Múzeum Vojtecha Löfflera Košice - Staré Mesto a Šarišská galéria v Prešove sú spoluorganizármi výstavy, ktorá bola minulý týždeň sprístupnená v múzeu na Alžbetinej 20. Je venovaná tvorbe maliara Ernesta Rákosiho, zaradeného medzi výrazné osobnosti východoslovenského maliarstva 20. storočia. Výstava potrvá do 28. februára.
"Nikdy som sa nesnažil napodobňovať iných, mojím jediným učiteľom bola príroda, ktorej som sa chcel zmocniť." Takto vyjadril E. Rákosi svoje životné a umelecké krédo. Aj preto je svojráznou, nezabudnuteľnou a neprehliadnuteľnou postavou Prešova. Celé generácie obyvateľov mesta si ho pamätajú ako chodca v zelenom
hubertuse, s dlhou bradou, v baretke, so štipľavými komentármi...
Dielo E. Rákosiho si počas celého jeho dlhého a maliarsky plodného života zachovávalo sviežosť, živosť a autenticitu, a tento odkaz je stále platný. "Narodil sa 16. mája 1881 v Spišskej Novej Vsi ako Ernest Mazurák v rodine traťmajstra košicko-bohumínskej železnice Františka a matky Fany rodenej Pšeničkovej," dozvedeli sme sa od kurátorky výstavy Marty Hrebíčkovej. "Výtvarné vlohy zdedil po otcovi, dobrom kresliarovi. Po viacerých miestach na východnom Slovensku sa rodina usadila v Prešove, ktorý inšpiroval malého Ernesta pamiatkami, výtvarným životom i výstavnými aktivitami a stal sa jeho ´celoživotným prístavom´. V Prešove vychodil šesť tried gymnázia a na radu svojho stredoškolského profesora Tragora sa prihlásil na Umelecko-priemyslovú školu v Budapešti."
Povaha a odpor ku všetkému, čo zaváňalo konvenciou, hnalo E. Rákosiho z miesta na miesto, preto aj pobyt na budapeštianskej UMPRUM ukončil predčasne. V roku 1902 sa neúspešne uchádzal o štúdium na viedenskej akadémii, ale začal tam navštevovať tamojšiu súkromnú školu prof. Schäffera. V nej vydržal do leta 1904. V roku 1905 začal študovať na mníchovskej akadémii, ktorú si vybral pre jej povesť otvorenej umeleckej školy, kde panovala ústretovosť voči novým smerom. Tu pobudol do roku 1909 a vrátil sa do Prešova.
Do výstavného diania sa začal E. Rákosi zapájať v roku 1904, neskôr vystavoval so spolkom Műveszház, v rokoch 1921 - 1925 vystavoval niekoľkokrát v Prešove i v Košiciach. V roku 1922 absolvoval študijnú cestu do Poľska, neskôr do Nemecka a začal sa venovať výchove mladých talentov. Po roku 1945 sa aktívnejšie zapájal do výstavného života na Slovensku. "V päťdesiatych rokoch sa s ostatnými kolegami zúčastňoval maľovania na Trati Družby, výstavbe VSŽ, regulácii Torysy - aj tieto jeho obrazy sú sviežim a kultivovaným dialógom jeho maliarskej duše s prírodou, intímnym výsekom krajiny, v ktorej sa koncentrovalo jeho prežívanie motívu – vždy vypovedané naplno, akoby jedným dychom. No najkrajšími a najcennejšími ostávajú obrazy, ktoré vznikali na jeho potulkách v okolí Prešova - meandre Torysy, Sekčova s jelšami či vŕbami naklonenými nad hladinou s meniacimi sa farebnými náladami - ani stokrát opakovaný motív v jeho podaní nie je taký istý, ale nadaný vždy osobitou silou jeho maliarskej invencie," dodala M. Hrebíčková.
E. Rákosi v roku 1972 ochorel a jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil. Zomrel v Prešove, v predvečer vernisáže svojej výstavy v Komárne, 15. júna 1973.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
