Skupina, ktorá má na konte štyroch "Slávikov", spoluprácu s ruským súborom Kalinka či Košickým symfonickým orchestrom, si pamätá časy, keď na ich koncert prišlo 16 ľudí. O tom i všeličom inom nám porozprával líder kapely Mário Kuly Kollár pred decembrovým košickým koncertom a čosi dodal aj tento týždeň..
O skupine Desmod sa toho už popísalo dosť. Dobrého i zlého. Dôvod na publicitu bol určite aj fakt, že na konte majú nový album. "Je to vlastne DVD s CD dokopy," vysvetľuje Kuly. "Dalo by sa povedať, že je to záznam z celého turné s Košickým symfonickým orchestrom. Síce je tam len jeden koncert, no zákulisie je zo všetkých, dokonca aj z prípravy v Košiciach. Je to teda prierez celým turné."
Spolupracovať s takou veľkou formáciou musel byť pre skupinu zážitok. "Spolupráca bola veľmi dobrá. Bolo to pre kapelu niečo iné. Mne osobne sa to veľmi páčilo a bol som ohúrený, keď som prišiel po prvýkrát na skúšku. Ohúril ma zvuk a ja som normálne zabudol spievať. Iba som tam stál, dirigent to musel celé zastaviť a povedať mi, že už som mal ísť. Takže sme veľa cvičili a držali si palce, aby sa to páčilo aj ľuďom. Reagovali v podstate dobre. Akurát boli občas trochu v pomykove, lebo v tej hudbe boli rôzne intrá, autrá, medzihry... A oni nevedeli, čo do toho robiť. Lebo to sa nedá ani skákať, ani pískať... nič. Na konci však boli veľmi spokojní."
Podobne to bolo aj s ďalšou spoluprácou. Minulé leto si Desmod zaspieval s vyše stočlenným súborom Kalinka z Ruska. Aj to bol pre nich veľký zážitok. "To bolo zase iné. Keďže v Kalinke ide hlavne o spevácky zbor. Niektorým to bolo proti srsti. Hovorili, že sme dotiahli na Slovensko Rusov, keď sme sa ich 40 rokov nevedeli zbaviť... Ale to boli len výkriky zakomplexovaných ľudí. Oni sem prišli ako umelci, prišli sem zaspievať, urobiť radosť. Nám sa to veľmi páčilo a páčilo sa to aj Rusom. Dokonca sa pracuje na tom, aby sa časom urobilo niečo podobné aj v Rusku." Hoci sa všetci členovia Desmod-u učili v škole po rusky, mali určité jazykové problémy. "Ja som rozumel, čo hovoria, ale nevedel som odpovedať, lebo si to celkom presne nepamätám. Ale dohovorili sme sa. Rukami, nohami a tekutými nápojmi - tých tam majú obrovskú spotrebu."
Po spolupráci s Kalinkou a s Košickým symfonickým orchestrom sa natíska otázka, či plánujú spoluprácu s niekým "ešte väčším". Kuly sa zasmial s tým, že na Slovensku sa neoplatí plány prezrádzať, lebo sa kradnú. Napriek tomu niečo prezradil. "Minule som si hovoril, že by sme si to mohli strihnúť s nejakou legendou, ktorá je všade na svete známa. Náš manažér to vzal vážne a rozbehol už nejaké papierovačky so škótskou rockovou legendou Nazareth. Tak uvidíme, či sa to podarí. Bolo by to aj splnenie môjho sna, lebo keď som bol školák, do lavice som si vyrýval Nazareth."
Či sa to skupine naozaj podarí, ukáže čas. V každom prípade v kronike ich pôsobenia na slovenskej scéne je už zaznamenané veľké množstvo dobrých koncertov. Avšak, paradoxne, ten "najhorší" zažili v Košiciach. "V jednom klube nás tu uviedli ako džezovú formáciu Desmond. Prišlo vtedy 16 ľudí, všetko takí intelektuáli. Keď vyšlo najavo, že je to omyl, organizátori im chceli vrátiť vstupné. Oni však žiadali, aby sme hrali. Nakoniec z toho bola taká sranda, že nás päťkrát vytlieskali a chceli aj prídavky."
Najväčšiu odmenu im fanúšikovia dali práve vlani na udeľovaní Slávika. Málokto by možno, po všetkých tých škandáloch okolo rodiny Kulyho či problémov okolo Eurovízie, povedal, že skupina dostane nejakú cenu. "Dúfali sme, každý predsa dúfa. Keď vyhlásili výsledky, veľmi sme sa tešili. No obrovský kameň nám spadol zo srdca hlavne kvôli tomu všetkému, čo sa popísalo - moje problémy, Eurovízia... Ja som ani nedúfal, že nás niekto podporí až v takom množstve. Som vďačný všetkým ľuďom, čo nám poslali hlasy, a hlavne, čo nás počúvajú, lebo to je o počúvaní."
Počas nedávneho Silvestra sa fanúšikovia museli zaobísť bez Desmod-u. Ten totiž posledný deň v roku koncertuje vždy každý druhý rok. "Tentoraz sme boli na chate s priateľkou, kamarátmi, s jej bláznivými bratmi," prezradil nám Kuly. "Bol to teda riadny rockenrol..." Na otázku, ako vychádza s pyrotechnikou, sa Kuly len zasmial a vyrozprával príhodu o Doliáájnach a zhorenom pódiu. "To sme koncertovali v Prievidzi. Pyrotechnik odpálil nejaký delobuch rovno mne do tváre. Miesto ´V dolinááách...´ z toho bolo ´V doliáájnach...´. Našťastie to celkom dobre dopadlo, mal som iba pár čiernych bodiek na tvári. Tiež sa raz stalo, že po našom vystúpení v Komjaticiach zhorelo pódium. Dali tam totiž bengálsky oheň a namontovali ho opačne."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
