To sa mu stalo takmer osudným. „Už cestou do Japonska, v kórejskom Soule, sme mali so spoluhráčom Marošom Čorejom problémy. Lebo aj po anglicky sme iba koktali. To ´How are you´ nám tam bolo prd platné. Na letisku sme už boli po odbavení, ale zaboha sme nevedeli trafiť na príslušný terminál k nášmu lietadlu. Samý anglický názov či tie ázijské haky-baky. Darmo nám na informáciách vysvetľovali, kam máme ísť, bol tam hotový labyrint. Doslova sme jedného Kórejčana vytiahli z kancelárie za ruku - ty nám to okamžite ukážeš, lebo my tak do toho Japonska dnes neodletíme. Stihli sme to, ale len tak-tak. No ešte nebol všetkému koniec. Na tokijskom letisku nás takmer 'zabásli', pretože sme nemali od ctených Japoncov pozvanie." Na ten formulár jednoducho zabudli. A kto sa tým papierom nepreukáže, div že ho nepovažujú za teroristu. "Ale ako to tým policajtom vysvetliť, že za teroristov nie sme veľmi súci, keď sme vôbec nechápali, čo od nás chcú. Marošove pokusy s kalkulačkou - translátorom boli márne, až kým si nás zástupcovia nášho nového klubu na tej policajnej stanici neprišli vyzdvihnúť."
Sú to veru zvláštni ľudia, tí Japonci. Ich zvyky je niekedy naozaj ťažké pochopiť. „Raz nás v lete vyhnali na nejaké sústredenie k moru aj s deťmi a manželkami. Keď sústredenie, tak sústredenie, boli sme pripravení, že tam budeme tvrdo trénovať. No napokon sme trénovali iba raz, celý čas sme sa opekali na pláži. Ale aký to bol tréning... Vraj ideme behať. Tak sme sa na nejaký kopčisko vyviezli autami a odtiaľ sme sa mali pustiť dolu. Lenže nebolo to celkom premyslené, lebo s tými autami odtiaľ niekto musel aj zísť. Tréner, Maroš a ja sme sa ´obetovali´, ale aby niekto nehundral, že sme sa flákali, tak sme makajúcim spoluhráčom z okienok aspoň kývali, a povzbudzovali ich, aby pridali..."
Zábavných spoluhráčov mal Rado aj vo Švajčiarsku, kde donedávna pôsobil. Vraví sa, že niekto pije ako Fín či Dán. Ale čo s ním, keď je to Nór. A navyše ani piť nevie. „Náš nórsky spoluhráč pil síce ako Fín, ale nerozumne. On totiž nepil, ale alkoholom sa doslova nalieval. A potom sa vždy a všade vyzliekal. Keď sme sa s ním dotrepali niekde na diskotéku, už nás poznali. Všade vedeli, že keď si vypije, mení sa na exhibicionistu. Vždy skončil úplne nahý, iba s ponožkami na nohách. Raz sa pobral na záchod, ešte v pohode, oblečený, ale vrátil sa už holý, iba s nejakým klobúkom, ktorý tam našiel, na prirodzení. A tak, ako ho Pánboh stvoril, začal tancovať okolo tyče. Majiteľ diskotéky vedel, že keď tam prídeme s naším nemenovaným spoluhráčom, môže dať svojim dievčatám voľno. On totiž nikdy nesklamal..."
Autor: bm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
