Na poskladanie napríklad puzzle jej človek potrebuje veľa. Ešte viac kumštu musia mať modelári, ktorí tiež pracujú so "skladačkami". Košičan Karol Schmőgner nepatrí iba k tým, ktorí také modely skladajú. Pred niekoľkými rokmi začal stavebničky sám vyrábať. A nie hocijaké, očarili ho slovenské drevené zvonice.
Vyrábať hocičo z drevených kúskov, to ho priťahovalo od detstva. "Keď som bol malý chlapec a nebol ešte ani televízor, na Hlavnej bol obchodík a v ňom sme si kupovali kúsky dreva," spomína K. Schmőgner. "S kamarátmi sme ich potom opracovávali a skladali." V tom čase by mu určite nenapadlo, že na dôchodku sa bude výrobe drevených zvoníc - modelov venovať naplno. Priznáva však, že to bola z núdze cnosť. K. Schmőgner totiž pracoval v telekomunikáciách a pri hromadnom prepúšťaní padol žreb aj naňho. A keďže práca s drevom bola jeho dlhoročným hobby, rozhodol sa skúsiť podnikať v tejto oblasti. "Zriadil som si živnosť na výrobu modelov drevených zvoničiek a menších drevených hračiek. Zvoničky, ktoré vyrábam, sú modely, ktoré sa dajú rozobrať a poskladať. Každá je zmenšená v mierke 1:32. Venujem sa tomu štvrtý rok."
Za modely si vybral štyri zvonice zo Slovenska. Zvoničku z Košíc (bola vyobrazená na starom desaťhalierniku), Bardejova, Rožnova a Oravy. Poskladané vyzerajú ako hotový výrobok a málokto by si všimol, že je to skladačka. Keď si však človek pozrie rozloženú verziu, musí sa obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti. "Pri skladaní nie je problém. Je to ako skladať lego. S tou výnimkou, že keď niečo ´nepasuje´ v legu, je to chyba výrobcu a s kúskami sa nedá nič urobiť. Pri dreve je to iné. Ak sa vyskytne nezrovnalosť, kvôli ktorej jeden kúsok nesedí s druhým, stačí zobrať pilník a miesto ohobľovať. Tiež je dôležité nestratiť ani kúsok skladačky. Napríklad na Košickej zvonici sa na streche nachádza okolo 2 600 šindľov. Dostať bezpečne a opatrne na svoje miesto vyše 2 000 malých kúskov je ozaj umenie."
Návod na skladanie je viac kreslený ako písaný a každá súčiastka je očíslovaná. Pri niektorých kúskoch je dokonca naznačená pílka. To kvôli tomu, že je potrebné, aby kúsky sedeli, trošku ich niekde orezať či orašpľovať. "Chcel som to urobiť tak, aby bolo čím menej textu. Aby to pochopil aj nejaký Japonec, ktorý si to kúpi." Na otázku, či aj pre neho bolo skladanie na začiatku také jednoduché, sa len usmeje. "Prvé zvoničky, ktoré som poskladal, mám odložené. To radšej ani neukazujem. Je jasné, že začiatky sú vo všetkom ťažké a nešlo mi to hneď. Modelári sú však zvyknutí na drobné veci a súčiastky skladačiek. Modelárstvo je piplavá práca."
Drevo ho oslovilo nielen na stavebnice. Zvonička z Moravy, konkrétne z Rožnova pod Radhoštem, nie je určená na skladanie. Hovorí, že je veľmi ťažké urobiť model zo zvoničky, ktorá by musela obsahovať viac ako 100 kúskov. V origináli si ju môže človek pozrieť v skanzene v Rožnove. "Pôvodne som si myslel, že všetko, čo vyrobím, bude určené modelárom. Časom som však zistil, že nie všetci majú trpezlivosť skladať, radšej si kúpia hotovú vec. Preto som začal okrem skladačiek vyrábať aj iné veci. Radšej však vyrábam pre modelárov, lebo hotová vec je vlastne darčekový predmet a tých je na trhu veľa. Ale takýchto modelov je málo."
K. Schmőgner už spriada plány na ďalšiu zvoničku. "V Malých Ozorovciach je jedna malá krásna zvonička, postavená okolo roku 1 600. Má tri zvony, každý má inú veľkosť a váhu. Obdivoval som starých majstrov, ako to dokázali tak postaviť, že všetky zvony znejú naraz. Túto by som teda chcel vyrobiť ako skladačku."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
