Niek­to­rí do Sý­rie, iní do Li­ba­no­nu. Zo mňa sa stal Li­ba­non­čan," ho­vo­rí 28-roč­ný Fa­di. V Li­ba­no­ne strá­vil svo­ju mla­dosť. Na ­os­la­vy Sil­ves­trov si te­da dob­re pa­mä­tá. "V Pa­les­tí­ne sa vraj veľ­ké os­la­vy ne­ro­bi­li. Z po­ču­tia viem, že je to tam ta­ké ne­bez­peč­né, že ľu­dia rad­šej os­tá­va­jú do­ma. V Li­ba­no­ne sme však Sil­ves­ter os­la­vo­va­li. Väč­ši­nou do­ma s ro­di­na­mi, po­koj­nej­šie. Po pol­no­ci niek­to­rí ľu­dia cho­di­li na rôz­ne pár­ty."

Pra­vé sil­ves­trov­ské os­la­vy či via­noč­nú at­mos­fé­ru však za­žil až o nie­koľ­ko ro­kov nes­kôr. "V Li­ba­no­ne sme nap­rík­lad sviat­ky ako Via­no­ce ab­so­lút­ne nev­ní­ma­li. Re­gis­tro­va­li sme v sprá­vach, o aké dni ide a že v mno­hých kra­ji­nách sve­ta pre­bie­ha­jú veľ­ké sviat­ky. Pre nás však šlo o všed­né dni. Via­no­ce však reš­pek­tu­je­me, vie­me, čo sa vte­dy sta­lo," do­dá­va dip­lo­ma­tic­ky Fa­di. Eu­róp­sky Sil­ves­ter a svia­toč­né ob­do­bie za­žil pr­výk­rát v ro­ku 1997, keď sa s ro­dič­mi pres­ťa­ho­val do Pra­hy. "Všet­ko oko­lo bo­lo od­ra­zu iné. Rov­na­ko aj os­la­vy, at­mos­fé­ra. Na Sil­ves­tra sme sa stret­li ro­di­na - na náv­šte­vu pri­šiel aj strý­ko, kto­rý v Pra­he rov­na­ko ako môj otec pra­co­val. V no­ci po­tom ro­di­čia odiš­li do mes­ta na os­la­vy, ja som však mu­sel os­tať do­ma."

Na Slo­ven­sko sa pres­ťa­ho­val vďa­ka to­mu, že dos­tal šti­pen­dium na Tech­nic­kej uni­ver­zi­te v Ko­ši­ciach v ro­ku 1999. Po ukon­če­ní štú­dia si na­šiel prá­cu, kvô­li kto­rej sa roz­ho­dol os­tať v na­šom mes­te. "So spo­lu­žiak­mi a te­raz ko­le­ga­mi má­me vo zvy­ku stre­tá­vať sa cez sviat­ky. Viem te­da, ako vy­ze­ra­jú slo­ven­ské os­la­vy." Tie Fa­di­mu ne­ro­bia žia­den prob­lém. Bez prob­lé­mov si po­chut­ná aj na na­šich via­noč­ných a sil­ves­trov­ských špe­cia­li­tách. Slo­vá­ci je­dia väč­ši­nou kap­ra a ten nie je brav­čo­vé. "U nás v Li­ba­no­ne však ta­ké nie­čo ako sil­ves­trov­ské svia­toč­né špe­cia­li­ty ne­poz­ná­me. Kaž­dý je to, na čo má chuť." Je­di­nou ve­cou, kto­rej sa na slo­ven­ských os­la­vách mu­sí vy­va­ro­vať, je al­ko­hol. Mos­li­mo­via nes­mú al­ko­hol piť. Naj­kraj­ším Sil­ves­trom, na kto­rý si v Ko­ši­ciach pa­mä­tá, je ten spred dvoch ro­kov. Vte­dy to­tiž za ním pri­šiel na náv­šte­vu je­ho brat.

Na­o­pak, na Sil­ves­ter, kto­rý by bol v je­ho ži­vo­te naj­hor­ší, si nes­po­mí­na. Pa­mä­tá si však na ťaž­ké ob­do­bia, keď mu da­li Slo­vá­ci po­cí­tiť aj ne­ja­kú-tú nep­rí­jem­nú re­ak­ciu na je­ho prí­tom­nosť. "Bo­lo to v ča­se, keď som tu mal pria­teľ­ku. Jej ro­di­čia bo­li kres­ťa­nia a chví­ľu tr­va­lo, po­kiaľ si na mňa zvyk­li a po­cho­pi­li, že roz­diel­nosť ná­bo­žen­stiev nie je nič zlé." Pos­led­ný rok hod­no­tí veľ­mi po­zi­tív­ne. "Spo­koj­ný som nie­len s up­ly­nu­lým ro­kom, ale aj s tým pred­chá­dza­jú­cim. Už som to­tiž uva­žo­val nad tým, že by som sa z Ko­šíc od­sťa­ho­val. Po­da­ri­lo sa mi však nájsť prá­cu, v kto­rej som veľ­mi spo­koj­ný a da­rí sa mi v nej." Fa­di nie je typ, kto­rý si dá­va no­vo­roč­né pred­sav­za­tia. Vraj rad­šej poč­ká, čo prí­de. Do nas­le­du­jú­ce­ho ro­ku však má is­té ví­zie. "Ča­ká ma ná­roč­ný pra­cov­ný rok. Bu­dem ve­ľa ces­to­vať, dú­fam, že všet­ko pôj­de tak, ako má. Čo sa tý­ka súk­ro­mia, mys­lím, že som už vo ve­ku, keď by som sa mal ože­niť..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári