„Bol to taký fešáčisko, trochu frajer. Nemal ma v láske a každý zápas nám pískal s tým, že ma vylúči. Keď sme hrali s Teplicami, stačilo mu na to, že po súboji so súperom sme obaja spadli. Ale ja som bol vinníkom. On nemal VSS vôbec rád. Po čase som mal toho už dosť, tak keď prišiel pískať do Košíc zápas s Ostravou, hoci sme už prehrávali 1:2, vylúčil nám ešte aj Daňka, prišiel som k nemu a vravím - keď nám ešte niekoho vylúčite, budete visieť na jednom z tamtých topoľov," ukázal košický ostrostrelec na urastené stromiská za južnou tribúnou. Po zápase sa "Johan" sám čudoval, ako to zabralo a fanúšikovia konečne zistili, načo tam tie topole vlastne stoja.
Tajomník oddielu, pán Kropáč, bol vraj dobrý chlap, ale hrozne zábudlivý. „Ten bol schopný niekde zabudnúť aj kufrík s peniazmi za hráča, ktorého predal. Raz sme sa vracali zo Štokholmu z Rappanovho pohára a v Kodani sme mali prestúpiť na lietadlo do Berlína. Čakáme hodinu, hodinu a pol, dve hodiny a stále nič. Už sa nám to zdalo čudné, lebo aj voľačo hlásili, ale náš predseda nám furt nedal pokyn, že máme nastúpiť. Keď sa spamätal a išiel zisťovať, prečo naše lietadlo ešte nie je pripravené, povedali mu, že je už dávno v Berlíne..."
Populárni strojári kedysi lietali po svete do roka aj niekoľkokrát. S trénerom Venglošom sa zatúlali aj do ďalekej Austrálie, aby vraj naučili klokanov hrať futbal. A za to, že to robili dobre, si ich tam aj patrične uctili. „Kdesi nás pozvali na obed. Bol taký výborný, že sme si po ňom prsty oblizovali. Chlapci boli zvedaví, kto ho pripravil, tak vedúci podniku dal zavolať kuchára. Objavil sa vari dvojmetrový černoch s hrozne veľkými zubami. Bol taký škaredý ako čert. Keď sme ho zbadali, polovica mužstva utekala zvracať. Jedlo bolo síce výborné, len ten kuchár sa radšej nemal ukázať..." spomína košický ostrostrelec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
