Jedným z dôkazov, že to zvládol živý a zdravý, je aj fotografia, na ktorej bozkáva nohu kráľa Leonidasa, ktorého bronzová nadľudská podobizeň sa skvie v plnej nádhere na jednom zo sparťanských námestí. Väčší pôžitok si žiaden z vytrvalcov nevie predstaviť. Všetci v jeho výprave na najťažšie ultramaratónske preteky sveta boli presvedčení, že si Slavo ten bozk poriadne užije. A nemusí to byť vraj ani v cieli. „Môj manažér Michal Serečin ma vopred utešoval, že sa nemusím báť, že tú nohu v Grécku tak či tak pobozkám. Či preteky dokončím, alebo nie. Keď nie Leonidasovu, tak aspoň jeho. Keby som to vzdal aj na polceste, tak mi nastaví svoju nohu a zveční ma, ako ju bozkávam. Že to vraj bude dostatočný dôkaz o tom, že som Spartathlon absolvoval. Tá predstava, že by som mal bozkávať jeho smrady ma tak vyhecovala, že som ani chvíľu neuvažoval, že by som z pretekov odstúpil..."

Nie je doping ako doping. Slavo sa o tom presvedčil v behu na 100 kilometrov okolo "Lake Saroma" v Japonsku. „Štartovalo na ňom vari tritisíc ľudí, nielen špičkoví vytrvalci, ale aj mnohí amatérski bežci. Ja som bol už dávno v cieli, keď som videl dobiehať spoločne otca so synom. Ale ako... Syn bol hotový už niekoľko kilometrov pred cieľom, ukazoval otcovi, že už nevládze, aby ďalej bežal sám." Lenže otca nepresvedčil. "Nerozumel som, čo naňho otec reve, ale on vám ho do cieľa doslova dokopal. A tam tí dvaja skončili v dojemnom objatí. Niečo také som jakživ nevidel."

Niekomu pomôžu kopance do zadku, iného zas vzpruží byľka erotiky. Ako trebárs v japonskom Sappore, kde, ani vraj nevie ako, sa Slavo ocitol pred erotickým salónom. Lákavý bol nielen tým, že bol furt (teda nonstop) otvorený, ale aj tým, že pri vchode viseli fotografie jeho zamestnankýň, aby ste si mohli vybrať, do ktorej chcete zopár „jenov" investovať, aj aký čas s ňou stráviť. „Spodná hranica časového limitu bola tridsaťpäť minút, za päťtisíc jenov, teda celkom tak ako u nás, keď som to prepočítal. Ale povedal som si, načo mrhať silami pred takými náročnými pretekmi, tak som sa pred tým salónom aspoň odfotil."

Sex bol poruke aj v talianskej Bologni, ba dokonca so zľavou. „Cestovali sme autom a pred mestom stáli po okraji prostitútky núkajúce okoloidúcim svoje služby. Za bieleho dňa. Kšeft im asi veľmi nešiel, pretože na bujnom poprsí (odhadom dobrých štvorkách) jednej z nich bola ceduľka s nápisom: Akcia - 50 eur. Neboli sme jediní, kto si išiel za ňou krk vykrútiť, aj miestni šoféri zabudli, že musia držať volant." Sezónna akcia však nemala u Slovákov úspech. „Lebo to bolo, aj napriek tým lákavým 'koziskám', aj tak priveľa, veď doma to môžem mať zadarmo," spomína si Slavo na úsmevnú príhodu z Apeninského polostrova.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári