Niektorí rodičia sa boja delfína viac ako ich deti

Rodičia detí, trpiacich rôznymi formami mentálneho či fyzického postihnutia, siahajú pri ich liečbe k rôznym terapiám.

Okrem iných sú populárne také, pri ktorých sa využíva pôsobenie zvierat a ich osobitné vlastnosti. Hipoterapia (kôň), canisterapia (pes) či felinoterapia (mačka). Existuje aj delfinoterapia, teda terapia s delfínom, ktorá sa však v našich končinách, z pochopiteľných príčin, nepraktizuje. Každý rok však niekoľko detí a ich rodičov cestuje k Čiernemu moru, kde je delfinárií niekoľko. O účinkoch tejto liečby sme sa pozhovárali s rodičmi dvoch košických detí, ktoré ju tohto roku absolvovali, a masérkou, ktorá ich sprevádzala.

Ak si porovnáme pozitívne emócie, ktoré vznikajú pri stretnutí dieťaťa so psom alebo koňom, v prípade kontaktu s delfínom sú mnohonásobne vyššie. Podľa odborníkov je to vyvolané špecifickou danosťou týchto veľkých cicavcov, ich obrovským bioenergetickým poľom, resp. extrasenzorikou. Je známe, že delfíny vysielajú elektromagnetické vlny, ktoré môžu blahodarne pôsobiť na organizmus človeka. V súčasnosti existuje veľa prístrojov, ktoré ich dokážu zachytiť a zobraziť.

"Pred mnohými rokmi na to prišiel popredný medzinárodne uznávaný špecialista Anatolij G. Smoljaninov," predstavila masérka a rehabilitačná cvičiteľka s deťmi Mgr. Eva Hanková sprostredkovateľa poznatkov delfinoterapie na Slovensku. "Tento ukrajinský fyzioterapeut vypracoval vlastnú komplexnú metodiku cvičenia a práce s deťmi s mentálnymi a telesnými poruchami. Delfinoterapia je iba jednou časťou týchto cvičení a sama osebe nemusí vždy prinášať želaný a badateľný výsledok."

A. G. Smoljaninov pravidelne prichádza na Slovensko, kde dohliada na správne aplikovanie metód terapie a, samozrejme, vedie aj cvičenia v delfináriu na Kryme. Sú tam tri, a to prvé zriadil hrdina ZSSR z 2. svetovej vojny. Ako prvý cvičil delfínov pre armádu, no po vojne dostal priestor na ich využitie pre mierové účely. Keď sa prišlo na to, že majú pozitívny vplyv na choré deti, vzniklo na Kryme niekoľko delfinárií, využívaných pacientmi z celého sveta. To, ktoré navštevujú slovenské deti pod vedením A. G. Smoljaninova, vlastní tretia generácia pôvodných majiteľov.

Podľa Mgr. Hankovej nie je zatiaľ jasné, ako vlastne delfín lieči. Či to musí byť výlučne dotykom, alebo už samotnou blízkosťou s pacientom. Pre deti je však výnimočné a zrejme pozitívne aj samotné prostredie, v ktorom sa terapia odohráva. Vo vode je dieťa odľahčené, pohyb sa stáva ľahší a uvoľnenejší. Deti sú schopné vydať viac energie, dosiahnuť väčšie sústredenie a koncentrovať sa na dianie okolo seba. "Delfín je ako cicavec zaujímavý aj pre zdravých ľudí, nieto ešte pre tieto deti. Má vysoké bioenergetické pole, čo je niečo, čo zrejme pôsobí na človeka. Známa je aj schopnosť delfínov komunikovať medzi sebou za pomoci ultrazvuku. Tých faktorov, ktoré na dieťa pôsobia, je však určite viac."

A. G. Smoljaninov využíva tzv. individuálno-skupinovú metódu terapie. Skupinová pozostáva z pobytu viacerých detí pri bazéne a vnímania atmosféry. Či sa tak aj skutočne deje, nemusí byť očividne zjavné, no deti aspoň dajú najavo, že cítia, že sa deje niečo výnimočné. Individuálnu časť tvorí kontakt s delfínom alebo dvoma. Jedno až tri deti sú spolu s rodičmi a pod dohľadom cvičiteľa v bazéne. Mylný je názor, že musia zviera hladkať a dotýkať sa ho. Niekedy dieťaťu stačí už samotný pocit jeho blízkosti či jemný dotyk.

"Delfín je pomerne veľký. Keď sa postaví na zadnú plutvu a otvorí ústa s množstvom zubov, môže vyzerať hrozivo. Ale tie deti sa navzájom povzbudzujú a vidia, že ani ostatné sa neboja. Niekedy sa ten rodič bojí viac ako dieťa," odpovedá Mgr. Hanková na otázku, či jej malí pacienti nemajú z takého veľkého tvora strach. "Dieťa si až tak neuvedomuje možné nebezpečenstvo, čo by sa stalo, keby... Ale tie delfíny sú vycvičené a ovládateľné, takže nehrozí žiadne nebezpečenstvo."

Delfinoterapia pomáha deťom s detskou mozgovou obrnou, autizmom, Downovým syndrómom, poruchami učenia, komunikácie, pozornosti a hyperaktivitou. Hoci po prvých lekciách nemusia byť okamžite zjavné, účinky na deti sú viaceré. Vyvoláva pozitívne emócie, tlmí prejavy agresie, harmonizuje prejavy správania, zlepšuje pozornosť i vnímanie, podporuje rozvíjanie procesov učenia i komunikačných prejavov. V neposlednom rade delfinoterapia rozvíja pohybové schopnosti dieťaťa, priestorovej orientácie a zlepšenie prináša aj v budovaní kontaktu s rodičmi či inými deťmi.

"Výsledky?" opakuje Mgr. Hanková otázku. "V prvom rade je to mentálna stránka. Pamätám si deti, ktoré neboli schopné očného kontaktu ani s rodičmi. Alebo v škole nedokázali pokojne obsedieť. Po absolvovaní delfinoterapie, ale ako som už povedala, aj v komplexe iných terapií, sa zrazu dokážu koncentrovať a sledovať pedagóga. Už pätnásť minút je pri nich úspech." Iný prípad, na ktorý si spomenula, sa týkal 18-ročného chlapca s detskou mozgovou obrnou. Po rozumovej stránke bol v poriadku, no veľmi ťažko sa vyjadroval. "Po piatich dňoch pobytu na Kryme plynulo rozprával a oslovoval všetky deti. S mamou rozprával po slovensky i po maďarsky a lekárovi, ktorý sa ho niečo opýtal po rusky, po rusky aj odpovedal. Hoci ten jazyk už počul, nikto z nás nedokázal pochopiť, kde sa ho naučil..."

U niektorých detí je efekt liečby rýchly, u iných sa prejavuje neskôr, pomalšie a postupne, napríklad po troch mesiacoch. Vhodné je, ak rodičia natáčajú pobyt dieťaťa v delfináriu na kameru a hlavne tie momenty, kde sa usmieva. Video potom pravidelne doma prehrávajú a dieťaťu takto zážitok pripomínajú. Niekedy sa účinok dostaví až po roku. "Pamätám si chlapčeka, autistu, ktorý akoby žil vo vlastnom svete a nepúšťal doň ani svojich rodičov. Tento rok bol na Kryme po druhý raz a zmena nastala v tom, že sám začal pri bazéne vyhľadávať malé deti a hladkal ich. Nebál sa ani cudzích ľudí a sám sa pýtal rodičom na ruky. Bol to pre všetkých pozitívny šok. Druhým bol fakt, že sa ten chlapec sám začal pýtať na toaletu a tam urobil, čo bolo treba. Vyslovene zázrak..."

Niektoré autistické deti je problém dostať do vody. Nevedia sa takmer na nič sústrediť, žijú vo svojom svete a nič okolo nich ich nezaujíma. K delfínovi sa niektoré ani nedostanú, iba sa pohybujú okolo bazénu. Aj keď sa ich napokon podarí nejako dostať do vody, niektoré si delfína ani nevšímajú. Pozitívna zmena v ich správaní sa však o dva - tri mesiace tiež dostaví. "Pamätám sa na malé dievčatko s detskou mozgovou obrnou," pridala Mgr. Hanková ďalší skutočný prípad. "Nerozprávalo, no po prvom pobyte začalo používať prvé slová. Po druhom už celé vety a samo sa zmysluplne zapájalo do rozhovoru. Na začiatku to dievča nikto iný nemohol vziať na ruky, iba jeho mama. Pri cvičení takmer vždy plakalo. Teraz v lete už bolo samostatnejšie a dokonca nás samo vyzývalo, aby sme šli cvičiť..."

Delfinoterapia nie je zázrak a zrejme nedokáže nahradiť klasickú liečbu, postavenú na vedeckých poznatkoch. V kombinácii s inými terapiami však môže prinášať pozitívne výsledky. Pre rodičov detí, s ktorými už vyskúšali všetko možné aj nemožné, je to jedna z možných ciest, ako sa v ich liečbe pohnúť o ďalší krok vpred.

Dva skutočné príbehy košických detí, ktoré absolvovali delfinoterapiu pod dohľadom A. Smoljaninova

Pri delfínoch sa po prvý raz usmial

Sedemročný Riško Hudák má detskú mozgovú obrnu (kvadruparéza) a neustále epileptické záchvaty. Rodičia sa o delfinoterapii dozvedeli z televízie a náhoda chcela, aby sa časom dostali na cvičenie k A. Smoljaninovi. Riško začal poctivo cvičiť predpísané cviky a pripravovať sa na cestu na Krym. Po prvý raz tam vycestoval v auguste 2004.

"Keď má človek postihnuté dieťa, neváha vyskúšať všetko. Delfinoterapia je liečenie úžasným zvieraťom a hlavne, je prirodzené. Lepšie ako pichanie injekcií a hltanie liekov," vraví Riškova mama Adriana. Samozrejme, zoznamovanie s delfínmi neprebieha tak, že dieťa ide okamžite do vody. "Keď sme boli na Kryme prvýkrát, najprv sme sa boli s Riškom pozrieť na šou. Na druhý deň sme sedeli na kraji bazénu a delfína iba pozorovali. Do bazénu sme išli až na tretí deň. Riško znášal pobyt vo vode úplne v pohode, užíval si to naplno a s úsmevom na perách. Dokonca sa vtedy po prvýkrát usmial..." Vo vode chlapec ležal, a keď k nemu delfín priplával, hrali sa. Riško ho hladkal, plával s ním... Pobyt v bazéne trval asi 25 minút, potom nasledovali iné cvičenia a masáže.

"Po absolvovaní terapie sme išli na neurologickú kontrolu, kde urobili záznam EEG. Bol viditeľne zlepšený, Riška až tak veľmi nemykalo, lepšie vnímal okolie, usmieval sa a prejavoval spokojnosť. Začal aj lepšie papať, sám si jedlo požul a stravu mu nebolo treba mixovať. Zlepšilo sa i jeho držanie tela. Boli sme veľmi spokojní a spokojný bol aj Riško. To bolo naše meradlo." Aj preto boli na Kryme už štyrikrát.

"Tohto roku sme si vybavili ubytovanie priamo v hoteli, takže Riško nebol stresovaný skorým vstávaním a náročným premiestňovaním sa na terapiu ako po minulé roky. Bolo fantasticky. Delfíny v bazéne boli dva a deti mohli byť s nimi aj celú hodinu." Riškových rodičov tešia pozitívne výsledky a synove pokroky. A tiež fakt, že môžu znižovať dávky jeho liekov. "Určite sa na Krym vyberieme ešte aspoň raz," dodala na záver A. Hudáková.

Najväčším zážitkom boli delfínove pusy

Päťročný Lacko Lovas má tiež detskú mozgovú obranu (spastická kvadruparéza, sekundárna epilepsia). Cvičenia A. Smoljaninova začal s rodičmi navštevovať už ako 14-mesačný. Okrem iného boli zamerané aj na zvládnutie delfinoterapie.

"Na Kryme sme boli prvýkrát vlani, keď mal 3 a pol roka. Skôr na to ešte nebol pripravený," spomína otec Ladislav. Prvé synove reakcie boli prirodzene detské. "Lacko mal pred delfínom veľký rešpekt. Najprv sme sedeli na kraji bazéna a delfína iba pozorovali. Postupne sa Lacko odvážil aj do vody. Na začiatku boli aj slzy, ale veľmi krátko. Ten delfín si syna veľmi rýchlo získal. Plával k deťom, čo boli vo vode, dotýkal sa ich a jemne im nadvihoval ruky aj nohy. Najradšej ich obdarúval pusami. To bol pre deti najväčší zážitok." Pobyty vo vode trvali približne polhodinu aj viac, podľa toho, ako ktoré dieťatko v bazéne vydržalo. Niekedy sa deti vystriedali pri delfínoch aj viackrát.

Pozitívne výsledky delfinoterapie boli na Lackovi badateľné už za krátky čas. "Zmeny k lepšiemu nastali hlavne po psychickej stránke. Zlepšilo sa jeho vnímanie, začal lepšie papať, a čo je asi najdôležitejšie, zlepšil sa mu EEG záznam." A preto bol Lacko s rodičmi na Kryme tohto roku zas. "Terapia sa na Lackovom stave opäť prejavila pozitívne. Je znova o čosi vnímavejší, sám sa hrá s autíčkami, pozerá rozprávky a robí aj iné veci, ktoré predtým nerobil."

Aj preto sú Lackovi rodičia rozhodnutí absolvovať delfinoterapiu na Kryme aj na budúci rok. Kým sa tak stane, púšťajú mu záznam tohoročného pobytu na videu. "Určite to má pozitívny význam," tvrdí L. Lovas. "Keď vidí Lacko delfína v akejkoľvek podobe, či už na videu, alebo ako plyšovú hračku, veľmi sa teší a vie, že ´tam´ bol..."