Mno­hí z nás, naj­mä star­šie roč­ní­ky, by si mož­no po­mys­le­li, že ide o hud­bu pre kos­to­ly. Pre­ro­be­ný­mi roc­ko­vý­mi ba­la­da­mi od Eri­ca Clap­to­na, Me­tal­li­ky či Qu­e­e­nu však os­lo­vu­jú aj ove­ľa mlad­ších pos­lu­chá­čov. O tom, aký ma­jú vzťah ku cho­rá­lo­vé­mu spe­vu, ako vznik­la myš­lien­ka ich vzni­ku, ale aj pre­čo nap­riek to­mu, že vyp­re­dá­va­jú kon­cer­ty, ces­tu­jú lôž­ko­vým au­to­bu­som, sme sa s dvo­mi z nich poz­ho­vá­ra­li.

V Ko­ši­ciach sa Gre­go­rian pred­vied­li v zos­ta­ve ôs­mich spe­vá­kov, jed­nej hos­ťu­jú­cej spe­váč­ky a troch in­štru­men­ta­lis­tov. "Na­ším zak­la­da­te­ľom je Frank Pe­ter­son, bý­va­lý člen hu­dob­né­ho zos­ku­pe­nia Enig­ma. Pri­šiel s myš­lien­kou, že by rád skom­bi­no­val cho­rá­lo­vý spev s po­pu­lár­nou hud­bou. O vzni­ku pro­jek­tu Gre­go­rian sa dá ho­vo­riť od ro­ku 1999, keď vy­šiel pr­vý z na­šich al­bu­mov," ho­vo­rí Ri­chard, je­den z ôs­mich spe­vá­kov pro­jek­tu Gre­go­rian. Myš­lien­ka tej­to kom­bi­ná­cie sa na­po­kon uká­za­la byť prav­di­vou. Ús­pech na se­ba ne­ne­chal dl­ho ča­kať. "Od náš­ho za­lo­že­nia má­me na kon­te de­väť al­bu­mov a pra­vi­del­ne vyp­re­dá­va­me kon­cer­t­né ha­ly. Pre­to si mys­lím, že má­me u pos­lu­chá­čov ús­pech."

Nap­riek to­mu, že sú zná­mi a ús­peš­ní, chýr­na je aj ich skrom­ná po­va­ha. Za­u­jí­ma­vos­ťou je nap­rík­lad to, že do Ko­šíc pri­ces­to­va­li lôž­ko­vým au­to­bu­som. "Ne­súh­la­sím s tým, že sme ne­viem akí sláv­ni. Be­rie­me to všet­ko tak, ako to je. Za­tiaľ sme hu­dob­ník­mi, ro­bí­me to naj­lep­šie, ako vie­me a uží­va­me si to. Uve­do­mu­je­me si však, že zaj­tra mô­že prísť zme­na a o prá­cu prí­de­me." Ri­chard do­dal ďal­šiu pi­koš­ku - prá­ca spe­vá­kov v cho­rá­lo­vom zbo­re nie je ich je­di­ným príj­mom. On nap­rík­lad pop­ri tom pra­cu­je ako fit­nes in­štruk­tor. "Ja som za­se vo­dár, a keď sa pý­ta­te, či si ús­pech uží­va­me, mu­sím od­po­ve­dať, že áno. Vče­ra sme nap­rík­lad na ko­šic­kých via­noč­ných tr­hoch ochut­na­li mies­tne al­ko­ho­lic­ké špe­cia­li­ty a bo­li sme z to­ho v dob­rej ná­la­de," pri­dal sa so smie­chom o nie­čo star­ší spe­vák Chris. Do­dal, že Ko­ši­ce ho svo­jou krá­sou, at­mos­fé­rou a fi­nan­čnou ne­ná­roč­nos­ťou os­lo­vi­li na­toľ­ko, že na jar by sem rád za­ví­tal ako tu­ris­ta. "Je to om­no­ho lac­nej­šie ako nap­rík­lad v Rí­me. Na­vy­še tu má­te na­o­zaj krás­ne že­ny. Vče­ra na tr­hoch som si na­šiel zo­pár pria­te­liek, ško­da, že bo­li za­da­né," opäť vtip­ku­je več­ne zá­bav­ný Brit.

For­mo­va­nie pro­jek­tu Gre­go­rian tr­va­lo nie­koľ­ko ro­kov. Nap­riek to­mu, že vzni­kol z ne­mec­kej ini­cia­tí­vy, spe­vá­kov zbo­ru tvo­ria len An­gli­ča­nia. "Tra­dí­cia gre­go­riá­nov po­chá­dza z Ne­mec­ka. Nem­ci si te­da chce­li vyt­vo­re­ním zná­me­ho cho­rá­lo­vé­ho zbo­ru vyt­vo­riť akú­si poc­tu tej­to kul­tú­re. Do zbo­ru sa naj­prv po­kú­ša­li ob­sa­diť ne­mec­kých kňa­zov, nes­kôr aj bež­ných ľu­dí. Ako­si to však nek­la­pa­lo. Tak sa dos­ta­li do Veľ­kej Bri­tá­nie, kde spe­vác­ky zbor for­mo­va­li," pok­ra­ču­je Ri­chard. An­glic­ko má to­tiž sil­ne za­ko­re­ne­nú his­tó­riu cho­rá­lo­vých spe­vov. "Bu­de to znieť zvláš­tne, no v cho­rá­lo­vom spe­ve sme asi naj­lep­ší na sve­te. Má­me to­tiž ve­ľa kos­to­lov, z kto­rých kaž­dý má vlas­tný cho­rá­lo­vý zbor. Exis­tu­je tu te­da ob­rov­ská tra­dí­cia, kto­rá sia­ha stov­ky ro­kov do mi­nu­los­ti."

"Klasická hudba"

Na­ši­nec si len ťaž­ko pred­sta­ví, že by ako mla­dý člo­vek za­čal spie­vať v kos­tol­nom zbo­re a pop­ri prá­ci v tom pok­ra­čo­val i nes­kôr. "U nás to však má ta­kú veľ­kú tra­dí­ciu, že to nie je nič zvláš­tne. Cho­rá­lo­vý spev sa v na­šich ro­di­nách po­sú­va z po­ko­le­nia na po­ko­le­nie. Pr­vot­ným im­pul­zom na to, že člo­vek sa zač­ne ve­no­vať prá­ve to­mu­to dru­hu spe­vu, je te­da zrej­me ro­di­na." Prá­ve na zák­la­de toh­to zvy­ku za­ča­li pred rok­mi spie­vať cho­rá­ly aj Ri­chard s Chri­som. Ťaž­ko si však pred­sta­viť, ako sa mô­že nie­koľ­ko od­liš­ných ľu­dí s rôz­ny­mi za­mes­tna­nia­mi spo­jiť a vyt­vo­riť spe­vác­ky zbor. "Kaž­dý z nás naj­prv spie­val v ne­ja­kom kos­to­le. Po­tom sme sa o se­be doz­ve­da­li z po­ču­tia, šli sme si poz­rieť jed­not­li­vé vys­tú­pe­nia, až sme si po­ve­da­li, že to spo­lu skú­si­me. No­ví čle­no­via do Gre­go­ria­nu pri­bú­da­li pos­tup­ne - sys­té­mom od­po­rú­ča­ní. Jed­no­du­cho som nie­ko­ho poz­nal a ve­del, že je dob­rý, tak som ho od­po­ru­čil ma­naž­men­tu." Chris je jed­ným zo zak­la­da­jú­cich čle­nov pro­jek­tu, Ri­chard sa k ne­mu pri­po­jil o rok, na tur­né k vy­da­niu pr­vé­ho al­bu­mu. Tak­to vznik­lo an­glic­ké spe­vác­ke te­le­so s ne­mec­ký­mi skla­da­teľ­mi, hu­dob­ník­mi a ma­naž­men­tom.

Kon­cer­to­va­li tak­mer v kaž­dej kra­ji­ne sve­ta. Veľ­kou ku­ri­o­zi­tou je však fakt, že do­ma, vo Veľ­kej Bri­tá­nii, ich pub­li­kum eš­te ne­ma­lo prí­le­ži­tosť vi­dieť. "O tom, že brit­ské pub­li­kum nie je na­ša cie­ľo­vá sku­pi­na sa roz­hod­lo v za­čiat­koch fun­go­va­nia pro­jek­tu. Vy­da­li sme to­tiž al­bum ur­če­ný pre brit­ský trh, kto­rý bol vy­da­va­teľ­stvom veľ­mi zle oz­na­če­ný ako kla­sic­ká hud­ba. To ľu­dí od­ra­di­lo a z al­bu­mu sa pre­da­lo len pár ku­sov. Ma­naž­ment te­da roz­ho­dol, že vo Veľ­kej Bri­tá­nii ne­bu­de­me vys­tu­po­vať." Ri­chard tak­tiež poz­na­me­nal, že čím ďa­lej sme­rom na vý­chod vys­tu­pu­jú, tým žnú väč­šie ús­pe­chy. Stá­le však má svo­je vys­ne­né mies­ta, kde by si chcel zas­pie­vať. "Z môj­ho poh­ľa­du je to ur­či­te Me­xi­ko - kon­krét­ne me­xic­ké py­ra­mí­dy. Há­dam sa nám tam po­da­rí vys­tu­po­vať v bu­dú­com ro­ku." Chris zas sní­va o Juž­nej Af­ri­ke. Uve­do­mu­je si však, že by šlo o ne­bez­peč­nej­ší vý­let. "S tý­mi však už ko­niec kon­cov skú­se­nos­ti má­me. Vys­tu­po­va­li sme nap­rík­lad v jed­nom rus­kom kos­to­le, kde bol na ste­ne ná­pis, va­ru­jú­ci náv­štev­ní­kov pred tým, aby do svä­tos­tán­ku ne­cho­di­li na kor­ču­liach a ne­no­si­li zbra­ne...," us­mie­va sa Chris.

