Hráva aj v divadle a nedávno zažiaril v role fašistického fanatika Franza Liebkinda v úspešnom satirickom muzikáli Producenti. O jeho zaujímavej kariére, ktorá však podľa neho akosi zastala na bode mrazu, sme sa s ním pred posledným predstavením Producentov v Košiciach pozhovárali.

Michal sa narodil v Dunajskej Strede. "Strávil som tam však len nejakých osem dní po narodení. Mama ma tam porodila kvôli tomu, že náš rodinný lekár pochádzal z Dunajskej Stredy. V socializme som sa teda ešte aj narodil po protekcii," žartuje na úvod. Vyrastal a dodnes žije v Bratislave, no v žilách mu koluje aj východniarska krv. "Mama pochádza z Michaloviec. Bola dcérou profesora, často sa sťahovala z mesta do mesta. Otec bol čistokrvný Zalužičan."

V detstve malo na Michalov umelecký vývoj jednoznačne najvýraznejší vplyv divadlo Ludus. "Chodil som na klavír, no veľmi mi to nešlo. Som malý a mal som aj malé prsty. Stále ma po nich učiteľka bila. Hneď vedľa bola budova divadla Ludus. Raz som sa tam šiel pozrieť a predstavenie sa mi veľmi páčilo. Na jednu z mojich klavírnych lekcií sa potom prišla pozrieť moja mama. Keď videla, čo tam so mnou učiteľka robí, hneď ma z lekcií odhlásila s tým, že nenechá svoje dieťa týrať. Trvala však na tom, že musím chodiť na nejaký krúžok. Zapísala ma práve do divadla Ludus." V ňom začal Michal hrávať ešte ako 11-ročný. "Dodnes som s ním úzko spätý, stále tam hrávam."

Už odmalička mal teda jasno v tom, že sa chce stať hercom, divadlo ho priťahovalo. Napriek tomu však nešiel na konzervatórium, ale klasické gymnázium. "Nechcem znižovať úroveň a dôležitosť konzervatórií, ich význam sa však podľa mňa preceňuje. Konzervatórium by mi určite pomohlo v zdokonalení mojich najmä speváckych a hudobných schopností. Z pohľadu herectva je však dôležitý aj všeobecný prehľad, ktorý človek nadobudne najlepšie v gymnáziu." Ako hovorí, dnes zo svojho rozhodnutia ťaží. "Okrem herectva, ktoré má na Slovensku také postavenie, aké má, mám aj ďalšie zamestnania. Živím sa napríklad prekladateľstvom dabingu z angličtiny. Jednoducho, mal som možnosti otvorené, na rozdiel od absolventov konzervatória, ktorí boli úzko zameraní."

V gymnáziu mu ostatní študenti jeho mimoškolské aktivity závideli. "Stále som hrával v Luduse, v televíznych inscenáciách, chodil po zájazdoch. Kvôli zájazdu do Anglicka som napríklad musel maturovať v inom termíne." Kvôli herectvu bol teda populárny, dievčatá však vraj na neho "nebrali". "Človek s takým exteriérom ako ja to má ťažké," vysvetľuje nadnesene so smiechom. Pokračuje, že jeho trieda v gymnáziu bola stále akási "herecká". "Veľa sme vystupovali, recitovali sme na komunistických recitáloch. Nebola to náhoda. Je to zvláštne, no na herectvo sme sa neskôr z našej triedy hlásili piati. Mojou spolužiačkou bola napríklad aj Elena Podzámska." Na Vysokú školu muzických umení sa dostal na prvý pokus. "Mal som z toho o to väčšiu radosť, že sme boli prvý porevolučný ročník. Nefungovala tam teda žiadna protekcia." Vysoká škola Michala bavila. Reči o bohémskom živote študentov herectva potvrdil. "Ja som však nebýval v internáte. Len som závistlivo počúval reči ´kto s kým´," usmieva sa pri tejto spomienke. Bol v úspešnom ročníku, každý z jeho spolužiakov si neskôr našiel svoje uplatnenie. Jeho spolužiakom bol napríklad aj Jožo Pročko.

Ešte počas štúdia na vysokej škole hral Michal niekoľko postáv v trnavskom divadle, či Národnom divadle v Bratislave. "Veľmi ma potešilo to, že som už ako študent mal v predstaveniach roly, nie malé ´šteky´. Študenti VŠMU totiž počas štúdia väčšinou hrávajú len ´tretieho zbrojnoša´." Dopomohli mu k tomu režisérske osobnosti ako napríklad Juraj Nvota. Ten zohral dôležitú úlohu aj počas následnej kariéry absolventov divadelnej školy. "Prakticky celý herecký kolektív Juraja Nvotu prešiel do divadla Korzo '90 (terajšia Aréna). Takto mnohým pomohol, pretože v trnavskom divadle vznikla ´diera´, ktorú sme mohli zaplniť. V Trnave som účinkoval zhruba desať rokov."

Michal sa následne dostal k ďalšiemu významnému bodu kariéry. "Z televízie Markíza som dostal ponuku na moderovanie relácie Kakao. S odstupom času sa na to pozerám z dvoch strán. Na jednej strane bolo skvelé, že sa mi podarilo dostať možnosť získať televíznu skúsenosť. Na strane druhej som za štyri a pol roka účinkovania v Kakau stratil kontakt s divadelným životom." Po ukončení spolupráce s televíziou sa snažil presadiť, ako sa len dalo. "Robil som napríklad úpravcu dialógov. Okrem toho som sa zameral aj na inú oblasť - reklamu." K nej pričuchol kurióznym spôsobom. "Napísal som o sebe vymyslený životopis, v ktorom som sa naozaj neadekvátne vychválil. Urobil som to však tak, aby bolo každému jasné, že si vymýšľam zámerne. Ten životopis som potom s fotografiami ako napríklad ja ako Hemingway, budhista či pilot v kokpite lietadla, rozposlal do rôznych reklamných agentúr. Väčšina mi odpísala, že majú plné stavy, no oceňovali moju kreativitu. Jedna z agentúr až natoľko, že ma zamestnala." Ako copywriter mal za úlohu písať reklamné kampane pre zadávateľov. Hneď na začiatku dostal veľkého klienta.

Okrem scenáristickej práce, dabingu či tvorby dialógov tak bola hlavnou náplňou Michalovho zamestnania práca copywritera. Črtala sa mu sľubná kariéra, v roku 2007 sa stal v reklame nováčikom roka. "Vzhľadom na to, že som túto prácu nikdy predtým nerobil, ma to veľmi tešilo. Stále som však mal chuť aj na divadlo," priznáva Michal. Ponuky na predstavenia však akosi neprichádzali. Bol jednoducho mimo "fachu". "Zahral som si len maličké televízne postavy v Ordinácii v ružovej záhrade a v Meste tieňov. Možnosť vrátiť sa do šoubiznisu som však dostal od STV." V nej sa mal stať moderátorom istého pravidelného televízneho programu. Doplatil však na svoju povesť "kakaovníka". "Všetko bolo v poriadku. Natočili sme prvý diel, ľudia z televízie s ním boli veľmi spokojní. Na poslednú chvíľu však rozhodujúca inštancia povedala, že tento program nemôžem uvádzať. S odôvodnením, že to nie je program pre deti. No skoro ma trafil šľak," hovorí dnes už s úsmevom. "V relácii Kakao som prestal účinkovať pred šiestimi rokmi, no ľudia ma majú stále zaškatuľkovaného ako moderátora detských relácií. Veľmi ma to mrzí, aj z toho dôvodu, že som kvôli spomínanej relácii v STV zastavil sľubne sa rozvíjajúcu kariéru v reklame."

Istý vzťah k práci s mládežou však Michal predsa len priznáva. V divadle Ludus práve účinkuje v troch predstaveniach, jedno z nich je rozprávka. S týmto divadlom spolupracuje dlhé roky, chvíľu sa venoval aj jeho manažérskej výpomoci. Nikdy však prácu s deťmi nevyhľadával. "Sú ľudia, ktorí sa ku herectvu dostali cez lásku k deťom. Majú napríklad pedagogickú školu a cez detské predstavenia či televízne programy sa prepracovali k herectvu. Ja som to mal skôr naopak. Cez herectvo a moderovanie som sa dostal k deťom. Deti mám rád, veď mám aj vlastné, ale nikdy som takýto druh práce nevyhľadával. Je to len náhoda." Nazýva to aj nešťastnou šťastnou náhodou. Moderovanie v Kakau či účinkovanie v predstaveniach pre mládež sa mu páčili, no na druhej strane spôsobili už vyššie spomínanú "škatuľku".

V poslednom období divákov zaujal najmä svojimi nadpriemernými výkonmi v muzikáli Producenti. Stvárnil v ňom satirickú postavu fašistického fanatika Franza Liebkinda, ktorý ako producent napísal hru Hitler je májový púčik. Hoci ho väčšina divákov pred predstaveniami považovala len za alternáciu Mariána Labudu st., svojím strhujúcim nasadením a vtipom mnohých rozosmial "do popuku". "Bola to hlavne dobre napísaná postava. Nedalo sa na nej veľa pokaziť. Snažil som sa to len zahrať naplno. Jediným problémom tejto úlohy totiž bolo, že keď sa nezahrá na sto percent, nie je dostatočne uveriteľná." Priznáva, že si na internete pre inšpiráciu pozrel aj zopár prejavov ústredných postáv nacistického hnutia. "Hitler a podobní idioti boli povestní tým, že do prejavov dávali všetko a vyzerali, akoby mali po prejave dostať infarkt. Snažil som sa to zahrať podobne."

Od úspechu s muzikálom Producenti Michal očakával návrat do divadelného sveta. "Čakám však na to už dva roky a stále nič," hovorí s trpkým úsmevom. Chybu vidí aj v tom, že nevie spievať. Prichádza tak o množstvo muzikálových postáv. Priznáva však, že mu postava Franza Liebkinda predsa len pomohla odraziť sa od nuly. "Myslím si, že aj vďaka tomu som dostal druhú hlavnú úlohu v predstavení František z Asisi na Malej scéne Národného divadla v Bratislave." To mu v súčasnosti robí spolu s jeho rodinou najväčšiu radosť. "Mojím najväčším úspechom je to, že mám krásnu a zdravú rodinu." S manželkou sa zosobášili v roku 2003. "Bola to kamarátka z detstva. Chodili sme spolu do materskej školy, neskôr chvíľu na základnú, potom na strednú školu. Počas vysokej som ju niekoľkokrát stretol na ulici, pozval na predstavenie a časom bola ruka v rukáve," hovorí s úsmevom.

Narodili sa im dve deti - dnes štvorročná Žofka a potom Daniel, len päťmesačné bábätko. "Stále sa na rodinu teším. Aj teraz mi manželka volala, že za mnou Žofka plače. Stále ráno vojde do spálne a keď ma neuvidí, rozplače sa. Visí na mne, je to milé." Jeho plány do budúcnosti súvisia tiež s jeho zmyslom pre rodinu. "Chcem, aby sme boli v prvom rade zdraví. Čo sa týka práce, mojím cieľom je to, aby som jej mal dostatok na to, aby som nás dokázal uživiť a aby sme sa mali dobre," uzavrel Michal Rovňák.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári