Keď však cvičiteľku Zoru Ochodnícku pozval jej priateľ počas vianočných sviatkov na Cyprus do svojej rodiny, s radosťou prijala.
"Išli sme tam pred rokom. Bolo to pre mňa také zvláštne, stráviť vianočné sviatky v krajine, kde nie je zima, ktorá k Vianociam patrí, kde môžem chodiť v tričku, kým doma by som chodila v teplom kabáte," vraví Zora.
Početná cyperská rodina z mestečka či skôr dedinky Kolossi neďaleko Limassolu je ortodoxne kresťanská, takže Vianoce sú pre ňu významnou udalosťou. "Zašlo sa aj do kostola, ale po náboženskej stránke to nič dramatické počas vianočných sviatkov na Cypre nebolo. Ani pri stole sa pred či po jedle nikto nemodlil. Je veľmi zaujímavé, že na Cypre sa Vianoce nezačínajú Štedrým dňom ako inde v kresťanskej Európe 24. decembra, ale až o deň neskôr. A sviatky trvajú desať dní. Po celý ten čas je u nich mimoriadne veselo, veľa muziky. Nie je to ako u nás, že po Štedrom dni máme prvý a druhý sviatok vianočný, oni slávia Vianoce v kuse desať dní, vždy u iného člena rodiny. A keďže rodina môjho priateľa ja naozaj mnohopočetná, polovica jednej a polovica druhej dediny, každý deň sme boli v inom dome. Všade sa ich zišlo strašne veľa. A furt sa jedlo a tancovalo. Najčastejšie ´buzuki´, čo je tanec aj hudobný nástroj, na ktorý som skúšala hrať. Prekvapilo ma však, že spolu tancujú, držia sa za ruky aj sa bozkávajú, hlavne muži. Ale ľudí s inou orientáciou neuznávajú, vraj preto, že pochádzajú z ostrova bohyne lásky," smeje sa Zora.
Aj s darčekmi je to trošku neprehľadné, tradícia, že ich Santa Claus položí pod stromček, sa na Cypre príliš nenosí. "Ani v mladých rodinách, kde som bola ja. Prirodzene, na Vianoce sa patrilo prísť k hostiteľom s nejakým darčekom. Nevedela som, čo by ich potešilo, tak som stavila na rýdzo slovenské upomienkové predmety, a obdarovala ich nimi hneď v prvý deň. Oni ma prekvapili, o deň neskôr, šperkami od Swarovského..."
Stromček je počas vianočných sviatkov iba nenápadným inventárom cyperských príbytkov. Možno aj preto, že na slnkom vyprahnutom ostrove je nedostatkovým tovarom. "Domáci ho síce mali, ale bol len skromne vyzdobený. Nik mu nevenoval väčšiu pozornosť. Samozrejme, bol iba umelý, pretože stromov rastie na ostrove veľmi málo. A predstavte si, keby ich kvôli Vianociam vyrúbali, čo by im na druhý rok zostalo. Na Cypre stromček nie je hlavným symbolom vianočných sviatkov, všetko sa tam točí najmä okolo jedla a jedenia."
Na stoloch v časoch sviatočných dominuje najmä kozie mäso. "Často sa plní spolu s ryžou do bravčových čriev. Volá sa to ´šeftalias´, a je to ich národné jedlo. Cyperčania obľubujú aj baranie hlavy, ktoré jedia aj s očami, ale moji hostitelia ich kvôli mne, že by som to nezvládla, cez sviatky neurobili. Najobľúbenejším pokrmom počas vianočných hodov je však ´suflaki´, špecialita z kozieho mäsa. Ako naše ražniči, ale vo veľkom. A k tomu, samozrejme, veľa zeleniny a ovocia. Stačilo mi natiahnuť ruku, a zo stromu som si mohla odtrhnúť mandarínku. Predstavte si, v čase Vianoc, keď u nás doma nič nekvitne. Aj v tom období je na Cypre okolo dvadsaťtri-dvadsaťštyri stupňov, takže som chodila v tričku s krátkymi rukávmi. A oni boli celí nadšení z toho, že im tam nasnežilo. Ale iba v horách Trodos neďaleko Limassolu. Veľmi sa tešili z toho, že mi môžu ukázať sneh, ale ja som ich schladila slovami - panebože, ľudkovia, veď u nás doma ho máme celú zimu. Ale aj tak som s nimi na tie hory išla. Pre tých ľudí bol sneh taká udalosť, že vzdialenosť, ktorú by sme normálne mali prejsť za pár minút, nám trvala asi tri a pol hodiny. Taká bola na ceste kvôli tomu zápcha," spomína Zora na netradične prežité Vianoce na slnečnom ostrove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
