Usmiata a so svojím typickým spevavým smiechom nám poskytla tento rozhovor doslova "o päť minút dvanásť" pred košickým predstavením pod názvom Je úchvatná, v ktorom stvárnila titulnú rolu. Medzi líčením a úpravou vlasov sa rozhovorila o divadle, svojej práci i o svojráznej postavičke Evík.

Sú herci, ktorí hrajú v Košiciach prvý raz, alebo sa sem často vracajú či sem zavítajú po mnohých rokoch. Práve do tej poslednej skupiny patrí aj J. Kretschmerová. "To už je, povedala by som, aj takých desať rokov odvtedy, čo som tu bola naposledy," zaspomínala si. "Prišli sme vtedy s mojím domovským pražským divadlom Ypsilon s dvoma predstaveniami. Mozart v Prahe a Predaná nevesta. Hrali sme v štátnom divadle. Veľmi sa mi to divadlo ako budova páči. A páčia sa mi aj Košice ako mesto. Je krásne po tých rokoch zase počuť slovenčinu."

Po 10 rokoch sa sem teda vrátila s predstavením pražského divadla Kalich. Hlavnou postavou Florance Foster Jenkins v hre Je úchvatná naozaj uchvátila celé košické publikum. A to aj napriek tomu, že ako divadelná operná speváčka svojím spevom príliš nelahodila ušiam kritikov. Florance totiž spievala strašne falošne, no napriek tomu si zaumienila, že vypredá slávnu Carnegie hall v New Yorku. Čo sa jej nakoniec aj podarilo. Kvôli tejto role sa česká herečka musela naučiť spievať falošne. A sama priznáva, že to nebolo práve jednoduché. "Myslím, že každý spevák či herec občas zaspieva falošne. Skôr bol pre mňa veľký problém naučiť sa udržať vždy toho štvrť či pol tónu nad danou hudobnou témou, nad tou originálnou verziou. Ale už to predsa hráme tretí rok, takže už to trochu začínam vedieť. Učila som sa to aspoň štyri mesiace. Strávila som nad tým celé prázdniny a ešte mesiac potom."

Na otázku, či sa často musí učiť niečo nové kvôli postave, J. Kretschmerová odpovedá, že áno. "Obzvlášť v našom divadle 'Ypsilonka' je to tak, že každé druhé predstavenie je operné alebo operetné. Takže vždy také dva mesiace venujeme hudobnej príprave. Občas sa musíme naučiť hrať aj na nejaký hudobný nástroj, tzv. dva, tri tóny," smeje sa. "Máme však kolegu, skvelého skladateľa a muzikanta Mirka Kořínka. On nás vždy skvele všetko naučí a pripraví na rolu. Vždy je s ním krásna práca." S úsmevom dodáva, že saltá alebo iné krkolomné disciplíny ju, našťastie, vždy obišli. Kvôli predstaveniu Funny Girl v Hudobnom divadle v Karlíne však musela poctivo chodiť na hodiny stepu.

Mnohí známi herci nám utkveli v pamäti z rôznych postáv. Sú však aj takí, ktorí si zahrajú určitú rolu a tá im tak sadne, že nech už hrajú čokoľvek iné, ľudia si ich stále stotožňujú s tou jednou postavou. Ako Michele Mercier ostane navždy nesmrteľnou Angelikou či Romy Schneider cisárovnou Sisi, tak aj J. Kretschmerovej prischla rola populárnej sekretárky z JZD (obdoba slovenského JRD) v Hošticiach, menom Evík. "Tak to máte pravdu," smeje sa. "Spočiatku, pred tými dvadsiatimi rokmi, mi to trošku vadilo, keď na mňa ľudia stále pokrikovali 'Evikúúú...' No teraz, čím som staršia, mi to celkom lichotí. Keď vojdem niekde do samoobsluhy a oni na mňa zavolajú 'Evíkúúú', úplne rozkvitnem..."

Na nakrúcanie trilógie Slunce, seno, jahody, Slunce, seno a par facek a Slunce, seno, erotika, spomína veľmi rada. „V 'Jahodách' som mala po prvý raz možnosť stretnúť sa s režisérom Zdeňkom Troškom. Ten ma totálne odrovnal nielen svojou profesionalitou a láskavým prístupom k všetkým hercom a nehercom, ale predovšetkým nezničiteľne dobrou náladou a roztomilosťou, s ktorou nám zapálene predohrával všetky naše party. Takže sa nám nakoniec hralo samo."

Natáčanie filmov J. Kretschmerová neprirovnáva k práci, ale k dovolenke či prázdninám. "Bolo úplne krásne," spomína s úsmevom. "Mám na to také nádherné spomienky, akoby som bola niekde v južných Čechách na prázdninách, nie v práci. Zdeněk Troška je výborný režisér. Aj celá tá suita hercov okolo bola skvelá. Boli sme výborná partia. Na pľaci vládla taká pohoda a zábava, ako som už nikde inde nezažila."

To, že sa z troch filmov o osudoch rodinky Konopníkovej a Škopkovej, družstevníkov z JZD a obyvateľov dedinky Hoštice, stanú stálice televízneho programu, v tom čase nikto ani netušil. "Myslím, že sme to vtedy točili ako bežnú veselohru a až po rokoch sa z toho stal taký obľúbený film. Dokonca to zvyknú vysielať aj na Silvestra. To sme naozaj netušili, že to bude také populárne a obľúbené. Je to asi tým Zdeňkom Troškom, že je taký milý a má osobitý rukopis. Divák môže dopredu vedieť, že ten film ničím hrozným nezaskočí, že ho pobaví a rozosmeje."

Tak ako film pobavil divákov, aj samotné nakrúcanie zabávalo mnohých hercov. A nielen to. Tým, že sa ocitli na vidieku v spoločnosti početného komparzu babičiek a tetušiek z Hoštíc, tie sa o všetkých poriadne starali. "Je škoda, že takmer všetky tie babičky a tetušky už zomreli. Boli úžasné. Presne také, aké sú vo filme. Takto to totiž na dedine naozaj chodí. Vždy nám napríklad varili a piekli. Najradšej som mala Keliškine čučoriedkové lievance. Ale ostatné tety tiež varili a piekli rozprávkovo dobre. Navyše sa pretekali, od ktorej nám to bude viac chutiť, takže všetci herci a štáb mali vždy jedla habadej," spomína J. Kretschmerová so smiechom.

Hereckého partnera v prvých dvoch častiach hral jej kolega z divadla Jiří Lábus alias Živočichář. V záverečnom dieli Slunce, seno, erotika dostali úlohu talianskych plejbojov ďalší dvaja dobrí kamaráti z divadla Ypsilon, Oldřich Kaiser a Martin Dejdar. Ten si, ako Bernardo, zahral nového priateľa Evičky. S oboma "Talianmi" zažila množstvo zábavy i mimo filmového pľacu. "Ešte keď neboli Kaiser s Lábusom príliš známi, jazdili sme s partiou kamarátov z divadla takzvané tajné preteky. Fór spočíval v tom, že kto prišiel do cieľa s väčšou pokutou, vyhral. Okrem toho sa museli plniť rôzne úlohy, ako napríklad natankovať benzín na benzínke so zapálenou cigaretou alebo ukradnúť živú sliepku," priznáva so smiechom J. Kretschmerová. Dodáva, že riskantné preteky museli skončiť, hneď ako sa z Kaisera a Lábusa stala slávna komická dvojica.

Minulý rok sa J. Kretschmerovej naskytla príležitosť zaspomínať si na nakrúcanie priamo na mieste činu. Po vyše 20 rokoch sa znova vrátila do Hoštíc. Zdeněk Troška, rodák z Hoštíc, zorganizoval v rámci výročia nakrúcania spoločné stretnutie tých, ktorí sa na filmoch podieľali. Žiaľ, mnohí skvelí herci sa nemohli zúčastniť. Nezabudnuteľná Helena Růžičková či jej syn Jiří a mnohí iní už medzi nami nie sú. "Zišli sme sa tam všetci žijúci herci. Bolo to akoby som sa vrátila po dvadsiatich rokoch na to isté miesto. Akurát sme boli o niečo starší a niektorí tam chýbali..."

Hoci sa hovorí, že všetko je na webe, nájsť tam hocijaké informácie zo súkromia J. Kretschmerovej je takmer nemožné. Stráži si ho a ak sa aj niečo dostane na povrch, nekomentuje to. Pred dvoma rokmi sa na určitý čas akoby stiahla. Málo hrávala, v televízii ju nebolo vidieť. Jej kolegyňa z divadla sa napokon preriekla a začalo sa povrávať sa, že J. Kretschmerovú zlákala jehovistická sekta. Podľa kolegyne si ju vraj jehovisti vybrali preto, lebo žije sama, a teda bola ľahkou korisťou.

"Jarka chodila na tie ich sedenia a poukazovala im dokonca i väčšie čiastky peňazí," povedala jej kolegyňa. "V divadle potom hovorila, že konečne našla zmysel života. Stal sa z nej úplne iný človek a nebola s ňou žiadna reč. Našťastie ich ale po čase prekukla a opustila." Keďže si herečka svoje súkromie úzkostlivo stráži, ťažko povedať, čo je na tom pravdy. V každom prípade, všetci, čo ju zažili ako poplašenú sekretárku Evík, si ju asi len ťažko vedia predstaviť ako členku hocakej sekty.

J. Kretschmerová momentálne účinkuje v šiestich divadelných predstaveniach. V divadle Kalich je to hra, s ktorou prišla aj do Košíc, v Divadle Ypsilon hrá v ďalších piatich. Diváci si ju však môžu pamätať aj z rozprávok S čerty nejsou žerty, Arabela se vrací alebo Lotrando a Zubejda.

Mnohí herci dostanú herecký chlebík do vienka. Pochádzajú totiž z hereckých či umeleckých rodín. Aj v prípade J. Kretschmerovej to bolo tak. Jej babička hrala v pražskom Národnom divadle, matka bola opernou speváčkou a otec členom Hudobného divadla na Karlíne. Ich dcéra sama priznáva, že herectvo je jej srdcovou záležitosťou. "Odmalička som mala divadlo hlboko v srdci. Tým, že mi to vyšlo, že som vyštudovala divadelnú fakultu na DAMU a už v štvrtom ročníku som dostala angažmán v divadle Ypsilon, vtedy ešte v Liberci, tak mi to divadlo zostalo. Na celý život..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári