Slovensku ani 10 stredoškolských učiteľov, ktorí by učili slovenčinu. V tejto napätej atmosfére strážil J. Polák so zbraňou v ruke, aby múzejné zbierky zostali na Slovensku. Neskôr v Košiciach usporiadal viac ako 220 výstav - niektoré priam európske unikáty, jeho pričinením vznikla v Košiciach napríklad aj známa Krónova škola, alebo pri budove VSM vôbec prvý skanzen ľudovej architektúry," vraví autorka scenára.

Film priblíži obdobie Polákovho života od príchodu na Slovensko, jeho nútený odchod späť do Čiech v roku 1938, prácu v Židovskom múzeu v Prahe až po smrť počas pochodu smrti v koncentračnom tábore Osvienčim.

Film odvysiela STV začiatkom budúceho roka

Film o Pražanovi s jemným citom pre slovenské osobitosti, nadšencovi umenia s úžasným zmyslom pre poriadok, uvedie STV začiatkom budúceho roka. "Ešte predtým plánujeme v Košiciach a v Bratislave predpremiéru filmu," dodala H. Miškufová.