Oper­ní spe­vá­ci sa po­čas ka­rié­ry po­kú­ša­jú dos­tať do naj­pres­tíž­nej­ších oper­ných sie­ní, roc­ko­vé ka­pe­ly za­se na fes­ti­va­ly. Cho­rá­lo­ví spe­vá­ci však ne­ma­jú žia­den ka­riér­ny vr­chol. "Nie sme fi­xo­va­ní na je­den typ vys­tú­pe­ní. Na­ša hud­ba sa ho­dí rov­na­ko do kos­to­lov ako do špor­to­vých hál. Rôz­nia sa len re­ak­cie pub­li­ka. Naj­väč­ší ús­pech má­me spra­vid­la v Rus­ku. Na pos­led­nom kon­cer­te v Ljub­la­ne však pub­li­kum za­pl­ni­lo len jed­nu tre­ti­nu hľa­dis­ka." Nie všet­ky kra­ji­ny, kto­ré nav­ští­via, stih­nú aj spoz­nať. Chris vys­vet­ľu­je pre­čo: "Po­čas via­noč­né­ho ob­do­bia má­me nie­ke­dy aj tri-šty­ri kon­cer­ty týž­den­ne, kaž­dý v inej kra­ji­ne. Ve­ľa ča­su nám te­da za­be­rie ces­to­va­nie. Ja som nap­rík­lad Ko­ši­ce po­riad­ne ani ne­vi­del. Mám to­tiž prob­lé­my s hla­siv­ka­mi a nech­cel som pred vys­tú­pe­ním ris­ko­vať. Ce­lý čas som strá­vil v ho­te­li," smut­ne vys­vet­ľu­je Ri­chard.

Pria­zeň di­vá­kov si zís­ka­va­jú nie­len spra­co­va­ním tra­dič­ných gre­go­rián­skych cho­rá­lov, ale naj­mä spie­va­ním hi­tov ako Not­hing El­se Mat­ters od Me­tal­li­ky, We Are The Cham­pi­ons od Qu­e­e­nu, Te­ars In He­a­ven od Eri­ca Clap­to­na a nie­koľ­kých ďal­ších hi­tov od Ge­or­gea Mi­cha­e­la, Rob­bie­ho Wil­liam­sa či ka­pe­ly Na­za­ret. "Sklad­by ne­vy­be­rá­me my. Re­per­to­ár nám tvo­rí Frank Pe­ter­son. Ten zbie­ra sklad­by a nes­kôr z nich vy­be­rá tie naj­lep­šie, kto­ré po­u­ži­je­me. Keď ich naz­bie­ra zhru­ba 100, zre­du­ku­je ich na 20 naj­lep­ších, a tie nas­pie­va­me. Pri kom­po­no­va­ní Fran­ko­vi asis­tu­jú skve­lí hu­dob­ní­ci." Ri­chard sa ďa­lej po­us­mial nad tým, že sú zrej­me ka­pe­lou, kto­rá do­ká­že al­bum nah­rať naj­rých­lej­šie na sve­te. "Ce­lý al­bum zvlád­ne­me v štú­diu nas­pie­vať zhru­ba za tri dni. Nie vždy to však bo­lo ta­ké jed­no­du­ché. Mu­se­li sme dl­ho pra­co­vať na tom, aby sme sa dob­re zla­di­li a šlo nám to tak, ako nám to ide dnes."

Slovenská koleda?

Pies­ňou, kto­rú ob­ľu­bu­jú naj­viac, je fran­cúz­ska via­noč­ná ba­la­da, do an­glič­ti­ny prek­la­da­ná ako The First No­el. V Ko­ši­ciach ju di­vá­ci moh­li po­čuť v zá­ve­re vys­tú­pe­nia. "Pá­či sa nám pre­to, že ide o veľ­kú kla­si­ku. Po­čas náš­ho vys­tú­pe­nia po­u­ží­va­me množ­stvo sve­tel­ných efek­tov, oh­ňo­vú šou či vi­zu­ál­ne prv­ky. V tej­to pies­ni však nič z to­ho ne­za­pá­ja­me. Je to čis­to len o spe­ve." Sú­čas­ťou vys­tú­pe­nia sú prep­ra­co­va­né cho­re­o­g­ra­fie, kto­ré v di­vá­ko­vi vy­vo­lá­va­jú ba­la­dic­ké po­ci­ty. Tie zbor učí ne­mec­ký pro­fe­si­o­nál­ny cho­re­og­raf. S myš­lien­kou, že by sa po­kú­si­li spra­co­vať aj ne­ja­kú kla­sic­kú pie­seň kra­jín, kto­ré s vys­tú­pe­nia­mi nav­šte­vu­jú, sa eš­te ne­zah­rá­va­li. Ne­za­vr­hu­jú ju však. "Keď som bol vče­ra na ko­šic­kých via­noč­ných tr­hoch, veľ­mi sa mi za­pá­či­la jed­na zo slo­ven­ských via­noč­ných ko­lied. Pres­ta­li ju však hrať skôr, ako som vy­šiel z reš­ta­u­­rá­cie," po­nú­kol prík­lad Chris.

Me­no vo sve­te spra­vi­li Gre­go­riá­nom aj so­un­dtrac­ky (hud­ba) k zná­mym fil­mom ako Pán Prs­te­ňov, Har­ry Pot­ter či Hviez­dne voj­ny. Na spie­va­nie pre fil­mo­vé sním­ky však prek­va­pu­jú­co ne­ma­jú žiad­ne špe­ciál­ne spo­mien­ky. "Mož­no to vyz­nie ška­re­do, no bo­la to len prá­ca. K tým fil­mom nás nič špe­ciál­ne ne­via­že. Bo­lo to jed­no­du­cho za dob­ré pe­nia­ze, tak sme sa na to da­li." K tvr­dým slo­vám však Chris pri­po­jil aj vys­vet­le­nie. "Keď spie­va­me hud­bu k fil­mu, nič o ňom po­riad­ne ne­vie­me. Jed­no­du­cho dos­ta­ne­me no­to­vý zá­pis a slo­vá, zav­rú nás do štú­dia a spie­va­me. Ani si ne­u­ve­do­mu­je­me, čo pres­ne ale­bo ku kto­rej scé­ne.." Keď však svo­je pies­ne po­ču­je vo fil­me rov­na­ko ako v rá­diu, je veľ­mi hr­dý a spo­koj­ný, že ich hud­ba os­lo­vu­je aj ši­ro­ké ma­sy.

Ako už spo­mí­na­li, cho­rá­lo­vé­mu spe­vu sa ve­nu­jú od­ma­la. Ho­ci vyz­dvi­hu­jú brit­skú tra­dí­ciu toh­to spe­vu, uve­do­mu­jú si aj to, že ko­re­ne gre­go­riá­nov sia­ha­jú do Ne­mec­ka. "S gre­go­rián­sky­mi mních­mi či kňaz­mi sme sa už stret­li. Je to dô­le­ži­té - pot­re­bu­je­me ve­dieť, ako gre­go­rián­sky cho­rál v sku­toč­nos­ti vy­ze­rá. Na ko­mer­čných vys­tú­pe­niach to­tiž nes­pie­va­me pres­ne pod­ľa tra­dí­cie, lí­ši sa to od spe­vu v kos­to­loch. Je však pot­reb­né, aby sme sa dr­ža­li as­poň zák­lad­ných zna­kov gre­go­rián­skych cho­rá­lov." Pov­zbu­dzu­jú aj mlá­dež. To, že je Gre­go­rian po spe­vác­kej strán­ke čis­to brit­skou zá­le­ži­tos­ťou nez­na­me­ná, že ľu­dia z iných kra­jín ne­mô­žu mať ta­lent na gre­go­rián­sky spev. De­väť vy­da­ných al­bu­mov, kto­ré sa sluš­ne pre­dá­va­jú v de­siat­kach kra­jín sve­ta, je dô­ka­zom to­ho, že pre cho­rá­ly "ma­jú bun­ky" há­dam vša­de. "Pod­mien­kou pre spie­va­nie v gre­go­rián­skych cho­rá­lo­vých zbo­roch do­kon­ca nie je ani kres­ťan­ské vie­ro­vyz­na­nie. Všet­ci ve­rí­me v nie­čo iné. V zbo­re ide len o spev," uzav­rel Ri­chard.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári