Sympatickej dvojici vraj na Slovensku nič nechýba, ale po vianočné darčeky sa vybrali domov, neďaleko severného polárneho kruhu, kde to ani Santa Claus nemá zo svojho príbytku až tak ďaleko.

"Neviem síce, kde Santa Claus býva, ale k nám domov, do Umey, chodí s darčekmi vždy načas," smeje sa 28-ročný Andreas. "Teda, aspoň deti dlho veria, že je to Santa Claus, kto im pripraví prekvapenie pod stromčekom. Otec vždy vyjde niekam von, povie trebárs, že si ide kúpiť noviny, a pritom nenápadne položí pod stromček darčeky. Keď sa vráti, od detí sa dozvie, že sa so Santa Clausom práve minul. Aj u nás, kým sme boli s bratom Nicolasom mladší, tak bývalo. Ale nepatrili sme k tým deťom, ktoré Santa Clausovi píšu, čo by im mohol priniesť. V našej rodine nie je zvykom dávať si nejaké drahé darčeky, skôr sú to drobnosti, z ktorých má každý úprimnú radosť. Lebo Vianoce nie sú o darčekoch, ale o tom, že sa zíde celá rodina."

U Johanssonovcov, ktorých žije aj v meste Umea neúrekom, býva v čase vianočných sviatkov vždy veselo. "Tak bývalo najmä vtedy, keď ešte žila babka, mamina mama, to boli u nás vždy veľké rodinné stretnutia, dnes sa už toľkí počas Vianoc neschádzame. Ale stále nás je dosť." Osemdesiattisícová Umea je viac ako tretinu roka ukrytá pod bielou perinou, o to sú tam aj vianočné sviatky krajšie. "O sneh nemáme núdzu, napadne už v novembri, a vydrží až do apríla. Vianoce bez snehu si vôbec neviem predstaviť."

Mesto je počas sviatkov plné svetiel, ale vianočné trhy, aj s neodmysliteľnou medovinou, aké Andreas zažil v Košiciach, tam nenájdete. "U nás to nie je tradíciou, teda aspoň nie v takom veľkom rozsahu ako na Slovensku, no zopár drobností sa v nejakých stánkoch dá kúpiť. Mesto je však nádherne vysvietené, ozdobené sú ulice aj domy. V tom čase chodí aj viac ľudí do kostola ako inokedy. Keď tam niekto zájde iba dvakrát či trikrát do roka, počas Vianoc si návštevu kostola rozhodne nenechá ujsť. Ale ja musím priznať, že tam vôbec nechodím..."

Lesov, kde by si miestni mohli vyhliadnuť súcu jedličku či borovicu za vianočný stromček, je v okolí Umey spústa. Nikoho však neuvidíte mieriť s pílkou či sekerou do lesa, aby v domácnosti zažiaril "živý" stromček. "My s tým teraz nemáme žiaden problém, pretože Emmin otec vlastní nejaké lesy, takže on sa o to postará. Prirodzene, živé stromčeky sa dajú aj kúpiť, a nemyslím si, že by boli veľmi drahé. U rodičov je aj umelý, ale ten sa zatiaľ veľmi neosvedčil, takže stále máme doma vôňu ihličia."

Kým u nás počas vianočných sviatkov letí v telke rozprávková klasika, vo Švédsku vraj štedrovečernú atmosféru tradične navodí "káčer Donald". Až po ňom prichádza Santa Claus so sobím záprahom. "To je pre nás veľmi dôležité," tvári sa Andreas vážne. "Vo Švédsku je to dlhoročná tradícia, že na Štedrý deň, o tretej popoludní, vysielajú v televízii kreslenú rozprávku o káčerovi Donaldovi, staršie i nové časti. Pred obrazovkou sedia celé rodiny. Až potom, hodinu po káčerovi Donaldovi prichádza do našich domácností Santa Claus s darčekmi. U nás nie je zvykom, že by televízia vysielala počas vianočných sviatkov nejaké historické filmy o Ježišovi, skôr v nej frčia zábavné programy. No dokážeme sa zabaviť aj pri rôznych spoločenských hrách."

Aj vo Švédsku počas vianočných sviatkov dostanú vari najviac zabrať ľudské žalúdky. Je čas hodovania, čo si chladní severania dokážu patrične vychutnať. "Veľa jedla, aj tak by sa tie sviatočné dni dali charakterizovať. Na príprave jedál má podiel celá rodina, a začína sa s tým už mesiac pred Vianocami. Tradičným švédskym štedrovečerným pokrmom je šunka zapečená v rúre. Ale je to poriadny kus šunky, keď sa položí na tanier, ako polovica svine. Pre nás je to niečo také, ako pre Američanov moriak. Potom sú to rôzne mäsové guličky, klobásky, z rýb najmä haringy, a k tomu zemiaky a všelijaké prílohy. A najmä veľa, veľa domácich koláčov. Sladkostí je na stole počas vianočných sviatkov naozaj dosť. U mňa je však jedálniček trošku iný, pretože som vegetarián," vraví Andreas.

Odkedy sa pozná s Emmou, väčšiu časť Vianoc trávia u jej rodičov, jeho nádejných svokrovcov. Nad tým, čím ju pod stromčekom prekvapí, pred odletom z Košíc do Švédska vraj ešte nerozmýšľal. "Na to mám ešte kopec času... Asi to bude ako vždy, že sa po darčekoch poobzerám až na poslednú chvíľu, deň pred Štedrým večerom."

V Košiciach sa mu páči, ale aspoň na sviatky chcel byť doma, s rodinou. "To, že sa spolu stretneme, je na tom najkrajšie. Počas Vianoc by človek mal byť doma, medzi blízkymi. Zatiaľ sa mi podarilo iba raz tráviť Vianoce niekde inde, na Novom Zélande, asi pred desiatimi rokmi. Ale nebolo to ono, lebo boli zelené a veľmi horúce. A utkvelo mi v pamäti, že sa začínali až o deň neskôr ako u nás, 25. decembra."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári