No sú aj takí, ktorí majú sviečky veľmi radi. A nielen ich prípadnú vôňu, ale aj dizajn. Košičanku Alžbetu Sopkovú pred rokmi sviečky tak uchvátili, že sa rozhodla ich zbierať. A v jej unikátnej zbierke nenájdete iba obyčajné biele či farebné. Sviečky má od výmyslu sveta v rôznych tvaroch i vyhotoveniach. Na niektoré sa dokonca môžu aj slinky zbiehať.
V byte A. Sopkovej vládne vianočná výzdoba. Štyri veľké akváriá ukrývajú namiesto rybičiek uložené sviečky, na stole trónia sviečky a sú tiež takmer všade, kam sa človek pozrie. V akváriách sú dokonca rozdelené podľa farieb. V jednom sú modré rôznych odtieňov, tvarov, v ďalšom fialové, červené a zelené. Šperky, rybičky, anjeli, Mikulášovia, ovocie, zelenina, Snehulienka a sedem trpaslíkov, biliard, šach, bonboniéry... to je iba zlomok z toho, čo všetko táto zberateľka vlastní.
"Sviečky zbieram 44 rokov," hovorí A. Sopková. "Asi to začalo preto, že moja najmladšia dcérka sa narodila predčasne v polovici siedmeho mesiaca. Bola chorľavá a tak nám lekár odporučil more. Šli sme do Rumunska. Vždy večer nám tam vypínali elektrinu, tak sme svietili sviečkami. V Rumunsku vtedy boli nádherné sviečky. Veľmi ma nadchli, tak som sa rozhodla zbierať ich. O niečo neskôr v 70. rokoch, sa moja pani vedúca dostala po dlhom čase k sestre do Ameriky. Odtiaľ mi doniesla Anjela a Mikuláša. Myslela som si, že mi doniesla Ameriku. Takéto niečo vtedy u nás vôbec nebolo."
V tom čase teda u nás naozaj nebol bohvieaký výber sviečok. Tie, ktoré bolo dostať pred rokom 1989 a po ňom, to sa nedá ani porovnať. "Tiež mám kamarátku v Kanade, ona mi nejaké sviečky poposielala. Po revolúcii, keď sa už dalo chodiť 'von', kto šiel do zahraničia z mojich známych či z rodiny, vždy mi nejakú sviečku doniesol. Manžel chodil často do Prahy, odtiaľ mi tiež nosil. Práve z Prahy mám hru šachy. Keď som sa prvýkrát objavila v televízii v jednej relácii, ozvali sa mi z Hlohovca a odvtedy mi predávajú prekrásne sviečky."
Sviečky z veľkej zbierky by sa dali rozdeliť do viacerých skupín. Sakrálne, rozprávkové, jubilejné - na svadbu, výročia, narodeniny, "sladké", spoločenské hry a rôzne iné. Medzi kuriozity by sa dali zaradiť napríklad tri voskové lebky s krvácajúcimi temenami, či busta Lenina, voskový vláčik a malá armáda Luskáčikov. "Mala som aj Stalina, no niekde sa mi stratil. Tiež mám aj ovocie. Všetky druhy, azda asi len okrem manga a papáje." Momentálne jej zbierku tvorí okolo 4 030 kusov sviečok rôznych farieb, druhov i tvarov.
Čo na to jej okolie? "Počúvam všelijaké názory. Jedni hovoria, že načo to zbieram, že to stojí veľa peňazí. No ja som sa na to nikdy takto nepozerala. A môj manžel ma v tom podporuje. Aj nedávno som chcela kúpiť nejaké sviečky, no rozhodovala som sa, lebo neboli práve najlacnejšie. No a môj manžel hovorí: Páčia sa ti? Tak nešpekuluj a objednaj si ich. Ja som totiž za každú sviečku poctivo zaplatila. Možno si mnohí myslia, že všetky sú darované alebo že ich chcem zadarmo. No nie je to tak."
Vosková zbierka A. Sopkovej je taká veľká, že sa začala zaoberať myšlienkou na zápis do Guinnessovej knihy rekordov. "Neviem, či sa mi to podarí. Myslím, že budem potrebovať aspoň 5 000 kusov. Ak to tak bude, tá pani z Hlohovca sa mi už teraz ponúkla, že mi do toho počtu pomôže." Napriek tomu, že pri pohľade na veľkú zbierku košickej zberateľky nadobudne človek dojem, že už všetko má, ešte niečo jej chýba. "Veľmi by som chcela získať mexickú čiernu madonu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
