Najprv vystrelil svetlicu, potom oko

V prvý deň nového roka bývajú médiá plné správ o oslavách Silvestra. Väčšinou vo veselom tóne, lebo rozlúčka so starým rokom býva práve taká.

A ak sa aj nájde smutne ladená správa, tak iba kvôli hazardérom, ktorí počas polnočnej oslavy zavinili nejakú tragédiu. Dnes sme v súdnom archíve siahli práve po takom spise, ktorého prvé stránky sa začali písať v prvých hodinách nového roka. A neprešiel ani polrok a spis uzavrela posledná - s rozsudkom...

Na silvestrovskú oslavu v kultúrnom dome obce Hrabatice v Trebišovskom okrese sa každý tešil tri mesiace dopredu. Nová starostka splnila, čo v predvolebnej agitácii sľúbila, a tak väčšine obyvateľov obce odpadli starosti s vymýšľaním koncoročného programu. Silvester sa totiž v Hrabaticiach nikdy spoločne neoslavoval a kto nechcel sedieť doma, musel za zábavou cestovať do susedných obcí alebo do okresného mesta. Kultúrny dom, ktorý sa inak využíval na zábavy či svadby, pritom v posledný deň roka zíval prázdnotou. Nevedno, či nová starostka porazila protikandidáta práve sľubom, že za jej pôsobenia sa bude vítať nový rok spoločne, no určite jej to zabezpečilo hlasy mnohých voličov.

Od 19. hodiny, keď sa zábava vo vnútri začala, až do polnoci, keď ju malo prerušiť odpočítavanie posledných sekúnd starého roka, sa od tých klasických v ničom nelíšila. Tancovalo sa, jedlo a pilo, niektorí v skutočne prehnanom množstve. Najmä 29-ročný Juraj F., ktorý si za blízky vzťah k pálenke už dávno vyslúžil povesť alkoholika. "Okolo desiatej som si všimol, že Ďuri to s pitím preháňa," vypovedal neskôr jeho kamarát a sused Roman G. "Len čo som mal možnosť vidieť, stiahol asi pätnásť poldecákov. Stále ho niekto pozval. Bolo mi preto jasné, že do polnoci nevydrží. Tipoval som, že si ľahne niekde do kúta, ako neraz predtým, a precitne až na druhý rok. Bol som preto veľmi prekvapený, keď som ho pár minút pred polnocou videl medzi ostatnými na dvore. Ale viac som si ho nevšímal. Až potom, keď sa to stalo..."

Druhým hlavným hrdinom prípadu bola 19-ročná Dana G. Vysokoškoláčka, ktorá kvôli rodičom odmietla pozvanie spolužiačok na oslavu v meste. V rodnej obci totiž dostala za úlohu dohliadnuť na brata Vlada, aby to s alkoholom neprehnal, a bezpečne ho z kulturáku dopraviť domov. Hoci celý december v duchu nadávala, že oslávi Silvester v zapadákove, napokon bola rada. Postretala známe tváre a s rovesníčkami prebrala klebety, o ktoré bola bývaním v internáte ochudobnená. "Ani som veľa nepila," spomínala neskôr Dana na osudnú noc. "Asi tri deci vína, a potom vonku trochu šampusu. Aj som chcela ísť dnu, ale stále ma niekto zastavil a zaželal všetko dobré do nového roka. No a potom mal byť ten ohňostroj, tak som ešte chvíľu zostala..."

Avizovaný ohňostroj nebol nijako výnimočný. Na časť svetlíc vyčlenila starostka päťtisíc korún a niekoľko ich doniesli ďalší oslavujúci. O odpaľovanie tých "obecných" sa postaral starostkin manžel Tomáš T., ktorý kvôli tomu celý večer takmer nepil. Opatrne, aby nedošlo k nejakej chybe, zapaľoval jednu svetlicu za druhou a každý svetelný výbuch na oblohe sprevádzali pochvalné výkriky divákov. Iba Juraj nebol spokojný. S pocitom, že intervaly medzi jednotlivými odpalmi sú príliš dlhé, sa nebadane pretlačil ku škatuli so svetlicami. Vo chvíli, keď ju Tomáš nesledoval, lebo práve zapaľoval jednu svetlicu, mu Juraj za hrsť ukradol. "Ja som si to všimol, ale priznám sa, že som tomu nepripisoval veľký význam," priznal neskôr Roman. "Bola to chyba. Keby som Juraja zastavil, k tej tragédii by nemuselo dôjsť." Podobne, ako Roman, si Jurajovo počínanie všimlo viacero osôb. "Potom" sa však k tomu nikto nepriznal...

Keď sa Juraj zmocnil svetlíc, takmer všetky si strčil za opasok nohavíc. Jednu zapálil a nasmeroval k oblohe. Po niekoľkých sekundách z nej vyletela "strela", ktorá na oblohe nádherne do červena vybuchla. Vzápätí však Juraj urobil niečo, čo nemal. Podľa väčšiny, ktorá potom jeho konanie rozoberala, nerátal s tým, že svetlica obsahuje viacero striel, spolu osem. Po vystrelení prvej totiž "rúrku" sklonil, a tak došlo k tomu, že druhá strela nemierila k oblohe, ale do davu, ktorý sa ohňostroju prizeral. "Ja som Juraja ani neregistrovala," tvrdila Dana. "Väčšinou som sa pozerala hore a krátko pred zásahom som jeho smerom len otočila hlavu. Niečo sa zablyslo a za pár sekúnd ma čosi zasiahlo do tváre. Pocítila som bolesť, a potom pálenie. Vtedy som ešte nevedela, že zasiahol moje oko..."

Len čo svetlica Danu zasiahla, strhol sa pred kulturákom krik. Dievčine sa snažil každý pomôcť. Prikladaním snehu na tvár, neskôr mokrým uterákom. Už od začiatku však bolo zrejmé, že sneh ani uterák jej nepomôžu. Iba ak rýchla lekárska pomoc, ktorú ktosi privolal. "Už lekár v sanitke mi opatrne naznačoval, že možno prídem o oko a budem mať aj spálenú časť tváre," pokračuje Dana. "Modlila som sa, aby to nebola pravda, no silné pálenie mi napovedalo, že by to musel byť zázrak, aby mi ho lekári zachránili. Teraz nosím protézu...."

Hoci odborníci robili, čo mohli, ľavé oko napokon museli nahradiť umelým. Okrem neho bude Dane oslavu Silvestra pripomínať aj niekoľko jaziev, ktoré jej ostali na čele a časti líca. Juraj, ktorý tieto zranenia spôsobil, sa pri vyšetrovaní aj na súde vyhováral na to, že bol opitý a na nič sa nepamätá. Svoje konanie oľutoval a Dane sa, hoci jej to nebolo nič platné, ospravedlnil. Súd ho uznal vinným z ublíženia na zdraví a vymeral mu dva roky s podmienečným odkladom na tri. Zároveň mu nariadil protialkoholické liečenie ústavnou formou, o ktoré sám požiadal.