Najprv iba pozoroval, potom ju chcel mať

Nie je žiadnou zvláštnosťou, ak sa muž v rokoch obzrie za mladou a príťažlivou ženou. Sú však aj také typy mužov, ktorí sa radi zapozerajú na dievčatá, ktoré ešte donedávna chránil zákon, prípadne majú k tejto vekovej hranici celkom blízko.

Nie je žiadnou zvláštnosťou, ak sa muž v rokoch obzrie za mladou a príťažlivou ženou. Komu sa to máli, môže si s ňou i zaflirtovať a ak uspeje, ešte si aj trochu užije. Sú však aj také typy mužov, ktorí sa radi zapozerajú na dievčatá, ktoré ešte donedávna chránil zákon, prípadne majú k tejto vekovej hranici celkom blízko. Ba čo viac, nestačí im dopriať potešenie svojim očiam, chceli by aj telu. Prečo si na takých smilníkov treba dávať pozor, rozpráva dnešný príbeh.

Začneme netradične, takmer od konca. Teda od okamihu, keď bola v pivničných priestoroch bloku na istom prešovskom sídlisku nájdená mŕtvola gymnazistky Jany G. Zjavne nezomrela na následky pádu zo schodov. Okrem toho, že mala cez ústa prelepený široký leukoplast, bola takmer nahá. Tričko mala vyhrnuté pod krkom, nohavičky roztrhané a krátke rifle sa našli v kúte. Ruky mala za chrbátom zviazané drôtom a stopy na tele naznačili surové zaobchádzanie. Pitva prvotný predpoklad potvrdila. Dievčina bola znásilnená a to zjavne v čase, keď už bola spútaná. Potom ju vrah zaškrtil a zrejme ako suvenír si vzal jej bielu podprsenku.

Pátranie po autorovi vraždy sa rozbehlo okamžite, no kriminalisti dlho prešľapovali na mieste. Vypočuli Janiných rodičov, kamarátky i takmer všetkých nájomníkov paneláku. No jediné, čo sa podarilo s určitosťou zistiť, bola charakteristika študentky 1. ročníka gymnázia a jej podrobný pohyb deň pred a v deň smrti. Jana, ktorá mala síce iba 16 rokov, vyzerala oveľa staršie. Bol to typický príklad dievčiny, u ktorej "matka príroda" neustrážila ženské hormóny a tie sa prejavili oveľa skôr, ako u jej rovesníčok. Prsia mala väčšie ako niektoré celebrity po implantovaní silikónov, plavé vlasy boli vernou kópiou jej popidolu Britney Spears a aj postava sa vďaka pretekárskemu plávaniu vyformovala do predstáv modelingových agentov. Skrátka, 175 centimetrov vysoké a štíhle žieňa bolo typom, za ktorým sa otočí deväť mužov z desiatich a ten desiaty len preto nie, že mal strach z vedľa kráčajúcej manželky...

Osudný júnový deň strávila Jana v spoločnosti troch kamarátok na kúpalisku. Všetky zhodne vypovedali, že sa nič mimoriadne nedialo. Počet ich nápadníkov nepresiahol obvyklé tri-štyri desiatky, no žiaden vraj nedosiahol to, po čom túžil. Teda rande ani číslo mobilu. Z kúpaliska sa vrátili domov a večer sa opäť stretli na lavičke v parku pred blokom. Bol síce ešte školský rok, no predposledný júnový týždeň, keď už boli známky "zaokrúhlené". Mládež z okolia teda spriadala plány na prázdniny a rozoberala rôzne dôležité tínedžerské témy. Ktorá chodí s ktorým, ktorej mešká menzes a ktorý prišiel o panictvo. Ani tam sa však v súvislosti s Janou nič zvláštne neudialo. "Bolo asi pol desiatej, keď som počula, ako ju mama volá domov," opísala posledné minúty s kamarátkou jej spolužiačka Iva. "Ešte s nami chvíľu posedela a potom odišla. Na druhý deň sme sa dozvedeli, že domov ani nedošla..."

Kriminalisti iba predpokladali, že vrah čakal na obeť v bráne bloku, prípadne vošiel s ňou. Prelepením úst docielil, aby nekričala, drôtom ju znehybnil a potom zrealizoval svoje smilné plány. Kriminalisti teda predpokladaný priebeh útoku i motív mali, chýbalo im "iba" to najdôležitejšie - kto bol jeho autorom. Trvalo dva týždne, kým narazili na stopu, ktorá sa napokon ukázala ako správna. Prišli na ňu opakovaným čítaním všetkých výpovedí chlapcov i dievčat, ktoré zvykli v parku sedávať. A síce, že si posledné mesiace všimli, ako ich spoza záclony pozoruje jeden zo susedov. Hoci sa vraj zjavne snažil, aby si ho nevšimli, vedeli o ňom a niekoľkokrát sa na tom pobavili. Ale potom ho vždy vypustili z hlavy a zmenili tému.

Už zbežná prehliadka jednoizbového bytu 36-ročného Gabriela D. ukázala, že pátranie po vrahovi Jany sa skončilo. Celý priestor nad jeho posteľou bol polepený jej fotografiami, ktoré boli evidentne urobené bez jej vedomia. Buď spoza okna, alebo z balkóna. Kriminalisti ich napočítali okolo 40 a keď sa pustili aj do skríň a zásuviek, našli hľadanú podprsenku i niekoľko Jane adresovaných listov od jej kamarátok, ktoré sa k nej nikdy nedostali. Ako sa neskôr Gabriel D. priznal, kradol ich zo schránky a počas dlhých samotárskych večerov čítaval.

"Sledoval som ju odmalička a už vtedy som vedel, že to bude pekná dievča," spustil Gabriel krátko potom, ako ho polícia zadržala a vyšetrovateľ ho obvinil z vraždy i znásilnenia. "Boli sme možno aj kamaráti. Ona sa mi pekne zdravila a potom sa vždy zasmiala, keď som jej povedal, že z nej bude misska alebo modelka. Asi pred rokom som cítil, že som sa do nej zamiloval a vyhľadával som situácie, aby sme sa stretli. Chodil som jej akože naproti, keď šla zo školy, alebo som bol nakupovať, keď som ju videl ísť do obchodu. Raz som ju len tak zo žartu pozval k sebe, ale odmietla..."

Časom však slobodnému mládencovi "náhodné" stretnutia nestačili. Chcel viac, či skôr všetko. Túto žiadostivosť nevedel potlačiť, naopak, rozhodol sa jej vyhovieť. "Vedel som, že okolo desiatej chodí domov, a tak som si na ňu počkal," opísal Gabriel svoj plán. "Keď čakala na výťah, vyskočil som spoza výklenku a zozadu jej zapchal ústa. Metala sa, ale podarilo sa mi ju stiahnuť dole a tam zvaliť na zem. Keď som jej zalepil ústa a zviazal ruky, už som vedel, že mi neutečie..." Na otázky, čo bolo potom, odpovedať nechcel: "Načo, aj tak už všetko viete."

Senát sa dlho neradil. Gabriela D. poslal na 14 rokov do III. NVS a Najvyšší súd SR verdikt potvrdil.