Za nič na svete totiž nechceli pochopiť, že dve osoby môžu mať navlas rovnaké meno. Darmo som im vysvetľovala, že tá druhá Jacqueline Belenyesiová, ktorú chceme nahlásiť, je moja mama a zároveň trénerka, že ona nemá v úmysle súťažiť. Oni už v systéme jednu Jacqueline Belenyesiovú majú, takže ďalšiu akreditáciu na rovnaké meno nevydajú, a basta. Asi si mysleli, že mám so sebou dablérku, ktorá by to mohla za mňa odjazdiť. Neustále opakované slová - je to moja mama, máme rovnaké mená - zabrali až po hodnej chvíli. Ale boli sme pre nich aspoň raritou..."
V Kórei, ale v tej severnej, tvrdohlavo komunistickej, bola Žaky na exhibícii, ktorú pripravili oddaní občania pre svojho vodcu na počesť ktorýchsi jeho narodenín. „Už na ceste do KĽDR sa začali naše patálie, keď sme zmeškali lietadlo a museli sme prenocovať na letisku v Amsterdame, lebo sme sa nevedeli dostať ani do Kórey, ani naspäť do Prahy. Pripadala som si ako bezdomovec, ktorý s hygienou nie je práve najlepší kamarát. Ale to som ani len netušila, že je to len tréning na bojové podmienky, ktoré nás v Pchjongjangu čakajú. Na tom letisku sme sa mohli aspoň trochu opláchnuť, ale v kórejskom hoteli sme na hygienu museli celkom zabudnúť. Tiekla totiž iba studená voda, takže musím priznať, že počas celého pobytu som sa nesprchovala... Oni to robili takticky. Aby ušetrili, tak teplú vodu púšťali vtedy, keď bol hotel prázdny, o desiatej predpoludním, na pár minút, aby sa v nej nikto nekúpal. Takže sme sa vôbec nesprchovali, ani po tréningu. Človek sa zo mňa stal opäť až po návrate domov."
Aj huslistovi sa pritrafí, že príde hrať na svadbu bez huslí, takže nečudo, že aj "Žaky" už zažila, aké je to prísť na tréning a nemať v čom skákať odpichnutého „riťbergera" či vyvŕtať do ľadu nacvičenú piruetu. „Ale to sa mi stalo iba raz v živote, vážne. Prišli sme na tréning do Trebišova a až tam som zistila, že som bez korčulí. Našťastie, mala ich aspoň trénerka a padli mi ako uliate." Ktovie, či boli také aj jej oddielovej kolegyni kedysi dávno na pretekoch v Bratislave. „Išla predo mnou a zlomil sa jej nôž. Náhradné korčule nemala, tak ma poprosila, či jej jednu nepožičiam. A predstavte si, ona v jednej svojej a jednej požičanej, i keď to vyzeralo trochu smiešne, skočila aj parádneho dvojitého axla." Také boli zázračné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári