Uplatnením nových poznatkov asistovanej reprodukcie v praxi tak dokáže do veľkej miery nahradiť prirodzené funkcie mužov a žien a splniť tak mnohým ich sen - počatie dieťaťa. V Košiciach sa touto problematikou zaoberajú tri pracoviská. My sme sa o nej pozhovárali s riaditeľom jedného z nich - MUDr. Miroslavom Hermanom, PhD., a dvomi šťastnými mamičkami, ktorým k počatiu pomohli medicínskou cestou.

Hoci sa doba mení, rodina ostáva u mnohých ľudí jednou z najvýznamnejších hodnôt. Mnohým však osud, vek či zdravotný stav nedopraje potešenie z dieťaťa. Tieto prípady podnietili záujem Dr. Hermana o problematiku neplodnosti. "Pracoval som ako gynekológ na štátnej klinike. Práve narastajúci počet párov, ktorým sa nedarilo počať dieťa, ma inšpiroval k tomu, aby som sa v širšej miere začal venovať problematike asistovanej reprodukcie. Uvedomoval som si pritom, že v tom čase, zhruba pred dvadsiatimi rokmi, to na Slovensku bolo nedostupné. Košická gynekologická klinika bola jednou z prvých na Slovensku, ktoré sa asistovanou reprodukciou začali zaoberať. Vývoj potom dospel k založeniu neštátneho zdravotníckeho zariadenia, hlavne kvôli nutnosti dobehnúť okolité krajiny a zložitosti financovania tejto disciplíny.

Problém neplodnosti má stúpajúcu tendenciu. "Ovplyvňuje to mnoho faktorov. Veľkú úlohu zohráva pretechnizovaná a prechemizovaná spoločnosť. Elektromagnetický smog je veľkým problémom a spôsobuje najmä neplodnosť mužov. Ďalej to môžu byť rôzne genetické predispozície či ochorenia ženských pohlavných orgánov." S problémom splodiť dieťa sa v súčasnosti stretáva približne 20 percent párov. "Asi 25 percent z nich nepotrebuje žiadne vážnejšie zásahy, len menšie zákroky či doliečovania. Zo zvyšných párov je však na tom zhruba 15 percent tak zle, že jediným riešením je mimotelové oplodnenie." Na rozdiel od minulosti sa neplodnosť nepripisuje len ženám. Práve naopak, dominanciu postupne preberajú muži. "Preto už problém neplodnosti nie je čisto gynekologickou, teda ženskou otázkou. Naša práca sa nezaobíde bez pomoci najmä uro-andrológov." Zvyšovanie počtu neplodných párov sa však dá odôvodniť aj z iného hľadiska. "Funguje tu aj nepriaznivý socio-ekonomický faktor. Kým v časoch mojich rodičov považovali bezdetné dievča staršie ako dvadsať rokov za starú dievku, dnes si páry plánujú zakladať rodiny v omnoho neskoršom veku. Tým sa prirodzene zvyšuje riziko neplodnosti."

Pacienti prichádzajú na kliniku asistovanej reprodukcie najmä na základe odporúčaní obvodných gynekológov. Svoje však robí aj informovanosť z iných zdrojov. Napríklad z internetu či ústnym podaním medzi ženami. Zaujímavým javom je aj zvyšujúci sa počet zahraničných klientov. "Máme pacientov z Ukrajiny, Maďarska, Poľska, Nemecka, USA či dokonca Afriky. Dozvedajú sa o nás najmä z internetu. Ide o náročných pacientov, ktorí si nás na sedení poriadne ´preklepnú´," hovorí s úsmevom Dr. Herman. Cudzinci prichádzajú na slovenské kliniky z rôznych dôvodov. "V prvom rade ide o to, že u nás nájdu približne 10-násobne lacnejšiu lekársku starostlivosť, ako vo svojich domovských krajinách." Nezanedbateľným faktorom je dostupnosť niektorých metód. Krajiny ako Nemecko či Taliansko totiž pristúpili k obmedzeniu niektorých postupov asistovanej reprodukcie, čím svojich obyvateľov nútia cestovať do zahraničia. "Slovenská legislatíva nie je obmedzujúca. Podobne je to aj v Českej republike. V hraničných oblastiach s Nemeckom majú kliniky asistovanej reprodukcie až 80-percentné zastúpenie nemeckej klientely."

Prvé metodiky asistovanej reprodukcie vznikli pred 30 rokmi na Britských ostrovoch. "Pri metóde mimotelového oplodnenia sa v laboratórnych podmienkach kopíruje prirodzený proces oplodnenia. V súčastnosti veda umožňuje oplodnenie iba jednou spermiou (tzv. ICSI), pri ktorej sa vezme len jedna spermia a vloží sa do ženskej pohlavnej bunky. Táto bunka sa v inkubátore začne rozmnožovať. Za zrod života považujeme bod, v ktorom sa embryo rozmnožuje nielen čo do počtu, ale začne produkovať bielkoviny. Také embryo potom vložíme do tela matky. Zvyčajne je to na piaty deň od oplodnenia."

Asistovanú reprodukciu teda nemožno chápať ako nahrádzanie celého procesu oplodnenia. Ide len o napomáhanie tomuto cyklu. "Touto metódou dávame možnosť počať dieťa ženám s chorobne poškodenými i nekompletnými pohlavnými orgánmi, či ženám s inými ochoreniami. Ale napríklad aj chlapom, ktorí spermie nemajú v ejakuláte, ale len v semenníkoch." Pred 10 rokmi bol trend taký, že sa do ženského tela vkladalo viac embryí - aby sa zvýšila pravdepodobnosť úspešnosti zákroku. "Preto sa rodilo veľa dvojičiek či trojičiek. Dnes sa to v odborných kruhoch považuje skôr za zlyhanie a neúspech. Snažíme sa používať nové metódy a vkladať len jedno embryo. Konečné rozhodnutie však, samozrejme, ostáva na samotných rodičoch." Ako však Dr. Herman dodal, aj vloženie jedného embrya môže prekvapiť. V minulosti sa napríklad samo od seba rozdelilo na tri časti a mamičke sa narodili trojčatá.

Zaujímavosťou je istá výhoda, v ktorej sú rodičia detí počatých umelým oplodnením a ktoré poskytuje predimplačná genetická diagnostika. Testmi sa ešte pred vložením embrya do tela matky dá zistiť množstvo faktov. Napríklad, či bude dieťa bez geneticky dedičného ochorenia, ktorým trpí niekto z príbuzenstva, a či nevzniklo nové ochorenie, napríklad Downov syndróm. Do maternice sa prenášajú iba embryá, u ktorých sa vylúči sledovaná odchýlka. "Preto sa asistovanou reprodukciou rodia zdravé deti, niektoré ochorenia sú priam vylúčené. To je trend v tejto oblasti medicíny - kvalitatívne zdokonaľovanie, presnejšie testovanie embryí. Stretávame sa tu však s novým problémom - etickou otázkou." Tá je pri mimotelovom oplodňovaní stále aktuálna. Mnoho veriacich párov musí zápasiť s rozhodovaním medzi svojou vierou a túžbou po dieťati. Väčšinou vyhráva druhá možnosť. "Reakcie ľudí sú však rôzne. Mali sme hlboko veriacich pacientov, ktorí zákrok podstúpili, ale aj pacientov, ktorí kvôli eticko-morálnym problémom svoj boj vzdali."

Mimotelové oplodňovanie sa teší väčšinovej úspešnosti. "Závisí najmä od veku. Pri mladej žene existuje slušný predpoklad, že bude úspešný už prvý pokus. Niektoré však podstúpia zákrok aj päťkrát." Asistovaná reprodukcia však nie je 100-percentná metóda. Existujú prípady, keď žena neotehotnie ani po opakovaných zákrokoch. Také páry potom reagujú rôzne. Niektoré bojujú niekoľko rokov, iné sa s neplodnosťou zmieria. Na psychiku ženy, ale aj partnera to zvyčajne vplýva veľmi negatívne. "Sú ženy, ktorým otvorene na prvom sedení poviem, že podstupovať zákrok by bolo zbytočné. Ide najmä o staršie ženy. Držím sa zásady, že zákrok nerobím pri pacientkách nad 45 rokov. Výnimkami sú ženy, o ktorých viem, že sú v dobrej kondícii." Ako príklad možno uviesť 50-ročnú Košičanku, ktorej sa narodili dve zdravé dievčatká.

Na klinike uskutoční Dr. Herman zhruba niekoľko sto zákrokov ročne. Pomohli tak narodeniu už vyše tisíc detí. Hoci ide z etického hľadiska o chúlostivú problematiku, prínos pre život mnohých neplodných párov je nesporný. Mnohým sa tak splnil


Dva skutočné prípady manželských párov, ktorým veda pomohla k vytúženému dieťaťu

Na pohlaví im nezáleží. Hlavne, že sa narodí zdravé

Jolana snívala o dieťati odmlada. "Bola som vydatá, no manžel nebol o dieťati presvedčený tak, ako ja. Raz ho chcel mať, potom zas nie. Napokon som sa s ním aj kvôli tomu rozviedla," spomína 38-ročná Košičanka. Túžba po dieťati neutíchla, preto keď spoznala súčasného partnera, začala sa s ním o potomka prirodzenou cestou intenzívne pokúšať. "Keď nám to nešlo, lekár mi povedal, že som po zdravotnej stránke v poriadku. Chybu zistili u partnera. Zhruba po piatich rokoch, čo sme boli spolu, sme sa teda rozhodli vyhľadať odbornú pomoc."

Od lekárov dostali odporúčanie k jednému z košických odborníkov, zaoberajúcich sa asistovanou reprodukciou. Ten určil ako jedinú možnosť počatia dieťaťa umelé oplodnenie. "Podstúpili sme ho v roku 2005. Nevyšlo to však. Síce som otehotnela, no potratila." Šlo o ťažkú skúšku Jolaninho odhodlania. Túžba po dieťati však bola silnejšia ako obavy. "Rozhodla som sa, že vymením lekára. U toho predošlého som mala pocit, že neprihliada na môj vek. Rodičia mi poradili, nech idem ku gynekológovi, ktorého som navštevovala ešte ako dievča. Dopočuli sme sa, že sa tiež začal venovať asistovanej reprodukcii." Tým lekárom bol Dr. Herman.

Vzhľadom na to, že Jolana potratila, musela na opakovaný zákrok istý čas počkať. Podstúpila ho v roku 2007. "Bolo to ťažké obdobie. Najhoršie bolo čakanie. Raz som mala pocit, že som tehotná, raz nie. Napokon testy ukázali pozitívny výsledok. Bola som veľmi šťastná. Dodnes nezabudnem na ten pocit. Splnil sa mi sen." Na svet onedlho prišiel syn Mirko, dnes má takmer dva roky. "Mám z neho veľkú radosť. Je zdravý, nič viac nepotrebujeme. Uvidíme, či sa podá na otca, či na mňa. Hlavné je, že nemáme žiadne zdravotné problémy," dodala spokojná mamička.

Pri návšteve ambulancie Dr. Hermana sme mali aj kus novinárskeho šťastia. Natrafili sme na mladý košický pár, ktorý sa len pred niekoľkými minútami dozvedel z výsledkov krvných testov, že bude mať potomka. "Samozrejme, sme veľmi štastní. Máme veľkú radosť a sme plní očakávaní," hovorí 27-ročná Lenka. Jej partner Marek, ktorému bolo možné z tváre prečítať pokojnú blaženosť, sa nám pochválil, že ako prvým oznámil šťastnú novinu telefonicky rodičom. "Mali obrovskú radosť. Na vnúča sa veľmi tešia."

Mladý manželský pár mal už pred sobášom jasno v tom, že chce mať dieťa. "Chvíľku sme čakali. Chceli sme, aby manželka dokončila školu. Rodinu sme si chceli založiť až potom. Pokúšali sme sa o to prirodzenou cestou, no nedarilo sa nám," vysvetľuje Marek. Príčinu sa dozvedela Lenka u gynekológa. Problém bol na ženskej strane páru. "Môj lekár ma potom odporučil k Dr. Hermanovi. Som rada, že sme sa na to dali." Úspech sa však nerodil ľahko. "Prvý zákrok som absolvovala v októbri 2009. Bol však neúspešný. Testy ukázali, že som neotehotnela. Umelé oplodnenie sme zopakovali hneď o mesiac, v novembri. A ako sa dnes ukázalo, som tehotná," hovorí čerstvo tehotná žena. S dieťaťom plány do budúcnosti ešte nemá. Všetko sa zomlelo rýchlo, nezamýšľala sa nad tým. Mladý pár nemá jasno ani v tom, či túži po "futbalistovi", alebo "modelke". "Pohlavie si určite dáme zistiť dopredu. Nie je to však podstatné. Hlavné bude, aby sa dieťatko narodilo zdravé," uzavrela Lenka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári