Profil Hornádu v Košiciach nespĺňa normy protipovodňovej ochrany mesta. Prípravu projektu, ktorý to mal zmeniť, štát pozastavil.
KOŠICE. Druhé najväčšie mesto Slovenska naďalej zostane bez dostatočnej ochrany pred záplavami. Úprava koryta rieky Hornád v Košiciach tak, aby bezpečne zvládla prietok takzvanej storočnej vody, nezačne v budúcom roku, ako pôvodne sľuboval štát. V nedohľadne je aj nový termín výstavby.
V roku 2002 vláda aktualizovala Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010. Hoci opatrenia na Hornáde neboli zaradené medzi tri najaktuálnejšie projekty, "rekonštrukcia ochrany intravilánu Košíc" sa dostala hneď medzi ďalšie tri akcie, s ktorými sa uvažovalo pre čerpanie fondov Európskej únie.
Ešte správa ministerstva životného prostredia zo septembra 2007 medzi stavbami do roku 2010 spomína "rekonštrukciu ochranných hrádzí Hornádu v Košiciach". Dnes to už neplatí.
"V investičnom pláne rezortu sa na rok 2009 uvažovalo s vypracovaním projektu pre stavebné povolenie, ale pre nepriaznivú finančnú situáciu sa v projektovej príprave akcie nepokračovalo," uvádza Jana Kaplanová, riaditeľka komunikačného odboru ministerstva.
Výzvy na fondy bežia
Práve právoplatné stavebné povolenie je základnou podmienkou žiadosti o eurofondy. Na financovanie protipovodňových opatrení je určený Operačný program životného prostredia. Európska komisia naň vyčlenila 120 miliónov eur. Prvé výzvy sa objavili už na prelome rokov 2007 a 2008, ďalšia bude zverejnená v marci.
O prostriedky je oprávnený uchádzať sa košický odštepný závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku. Jeho technický námestník Stanislav Dobrôtka spresnil, že okrem stavebného povolenia musia pri žiadosti preukázať aj právny vzťah k dotknutému územiu. Všetky pozemky, ktoré by vodohospodárske práce zasiahli, však nevlastnia, musia ich vykúpiť.
"Proces majetkovoprávneho vyrovnania nebol začatý. Jeho podrobnosti sú závislé od geometrického plánu, ale ten nebol spracovaný," informuje Dobrôtka. Hovorí, že v štátnom rozpočte na rok 2009 boli na to pre košický závod vyčlenené prostriedky, ale prevedené neboli.
Storočná voda je norma
Z projektu pre územné rozhodnutie vyplýva, že profil koryta Hornádu sa má zväčšiť v takmer šesťkilometrovom úseku od nového šikmého mosta na križovatke Prešovská - Sečovská až za Ťahanovský most. Počíta sa aj s rekonštrukciou hate Opátske a hate Ťahanovce. Potrebné sú však preložky veľkého množstva inžinierskych sietí a prístupových ciest. Celkové náklady boli stanovené na vyše 27 miliónov eur.
Podľa regionálnych hydrologických údajov zodpovedá storočnej vode prietok 757 metrov kubických za sekundu. Ten je podľa platných slovenských technických noriem zároveň limitom na zabezpečenie protipovodňovej ochrany mesta. V Košiciach by zrejme spôsobil vybreženie Hornádu, kapacita jeho koryta je totiž v súčasnosti 400 až 500 kubických metrov.
"To nepostačuje pre ochranu intravilánu mesta proti veľkým vodám. Vodné dielo Ružín splošťuje povodňovú vlnu, ale pod ním zaúsťuje potok Svinka. Ak sa odtok z Ružína stretne s povodňovou vlnou Svinky dosiahne sa storočný prietok," píše sa v zámere protipovodňových opatrení, ktorý spracovala firma Hydroprojstav.
Mesto nelobovalo
Ministerstvo životného prostredia predpokladá "zdĺhavé pokračovanie prípravy stavby". Podľa Kaplanovej tomu nasvedčujú vyjadrenia ľudí a firiem v územnom konaní, ktorých sa výstavba má dotknúť. "Termín bude známy až po pridelení financií na stavbu," hovorí.
Mesto Košice sa o stav, v akom je príprava akcie, ani o to, prečo na ňu ministerstvo nepridelilo peniaze, nezaujímalo. "Podľa zákona sú opatrenia na ochranu pred povodňami kompetenciou štátu. Mesto zodpovedá za povodňové záchranné práce a tieto kompetencie si plní. Má spracovaný plán záchranných prác, na zásahy je vybavené vozidlom, náradím, ako aj silami a prostriedkami z mestských podnikov," uvádza vedúci komunikačného referátu magistrátu Jaroslav Vrábeľ.
Naposledy veľká voda postihla Košice v roku 1974. Hladina Hornádu sa vtedy opierala o vodorovnú konštrukciu Ťahanovského mosta a na stanici v Kysaku namerali 440 metrov kubických za sekundu, čo je doteraz najväčší zaznamenaný prietok na tejto rieke.
Fakty
Protipovodňové projekty v mestách
Program protipovodňovej ochrany do roku 2010 za prednejšie ako opatrenia na Hornáde v Košiciach stanovil ochranu intravilánu iných troch veľkých slovenských miest. Ide o Bratislavu, Banskú Bystricu a Prešov.
Po povodniach v Bratislave v roku 2002 sa zrodil plán komplexného protipovodňového systému na Dunaji. Od roku 2007 sa najmä za peniaze Európskej únie postavili zábrany pred vodou po oboch brehoch rieky v najrizikovejších úsekoch v centre a Petržalke. V budúcom roku má pokračovať ďalšia etapa prác, aby bolo celá Bratislava a priľahlé mestské časti chránené pred takzvanou tisícročnou vodou (prietok 13 500 kubických metrov za sekundu).
Regulácia Torysy a Sekčova v Prešove je projektovo pripravená. Predloženiu žiadosti o fondy bránia nevysporiadané pozemky. Štát bude ich majiteľov zrejme vyvlastňovať.
Projekt na úpravu Hrona v Banskej Bystrici bol predložený Bruselu na posúdenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
