O pár míľ ďalej od Ottawy, v Saskatchewane, kde sa turnaj hral na prelome rokov 2009 a 2010, ju meracie prístroje vôbec nezaznamenali. Náš mládežnícky hokej sa opäť vrátil do normálnych koľají a s chabou bilanciou 2 víťazstvá a 4 prehry prišiel domov s jemu asi adekvátnym ôsmym miestom.
Nedá sa vyhovárať na to, že našich mladíkov v základnej skupine poriadne prebrúsili Američania i chlapci s javorovým listom na hrudi, čím im pokazili náladu pred kľúčovým duelom so Švajčiarskom. Naň sa totiž mala sústrediť mentálna príprava celého tímu. A práve mentálne to v slovenských hlavách asi nebolo všetko v poriadku. Z každej strany počuť, že v našej kabíne chýbal tímový duch, že najmä mládenci, ktorí si už nejaký čas zvykajú na zámorské móresy, hrali väčšinou na vlastné tričko, čo sa nepáčilo ani najmladšiemu hráčovi v kádri trénera Mikeša, iba 17-ročnému odchovancovi košického hokeja Martinovi Marinčinovi. "Kým sme boli na Slovensku, v kabíne bola dobrá partia, ale potom sa to všetko zmenilo. Prišli k nám hráči pôsobiaci v zámorí a chceli sa ukázať. Každý hral na seba, čo sa nám vypomstilo. Naša šanca na úspech bola však v tíme, len tak sme mohli niečo dosiahnuť. Čo z toho, že sme mali v kabíne osobnosti. Ak hráte na seba a ešte ukazujete na iných, nemôže sa to skončiť dobre."
A veru, neskončilo. Naším krížom bol helvétsky kríž. Príbeh švajčiarskeho mužstva je podobný ako ten náš vlaňajší. V Ottawe sme boli my, pravda až po domácej Kanade, miláčikmi publika, v Saskatchewane si tú priazeň vydobyli Švajčiari. Aj oni sa prekvapujúco prehrýzli cez štvrťfinále, aj keď už veľa vody v boji o medaily, tak ako my, nenamútili.
No sklamaním nebola len prehra so Švajčiarskom, celý turnaj v našom podaní vyvolal rozpaky. "Hra mužstva ma sklamala. Výkonnostne do šestky nepatríme. Ak do nej chceme, musí tam byť súhra okolností, je potrebný iný tímový duch, víťazná energia. Určite som si našu hru predstavoval úplne inak," tvrdí tréner Štefan Mikeš. Jeho zverencom to škrípalo v defenzíve, a v hre dozadu sa veľmi neobetovali ani útočníci. "Útočníci často nepomáhali obrancom. Nespomaľovali útočiacich hráčov súpera, nevytvárali podmienky pre zadákov, ktorí potom zostávali sami. Stratégia bola dobre stanovená, pred mesiacom a pol a v rámci prípravy vo Švajčiarsku ju hráči zvládali. Generálka bola úžasná, ale na šampionáte sa to všetko rozsypalo. V hre začal prevažovať individualizmus."
Tímový duch zostal sedieť zavretý kdesi v ottawskej kabíne, a nik z terajšieho mužstva nenašiel kľúč, aby ho odtiaľ vypustil. Po vlaňajšom úspechu sa na slovenský tím upriamila väčšia pozornosť, ako by si zaslúžil, ale toto mužstvo bolo s tým vlaňajším iba málo podobné. Azda iba dresy. "S vlaňajškom sa to ani nedá porovnať," súhlasí tréner Mikeš. "Bolo to krásne vidieť za stavu 1:2 so Švajčiarskom. Kým pred rokom sme boli schopní za rovnakého stavu v rozhodujúcom súboji s Fínskom vyvinúť tlak na bránku a silou vôle sme puk do siete dostali, teraz v tíme nebola potrebná morálna sila. To bol najväčší rozdiel. Keď nefunguje riadne kabína, potom sa to dá veľmi ťažko zvládnuť."
Najbližší šampionát dvadsaťročných sa bude hrať na prelome rokov 2010 a 2011 v krajine nových, a treba povedať, že prekvapujúcich majstrov sveta, Američanov. A pre nás je podstatné, že tam opäť nebudeme chýbať. Už dnes je známe, že v základnej skupine v Buffale narazíme na USA, Švajčiarsko, Fínsko a Nemecko, a súťažný kľúč je rovnaký. Až na niekoľko mien tam bude hrať iný tím aký bol v Kanade. Verme, že aj po stránke morálnej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
