Po Miami a Montreale prežila zopár úžasných dní aj v meste anjelov a filmových hviezd na pobreží Tichého oceánu, takmer štvormiliónovom Los Angeles, kde federácia INBA (International Natural Bodybuilding Association) tohto roku situovala svoju prestížnu súťaž Natural Universe. "Opäť som sa na tú cestu tešila ako malé decko. Vždy si pozisťujem nejaké informácie o mieste, ktoré navštívim a čo tam chcem vidieť. Aj syn mi závidel, keď som mu povedala, že sa chystám do Beverly Hills a Hollywoodu..."

Tých ohromných deväť bielych písmen, symbol Los Angeles, žiari v horúcom kalifornskom slnku vysoko nad mestom už viac ako osem desaťročí. "Pôvodne som mala v úmysle, že sa na ten kopec až k nápisu Hollywood vyštverám, lebo zospodu sa mi zdalo, že je celkom blízko, ale v skutočnosti to bolo strašne ďaleko a dalo sa tam dostať iba po nekonečných serpentínach. Tak som sa s tým nápisom v pozadí aspoň vyfotila."

So svojimi českými spolubojovníkmi si prenajali dom v luxusnej mestskej štvrti. Až neskôr zistili, že jej patril aj iný prívlastok... "Jedna známa z New Yorku mi s tým pomohla. Poradila mi, že ubytovanie v podnájme je v Los Angeles oveľa výhodnejšie ako v hoteli. Tie sú tam príliš drahé. V dome nás to vyšlo o polovicu lacnejšie ako trebárs v najznámejšom košickom hoteli. Jeho majiteľ bol veľmi zlatý človek. Vždy sa staral o to, aby bolo všetko v poriadku, každé ráno sa prišiel presvedčiť, či nám nič nechýba. Stačilo, že nám vyhorela žiarovka, okamžite zabezpečil jej výmenu."

Kým sa sústredili na súťaž, kde mali aj medailové ambície, o okolie a susedov sa príliš nezaujímali. "Spočiatku sme to ani nestíhali. Obdivovali sme však, ako je všade čisto, že domy nie sú ohradené múrmi, ako je zvykom u nás, kde sa každý pred okolitým svetom skrýva. Tam bol pred každým barákom maximálne nízky živý plôtik, a to bolo všetko. Ba ešte niečo, všade stáli obrovské, nádherné limuzíny. Keď už bolo po súťaži a opadol z nás stres, vyšli sme si dozadu na terasu za naším domom vychutnať rannú kávičku. Až vtedy sme zistili, akých to máme vlastne susedov, v akej smiešnej štvrti bývame. Z jedného domu vyšiel nejaký fešný mladík sám, z ďalšieho zas dvojica, väčšinou to boli samé mužské páriky."

Dozvedeli sa, že ich dom sa nachádza vo štvrti homosexuálov. "Patrí im celá ulica. Taxikár nám povedal, že je to najväčšia štvrť homosexuálov v Amerike. Spolu s babami sme si mohli iba povzdychnúť - škoda, takí pekní chlapci, a nič z nich... Lebo oni o našich chlapcov nemali záujem. Aj sme ich nabádali, či by sa neponúkli robiť im spoločnosť, že by sme sa potom aspoň mohli povoziť na tých ich perfektných limuzínach, ale oni si iba poklepkali na čelo, či sme normálne..."

Jana si však rýchlo zvykla na to, že v ´LA´ je normálne v podstate všetko. "Bola som veľmi prekvapená, že tam sa nikto nepozastaví nad tým, ako ste oblečený, nikoho nezaujíma, čo máte na sebe. Po ulici išla nejaká baba iba tak, v erotickej spodnej bielizni a príšerne namaľovaná, akoby sa vybrala na nejaký ´halloween´, ale medzi okoloidúcimi nevzbudila ani štipku pozornosti, nik na ňu nečumel ako vyzerá. Iba ja som nevychádzala z údivu, aká je tam móda. Všimla som si, že teraz je v Amerike ´in´ nosiť potrhané punčochy. A keďže od nich preberáme všetko, určite to čoskoro príde aj k nám. Aj tetovanie, ktoré tam letí, najmä farebné. Na každom kroku natrafíte na tetovací salón a neskutočne potetovaných ľudí. Toto však naozaj nemusím, pretože tetovanie neznášam."

Chcela vidieť všetko, Beverly Hills, Melrose Place či chýrny chodník slávy (Hollywood Walk of Fame) podĺž Hollywood Boulevard a Vine Street, kde sa môžete dotknúť najväčších hviezd filmového či hudobného neba. Je ich tam už viac ako dvetisíc. "No vôbec som netušila, kde to môže byť. Pomohol mi domáci, ktorý mi dal mapu do ruky a ochotne vysvetlil, ktorým smerom sa treba pustiť. Že na to nepotrebujem žiadny taxík, lebo všetko je v blízkosti štvrte, kde stojí jeho dom."

Ulica hviezd bola naozaj neďaleko. Michael Jackson, Tina Turner, Arnold Schwarzenegger, Sylvester Stallone, Robbie Williams... „Našla som tam hviezdu každej významnej osobnosti. Každá mala svoje meno, ale iba na jedinej bola nalepená aj fotografia. Na hviezde Michaela Jacksona, kde horeli aj sviečky. Po chodníku slávy som sa totiž prechádzala krátko po jeho smrti. V Amerike som bola dvakrát, a vždy vtedy, keď sa tam niečo dialo, či už pozitívne, alebo negatívne. V Miami som bola v čase, keď tam prebiehali prezidentské voľby, v ten deň, keď vyhral Obama. Na každom kroku boli suveníry s jeho podobizňou. Teraz zomrel Michael Jackson a plno turistov prichádzalo do Los Angeles práve kvôli nemu. Bolo cítiť, že ho mali veľmi radi."

Od turistov túžiacich po dotyku hviezd sa očakáva, že na ulici plnej luxusných butikov ochotne odbremenia svoje peňaženky o zopár zbytočných dolárov. „Tam sa dalo nakupovať, aj keď všetko bolo strašne drahé. Videla som tam totiž iba tie najprestížnejšie svetové značky. V ulici hudobníkov, neďaleko ktorej sme bývali, môžete zas vo výkladoch obdivovať nástroje, kostýmy a rôzne rekvizity najväčších hudobných hviezd. Myslela som si, že sa tam nič nedá kúpiť, ale všetky tie vystavené gitary, bubny či šaty boli na predaj."

Tak, ako väčšina amerických veľkomiest, aj Los Angeles je mesto dvoch tvárí. Jana mala šťastie, že videla iba tú krajšiu. „Možno aj preto, že som tam bola krátko pred vďakyvzdaním, a v meste už pulzoval veselý predvianočný život. Na ulici som nevidela ani jedného chudáka, no je pravda, že do štvrtí s horšou povesťou som sa vôbec nedostala. S Američanmi mám len príjemné skúsenosti. Nik ma neodmietol, keď som sa naňho obrátila s nejakým problémom, všetci boli ochotní pomôcť."

Aj čierny policajt na losangeleskom letisku, ktorý bol ako vystrihnutý z nejakého hollywoodskeho akčného trháku. „Bolo to už pri odchode domov. Naši chlapci zbadali obďaleč mohutného černocha v uniforme stojaceho pri svojej parádnej ´harleyke´, a hneď si ho chceli odfotiť. Keď to ten nebezpečne vyzerajúci policajt zbadal, pohol sa smerom k nám. Chlapci si mysleli, že je im už amen, že na nich namieri svoju búchačku, nasadí im putá a foťák zhabe, ale on sa iba s úsmevom na tvári spýtal, či sa chcú odfotiť. Nech si pokojne na jeho motorku sadnú, ba sám si pri nich aj zapózoval."

Ako milý pánko sa ukázal aj prezident federácie, ktorá súťaž Natural Universe v Los Angeles organizovala. „Hneď po súťaži nás pozval na svoj ranč do San Diega. Poslal po nás svojho brata s veľkým autom. Cesta nám trvala asi dve hodiny a ja som bola rada, že môžem vidieť z tej krajiny aj čosi viac. Vo svojej nádhernej vile pripravil pre nás veľké pohostenie so živou hudbou."

O svoju líniu už Jana nemusela dbať až tak prísne ako pred súťažou, takže na svoje si konečne mohli prísť aj jej chuťové bunky. Odolať sa nedalo. „Musím priznať, že v Amerike som sa tešila najmä na hamburgery, ktoré mám veľmi rada. Aj keby som možno nemala. No prirodzene, zopár som si ich dala. Občas sme si s babami niečo pripravili aj doma. Bolo to veľmi jednoduché, pretože z hypermarketu sme si priniesli prakticky hotové jedlá, pečené kura stačilo iba naporciovať a mohli sme sa doň pustiť. Strava bola veľmi lacná."

New York má povesť mesta, ktoré nikdy nespí, o Los Angeles platí to isté. „Keď sa zotmelo, celé mesto sa rozžiarilo, ožívali aj všetky tie rozprávkové postavičky Walta Disneyho. Zdalo sa mi, že živý je aj Justin Timberlake pred múzeom voskových figurín, ktorý tam stál v ľudskej veľkosti. Až keď som podišla bližšie, zistila som, že je to iba figurína. Taká dokonalá, až som bola presvedčená, že sa každú chvíľu začne hýbať."

Ľutuje, že na niektoré miesta, ktoré plánovala navštíviť, mala málo času. "Lákalo ma trebárs múzeum Guinnessovej knihy rekordov či veľká tanečná škola, ktorú sme dosť dlho hľadali. Ale tá bola uzavretá a bolo treba zaplatiť aj vstupné, keď ste si ju chceli pozrieť. Až večer som objavila aj Dom hračiek, ktorý bol už tiež zatvorený. Pomyslela som si na syna, ktorý miluje film ´Sám doma´, lebo tam stojí ten obrovský rozsvietený vianočný stromček, pri ktorom sa niektoré scény odohrávajú. Sama som si tam pripadala ako dieťa a povedala som si, keď sa do Los Angeles ešte niekedy vrátim, určite ten Dom hračiek, aj kvôli synovi, navštívim. Verím, že to bude už čoskoro, možno na budúci rok. Lebo tým mestom som bola nadšená. Ničím ma nesklamalo."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári