m šťas­tí. Prík­la­dom by mo­hol byť 57-roč­ný Eu­gen Fial­ka zo Se­ne. Väč­ši­nu ži­vo­ta pra­co­val ako prís­luš­ník po­lí­cie, v sú­čas­nos­ti sa ve­nu­je cho­vu ko­ní či wes­ter­no­vé­mu ži­vot­né­mu štý­lu. Tiež ako je­di­ný vý­chod­niar dis­po­nu­je po­vo­le­ním na or­ga­ni­zo­va­nie dra­žieb ko­ní. O tých­to, ale aj o iných je­ho ak­ti­vi­tách sme sa s ním poz­ho­vá­ra­li po­čas de­cem­bro­vej draž­by.

E. Fial­ka mi­lu­je prí­ro­du od det­stva. "Eš­te keď som bol ma­lý chla­pec a bý­val v mes­te v pa­ne­lá­ku, cho­die­val som jaz­diť na ko­ni do ko­šic­kej Lo­ko­mo­tí­vy. Nes­kôr som sa za­mes­tnal na po­lí­cii," spo­mí­na. K svo­jej lás­ke - ko­ňom sa vrá­til až v päť­de­siat­ke. "Bab­ka mi da­ro­va­la po­ze­mok v Se­ni, kde som si pos­ta­vil dom. Nes­kôr som za­čal uva­žo­vať nad tým, že tu pos­ta­vím ranč vo wes­ter­no­vom štý­le." Pre ten­to plán si v Se­ni vyb­ral nez­vy­čaj­nú lo­ka­li­tu - bý­va­lú ile­gál­nu sklád­ku od­pa­du. "To mies­to som poz­nal od­ma­la. Druž­stvo tam vy­ko­pa­lo si­láž­ne ja­my, nes­kôr tam za­ča­li ľu­dia vy­vá­žať sme­ti. Ne­bo­la to ´hodnotná´ pô­da, bo­lo v nej to­tiž há­dam všet­ko."

Po do­ho­de s ob­cou zís­kal po­ze­mok vý­me­nou za inú pô­du, kto­rú vlas­tnil. "Nes­kôr sa oz­va­li aj iní vlas­tní­ci, kto­rí tvr­di­li, že časť pô­dy na sklád­ke pat­rí im. Na to, že ide o zne­hod­no­te­nú pô­du, však pý­ta­li pri­veľ­ké pe­nia­ze. S kaž­dým som sa mu­sel do­hod­núť." Re­kul­ti­vá­cia sklád­ky ne­bo­la jed­no­du­chou zá­le­ži­tos­ťou. E. Fial­ka sa do to­ho pus­til bez to­ho, aby mal aké­koľ­vek sta­veb­né me­cha­niz­my. "Žiad­ne bag­re, všet­ko sme vy­vá­ža­li ruč­ne. Od­pad mal hĺb­ku 50 met­rov a výš­ku 5 met­rov. Aj dnes sa nám stá­va, keď je roz­mo­če­ná pô­da, že na niek­to­rých mies­tach sa od­pad opäť vy­no­rí." Na bý­va­lej sklád­ke pos­ta­vil wes­ter­no­vý dom­ček, vý­be­hy pre ko­ne, det­ské ih­ris­ko, zria­dil štar­tov­nú poš­tov­nú sta­ni­cu pre ko­šic­ký Pon­ny Ex­press. "Stá­le po­nú­kam zná­mym, že si tu mô­žu pos­ta­viť wes­ter­no­vý dom­ček. Ne­bu­dem od nich chcieť žiad­ny ná­jom ani nič po­dob­né. Ide mi len o to, aby sa tu stre­tá­va­li ľu­dia s po­dob­ný­mi zá­uj­ma­mi."

Man­žel­ka E. Fial­ku si na zá­ľu­bu svo­jej po­lo­vič­ky zvyk­la. Wes­ter­no­vý ži­vot­ný štýl si do­kon­ca ob­ľú­bi­la. "Kvô­li to­mu ži­vo­tu som aj ne­chal prá­cu. Ro­bil som pra­cov­ní­ka SBS­-ky za 236 eur, no bo­lo to smieš­ne, ne­op­la­ti­lo sa to." Prá­ve pe­nia­ze sú pri je­ho ak­ti­vi­tách naj­väč­šou pre­káž­kou. "Všet­ky staj­ne aj vý­be­hy som si pos­ta­vil sám. Mno­ho iných ran­čov staj­ne zde­di­lo po druž­stvách a po­dob­ne. Chov ko­ní je ta­kis­to veľ­mi fi­nan­čne ná­roč­ný. Ja tu mám 16 vlas­tných a jed­né­ho ka­ma­rá­tov­ho ko­ňa. Ten mi však pla­tí len sym­bo­lic­kú su­mu, von­kon­com to mo­je nák­la­dy ne­vyk­ry­je."

Väč­ši­na ko­ní v staj­niach sú jaz­dec­ké slo­ven­ské ple­me­ná. Cho­vá však aj po­ní­ky, kto­ré vy­u­ží­va pri at­rak­ciách pre de­ti. "Cho­va­teľ­stvu sa ve­nu­jem naj­mä z lás­ky ku ko­ňom. Zná­mi mi nap­rík­lad da­ro­va­li tri ko­ne. Dý­cha­vič­né­ho, chro­mé­ho a čias­toč­ne sle­pé­ho. Bo­lo mi ľú­to dať ich ut­ra­tiť, rad­šej ich u mňa cho­vám." Všet­ky ku­sy sú nez­vy­čaj­ne po­koj­né, o čom sme sa pres­ved­či­li aj my sa­mi. Bez prob­lé­mov sme sa me­dzi ni­mi moh­li voľ­ne po­hy­bo­vať. "Všet­ky ko­ne mám väč­ši­nu ča­su vy­pus­te­né von­ku. Voľ­ne si po­be­hu­jú a keď pr­ší, skry­jú sa pod prís­tre­šok. Sa­moz­rej­me, mám aj bo­xy na ich su­ché us­taj­ne­nie." Štvor­no­hí mi­lá­či­ko­via E. Fial­ku si te­da u ne­ho ži­jú ako v "kon­skom ra­ji".

Zákazníci sú rôzni

Pred pia­ti­mi me­siac­mi svo­je ak­ti­vi­ty po­su­nul na pro­fe­si­o­nál­nu úro­veň - za­čal or­ga­ni­zo­vať ofi­ciál­ne draž­by ko­ní. "Cho­dil som to­tiž na draž­by do Ma­ďar­ska a veľ­mi sa mi za­pá­či­la mies­tna at­mos­fé­ra. Po­kú­šam sa to te­da roz­beh­núť aj u nás." Naj­prv mu­sel spl­niť pod­mien­ky pot­reb­né na zís­ka­nie po­vo­le­nia. V pr­vom ra­de sa za­re­gis­tro­val na ple­me­nár­skom zvä­ze v Ži­li­ne a na ok­res­nej ve­te­ri­nár­nej sprá­ve. Už len tie­to po­vin­nos­ti so se­bou pri­nies­li množ­stvo ťaž­kos­tí. "Naj­mä s ve­te­ri­nár­nou sprá­vou bo­li prob­lé­my. S myš­lien­kou roz­beh­núť draž­by som sa poh­rá­val už pred tro­mi rok­mi. Bý­va­lý ria­di­teľ ok­res­nej ve­te­ri­nár­nej sprá­vy mi však klá­dol pod no­hy ve­ľa pre­ká­žok. Nap­rík­lad by som si mu­sel vy­ba­vo­vať po­vo­le­nia kaž­dý me­siac, čo by pri­ná­ša­lo znač­né fi­nan­čné ná­ro­ky. Jed­no­du­cho by som na se­ba toľ­ko ne­vy­ro­bil. V sú­čas­nos­ti je to o čo­si lep­šie." Ok­rem for­mál­nych by­rok­ra­tic­kých pos­tu­pov mu­sel E. Fial­ka pod­stú­piť kon­tro­lu, kto­rá zis­ťo­va­la, či sú pries­to­ry ran­ču dos­ta­toč­ne veľ­ké, a či je po hy­gie­nic­kej strán­ke všet­ko v po­riad­ku.

So­bot­ňaj­šia draž­ba bo­la šies­tou, kto­rá sa v Se­ni ko­na­la. "Roz­bie­ha sa to tu po­ma­ly. Slo­vá­ci to­tiž ne­ma­jú v kr­vi ob­chod­né­ho du­cha. Kým Po­lia­ci a Ma­ďa­ri cho­dia po draž­bách aj do cu­dzi­ny, na­šin­ci rad­šej se­dia do­ma ale­bo prí­du na draž­bu bez to­ho, aby so se­bou pri­nies­li zvie­ra­tá, kto­ré chcú vyd­ra­žiť." Účasť na draž­bách je rôz­na, zá­le­ží aj na po­ča­sí. Po­čas na­šej náv­šte­vy dra­ži­li ko­ne ok­rem E. Fial­ku len dva­ja cho­va­te­lia - z to­ho je­den z Ma­ďar­ska. Dra­ži­te­ľov trá­pi naj­mä fi­nan­čná krí­za. Ako sme sa doz­ve­de­li, čas­to sú nú­te­ní pre­dá­vať ko­ne pod ce­nu, len aby sa zba­vi­li nák­la­dov spo­je­ných s ich cho­vom. "Draž­ba pri­tom nie je len o sa­mot­ných ko­ňoch. Ma­li sme tu aj ho­lu­by, iné vtá­ky, ko­zy, kra­vy či pra­siat­ka a sliep­ky. Nie je to o biz­ni­se, skôr ide o tú at­mos­fé­ru, stret­nu­tie ľu­dí, zís­ka­va­nie no­vých kon­tak­tov."

Na draž­be sme nap­rík­lad vi­de­li aj poľ­ské­ho pre­daj­cu cho­va­teľ­ských pot­rieb. V mi­nu­los­ti priš­li na draž­bu pre­dá­vať me­do­vi­nu pre­daj­co­via z oko­li­tých miest. "Slo­ven­skí ob­chod­ní­ci sa bo­ja ris­ko­vať. Na draž­by cho­dia len po­ze­rať, mys­lia si, že aj bez vys­ta­vo­va­nia to­va­ru ho do­ká­žu pre­dať. Keď sa ma pý­ta­jú, či sa im op­la­tí ťa­hať sem zvie­ra­tá, ne­viem im od­po­ve­dať. Nie­ke­dy je tu pl­no ľu­dí, ino­ke­dy je to pos­lab­šie. V tom­to by sme si ma­li brať prík­lad od Po­lia­kov. Tí sa sem ne­bo­ja prísť, ho­ci nie­ke­dy za­ro­bia len 20 eur." Re­kor­dnú účasť ma­la draž­ba z mi­nu­lé­ho me­sia­ca. Dra­ži­lo sa na nej až 11 ko­ní. No ne­do­pad­lo to veľ­mi sláv­ne. "Ľu­dia, kto­rí ma­li zá­u­jem o ko­ne, priš­li sko­ro rá­no, a keď vi­de­li, že ich tu nie je dosť, odiš­li. Pre­daj­co­via priš­li s to­va­rom až po nich, a tak sa po­tom sťa­žo­va­li na ne­dos­ta­tok kup­cov. Stá­va sa aj to, že ľu­dia jed­no­du­cho za­bud­nú na ter­mín ko­na­nia draž­by." Draž­bám na vý­chod­nom Slo­ven­sku te­da stá­le chý­ba aká­si pev­ná for­ma. "Oz­na­my dá­vam na we­bo­vé strán­ky chva­te­ľov ko­ní či cho­va­teľ­ské­ho zvä­zu. In­ze­ru­jem aj v no­vi­nách. No ve­rej­nosť si na pra­vi­del­nosť ter­mí­nov stá­le nez­vyk­la."

Zá­kaz­ní­ci, kto­rí si ku­pu­jú ko­ne, sú rôz­ni. Naj­čas­tej­šie ide o star­ších skú­se­nej­ších cho­va­te­ľov, kto­rí ich pot­re­bu­jú na rôz­ne prá­ce či jaz­de­nie. Nie­ke­dy si však ko­ňa kú­pi člo­vek, kto­rý ho chce len pre svo­ju zá­ľu­bu. "Stá­va sa aj to, že si ko­ňa kú­pi ne­ja­ký kšef­tár. Sna­ží sa zís­kať lac­ný kus s tým, že ho po­tom pre­dá za lep­ší pe­niaz. Keď sa mu to však ne­po­da­rí, dá­va od ko­ňa ru­ky preč. Ja mu ho us­taj­ňu­jem, a keď od ne­ho po me­sia­ci pý­tam pe­nia­ze, po­vie mi, že si ko­ňa mô­žem ne­chať. Za­čí­nal som len ne­dáv­no, a tým­to spô­so­bom mám v sú­čas­nos­ti už 16 ko­ní." Zvláš­tne je, že sa o ko­ne a ich sta­ros­tli­vosť za­u­jí­ma naj­mä žen­ská časť po­pu­lá­cie. "Chla­pov je me­nej a je to ško­da. Ku ko­ňom to­tiž tre­ba aj pev­nej­šiu chlap­skú ru­ku."

Drahé hobby

Sú­čas­ný chov ko­ní na Slo­ven­sku je ta­ký ako ce­lé poľ­no­hos­po­dár­stvo, nie je to tam prí­liš ru­žo­vé. Ako nám náv­štev­ní­ci de­cem­bro­vej kon­skej draž­by tvr­di­li, za všet­kým sú pe­nia­ze. "Cho­vu sa eš­te ako-tak jed­no­duch­šie do­ká­žu ve­no­vať ľu­dia, kto­rí v poľ­no­hos­po­dár­stve ro­bia nie­koľ­ko ro­kov. Ma­jú pot­reb­nú tech­ni­ku, pries­to­ry. Ja som však za­čí­nal úpl­ne od ni­čo­ho. A to je v dneš­ných ča­soch veľ­mi ťaž­ké. Keď dám ko­by­lu pri­pus­tiť ku žreb­co­vi, už ma to sto­jí prib­liž­ne 166 eur. Ko­by­lu, kto­rá no­sí žrie­bä, mu­sím rok šet­riť, ďal­ší pol­rok má byť žrie­bä pri mat­ke, te­da ju mu­sím stá­le šet­riť. Pla­tím elek­tri­nu i vo­du - kôň vy­pi­je aj 30 lit­rov den­ne, stra­vu - je­den ko­túč se­na sto­jí mi­ni­mál­ne 10 eur. A pot­reb­ná je i ďal­šia sta­ros­tli­vosť..."

Tak­to sa cho­va­te­ľo­ve nák­la­dy vyš­pl­ha­jú aj na 700 eur za jed­né­ho ko­ňa roč­ne. "Zá­u­jem­ca o je­ho kú­pu mi je však ochot­ný dať nie­ke­dy len 500 eur. Väč­ši­nou to od­mie­tam, ale keď som v zlej fi­nan­čnej si­tu­á­cii, pris­ta­nem aj na to." Eš­te hor­šie sú na tom ľu­dia, kto­rí na chov ko­ní ne­ma­jú pot­reb­né pries­to­ry. "Zá­u­jem­ca kú­pi ko­ňa, daj­me to­mu, za 800 eur. Mu­sí ho dať us­taj­niť, čo sto­jí prib­liž­ne 120 eur me­sač­ne. Má­lo­ko­mu sa po­tom po­da­rí ko­ňa pre­dať vý­hod­nej­šie, ako ho ku­po­val. Je to čis­té hob­by." Po­li­ti­ka štá­tu nie je vo­či cho­va­te­ľom ko­ní prí­liš priaz­ni­vá. "Za to, že ko­ňa za­re­gis­tru­jem na zvä­ze, dos­ta­nem prís­pe­vok 33 eur. Toľ­ko ma sto­jí len od­čer­vo­va­cí príp­ra­vok na je­den me­siac pre je­den kus. Prís­pe­vok dos­tá­va­me len na slo­ven­ské ple­me­ná."

O ko­ne, ho­lu­by, sliep­ky, ov­ce či viet­nam­ské pra­siat­ka sa na ran­či sta­rá E. Fial­ka s ro­di­nou, ob­čas im vy­po­má­ha­jú rôz­ni dob­ro­voľ­ní­ci. "Is­tý čas som tu mal uby­to­va­né­ho aj bez­do­mov­ca. Za to, že som mu dal stre­chu nad hla­vou a stra­vu, po­má­hal mi s do­byt­kom. Po­tom som pri­šiel na to, že kšef­to­val s ov­čím sy­rom, kto­rý sme vy­rá­ba­li. Vy­mie­ňal ho za pá­len­ku. Mu­sel som ho te­da vy­ho­diť." Za­u­jí­ma­vá po­nu­ka E. Fial­ku však pla­tí. "Za po­moc pri do­byt­ku som ochot­ný pos­kyt­núť ne­ja­ké­mu bez­do­mov­co­vi bý­va­nie, tep­lo, vo­du, te­le­ví­zor... Na­je sa s na­mi aj si vy­pi­je. Mu­sí však ro­biť poc­ti­vo..."

Zbož­ným pria­ním E. Fial­ku je to, aby sa mu po­da­ri­lo pre­ko­nať mo­men­tál­nu nep­riaz­ni­vú fi­nan­čnú si­tu­á­ciu a dos­tať jed­nu z má­la slo­ven­ských dra­žieb ko­ní do po­ve­do­mia cho­va­te­ľov. "Je to ťaž­ké, ne­do­ká­že­me na se­ba ´v­yrobiť´. Ve­rím však, že zlé ča­sy po­mi­nú, ľu­dia sa zo­bu­dia a bu­de­me môcť po­ma­ly do­kon­čo­vať na­še wes­ter­no­vé mes­teč­ko," uzav­rel ten­to hor­li­vý fa­nú­šik uš­ľach­ti­lých zvie­rat.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári