Po treťom návrate rakoviny odišiel hrať do nebeskej kapely

Aj medzi Košičanmi možno nájsť zopár životných príbehov, ktoré by mohli pokojne poslúžiť ako námet na film. Jedným z nich je určite aj osud Petra Dulu. Životnú púť tohto mladého Košičana poznačila rakovina, nad ktorou dokázal zvíťaziť až dvakrát.

Vlani v októbri však pred ňou už nedokázal ujsť a príbeh tohto mladého hokejistu, úspešného a talentovaného speváka, no najmä skvelého človeka, dospel k svojmu koncu. Jeho život síce vyhasol, no zanechal po sebe množstvo odkazov. O spomienkach na Petra sme sa pokúsili pozhovárať s jeho rodičmi Anastáziou a Miroslavom a kamarátom Ferom.

Peter bol ako dieťa rodičov telocvikárov vybavený jasnou športovou genetickou výbavou. V šiestich rokoch začal hrávať hokej a ako žiak aj junior VSŽ Košice okúsil chuť majstrovského titulu. V poslednom ročníku gymnázia odišiel študovať do USA, kde sa prvýkrát podrobil liečbe rakoviny lymfatických uzlín, ktorú mu diagnostikovali v Bostonskej nemocnici. Počas liečby sa mu podarilo zmaturovať na strednej škole. Po návrate domov mu oslabený organizmus nedovolil aktívne sa venovať športu. Liečba a ochorenie si vyžiadali svoju daň. Peter však v sebe objavil hudobný talent, ktorý začal rozvíjať. Zamiloval si country hudbu a hru na gitare. Pomocou hudby dokázal odolávať zákernej chorobe aj po jej ďalšom nečakanom návrate. Po druhom víťazstve nad rakovinou sa ďalej venoval country a ako spevák kapely Veslári získal množstvo prestížnych ocenení, ale aj rešpektu v zahraničí. Osudu však nedokázal utiecť a po treťom ataku rakoviny skonal začiatkom októbra 2009 po ťažkom a náročnom boji v bratislavskej nemocnici.

Na posledné obdobie návratu rakoviny spred dvoch rokov si spomínajú jeho rodičia len veľmi ťažko. "Vôbec sme to neočakávali. Rakovina ho zasiahla v najlepšom životnom období, keď s kapelou trávili leto na veľmi vydarenom európskom turné a práve sa vrátil z Nashvillu, kde bol s priateľom Františkom Janom načerpať skúsenosti a zážitky ozajstnej country scény vo svete," spomína mama Anastázia. Návrat ochorenia vyvolali paradoxne metódy liečby, ktoré podstupoval. "Jeho ochorenie vzniklo následkom veľkej dávky ožarovania v predchádzajúcej liečbe po transplantácii kostnej drene v roku 2000. S týmto ochorením sa lekári stretávajú zriedkavo a po tretej neúspešnej operácii na Slovensku bol operovaný na špeciálnej klinike Dana Farber v Bostone. Liečba bola finančne náročná, ale mnoho ľudí nám pomohlo a patrí im za to veľká vďaka. Ani táto operácia však už nebola úspešná z dôvodu metastáz, ktoré medzitým zasiahli aj pľúca." Rodičom sa na nedávnu stratu spomína veľmi ťažko. Poprosili sme ich teda aspoň o pár stručných slov, ktorými Petra charakterizovali.

Peter bol bojovníkom na pohľadanie. "Rozhodol sa bojovať ďalej, aj keď nádej bola minimálna. Prekonal v priebehu roka štyri ťažké operácie pľúc a vystriedal niekoľko druhov chemoterapií. Aj počas tejto vyčerpávajúcej liečby ho držala pri živote hudba. Ešte raz na pozvanie hudobných priateľov navštívil milovaný Nashville. Vystúpil spolu s J. Diffim v slávnej Grand Ole Opri a spieval aj na niekoľkých ďalších prestížnych podujatiach. Doma sa počas liečby snažil skladať piesne a nahrávať. Spolu s Františkom Janom napísali skladbu ´Long gone loner´, ktorú naspieval Peter ako dueto s americkou legendou J. Diffim. Ďalšie dueto ´Succed´ naspieval s Billym Ryanom, s ktorým sa zoznámil v Nashville a pripravil Billymu mesačné turné s kapelou Veslári na Slovensku a v zahraničí."

Posledné spomienky A. Dulovej na syna sa teda spájajú s láskou k hudbe. "Hudba a spev pre neho znamenali veľmi veľa. Bol v kontakte s významnými ľuďmi z tejto oblasti, spolupracoval a tvoril s nimi. Tiež mu to dodávalo silu v jeho ťažkom nerovnom boji, ktorý nakoniec 10. 10. 2009 v Bratislave prehral. Peter sa snažil sa o to, aby country hudba bola uznávaná a oslovila aj poslucháčov na Slovensku. To sa mu však celkom nepodarilo dosiahnuť u nás, ale iba v zahraničí." Peter miloval život a snažil sa pomáhať každému, kto ho potreboval. V skladbách, ktoré napísal, sa odzrkadľujú všetky jeho túžby, pocity, láska k hudbe a všetkým ľuďom, ktorí ho mali radi. "Chceli by sme touto cestou vyjadriť poďakovanie za zmiernenie nášho obrovského žiaľu všetkým, ktorí si uctia Petrovu pamiatku usporiadaním hudobných podujatí, koncertov a spomienkou na neho. Sme hrdí na svojho syna, na to, ako svojou húževnatosťou a statočnosťou bojoval so zákernou chorobou a ako dokázal svojím talentom, spevom a charizmou osloviť mnohé hudobné osobnosti nielen na Slovensku, v Českej republike, ale aj vo svete," dodala A. Dulová.

Na Petra si zaspomínal aj jeho najlepší kamarát Fero Jano. "Spoznali sme sa na jednom koncerte, kde účinkoval a ja som tam bol ako divák. Bolo to niekedy na jar 2004. Všimol som si ho vtedy hlavne ako speváka a urobil na mňa veľmi dobrý dojem. Pri osobnom stretnutí po koncerte pôsobil veľmi nesmelo a skromne. Stretli sme sa potom ešte niekedy v lete toho roku. Povedali sme si, že by sme mohli v budúcnosti spolupracovať v jednej kapele," spomína F. Jano. Tak sa aj stalo, na jeseň v roku 2004 sa začala ich spolupráca a účinkovanie v najstaršej country kapele na Slovensku – Veslári. "Začali sme sa spoznávať čoraz viac a tráviť spolu viac a viac času." F. Jana Peter zaujal najmä speváckym nadaním. "Mal veľmi peknú farbu hlasu. Myslím, že našich fanúšikov zaujal niečím, čo sa vlastne nedá popísať. Buď to spevák má a narodí sa s tým, alebo nie - charizma, osobnosť... Znamenal pre mňa nádej, ktorú som po dlhšej stagnácii veľmi potreboval. Ako ja, tak aj celá kapela. Dnes je už jasné, že sme si boli súdení a len spolu sme mohli dosiahnuť to, čo sa nám podarilo."

Úspechov, ktoré Peter počas života stihol dosiahnuť, je nespočetne veľa. "Bolo toho naozaj dosť, došlo to až tak ďaleko, že sme tomu ani sami nemohli uveriť. Začalo sa to nevinne, už v prvý rok našej spolupráce sme dosiahli víťazstvo v súťažnej časti najväčšieho českého country festivalu. Dva týždne na to sme získali prvé miesto aj na slovenskom najväčšom country festivale. Po nahraní piesne ´Blind Horses´ sa prihlásili prvé úspechy zo zahraničia. Skladba začala lámať rebríčky európskych, postupne aj svetových country rádií." Napokon sa stala najhranejšou skladbou v Európe a treťou na svete. To bolo pre kapelu z východnej Európy čosi nevídané. Začala viac koncertovať v zahraničí ako doma. Bolo to pre Petra veľmi pekné a šťastné obdobie. "Precestovali sme takmer celú Európu a všade sme boli čoraz žiadanejší. V roku 2007 prišiel azda najvýraznejší úspech. Z ôsmich nominácií Európskej country asociácie sme získali šesť hlavných cien."

Peter svojho kamaráta Fera ovplyvnil po mnohých stránkach. "Určite ovplyvnil on mňa a ja jeho. Tvorili sme skvelý tím a medzi kolegami sa neskôr vyvinulo silné ozajstné priateľstvo." Spevák s ťažkou minulosťou sa stal F. Janovi veľkým kamarátom a v mnohých veciach inšpiráciou. "Najviac som si vážil jeho pracovitosť, húževnatosť a cieľavedomosť. Peter vlastne prevzal aj manažment kapely v zahraničí, keďže ovládal perfektne angličtinu. Pracoval veľmi tvrdo a kapela a spievanie bola pre neho všetkým." Chýrna bola aj Petrova pokojná a dobrácka povaha. "Bol veľmi skromný, kamarátsky a obetavý dobrák. V spoločnosti bol veľmi slušný a milý. Mal rád ľudí a rád nadväzoval nové priateľstvá," stručne, no jasne ho charakterizoval F. Jano.

Celú kapelu silne zasiahla správa o návrate Petrovej rakoviny. "Bolo to krátko po našom návrate z USA, kde sme navštívili kolísku country hudby Nashville. Bolo to veľmi ťažké. Ako som už spomínal, stali sa z nás nielen kolegovia, ale aj ozajstní priatelia. Azda nebol deň, kedy by sme neboli aspoň v telefonickom kontakte. Aj počas jeho liečby sme si telefonovali niekedy aj niekoľkokrát denne a viedli dlhé debaty o živote, o muzike, o kapele." F. Jano priznáva, že sa z kamarátovho odchodu doteraz nespamätal. "To, čo som pociťoval, keď som sa tú otrasnú správu dozvedel, je veľmi ťažké opísať. Ešte stále som sa z toho nespamätal a myslím, že to tak bude ešte veľmi dlho. Bol to pre mňa naozaj veľmi blízky človek a mal som ho veľmi, veľmi rád. Myslím, že človek počas svojho života takýchto ozajstných priateľov nestretne veľa. Ďakujem za toto osudové stretnutie a nikdy na neho nezabudnem." Vie však, že nemá zmysel utápať sa v žiali. "Uvedomujem si, že život pokračuje a skupina musí fungovať naďalej aj po Petrovom odchode do nebeskej kapely. Navyše myslím, že aj on by si určite želal, aby sme pokračovali ďalej a aby sme to bez neho nevzdali. Nakoniec nám to sám dal najavo aj tým, keď minulý rok, keď už nemohol koncertovať, pre nás ´zmanažoval´ spoločné turné po Európe so spevákom z Nashvillu Billym Ryanom. Aj za to mu patrí veľká vďaka.."

Petrov život vyhasol predčasne, ešte toho chcel svetu veľa povedať. "Pri jednom z našich posledných rozhovorov, keď už asi tušil, že tu dlho nebude, povedal: "Nič som od života nechcel a nečakal, chcel som len hrať a spievať.."

F. Jano nás na záver poprosil aj o zverejnenie jedného z príspevkov na fóre webovej stránky ich kapely. Vraj jasne vyjadruje, čo znamenal pre ich fanúšikov: "Ahoj Peter, za svoj kratučký život si dokázal oveľa viac, ako ktokoľvek iný na Slovensku. Stala sa z teba ozajstná a uznávaná country hviezda. Pre nás, muzikantov, tou hviezdou navždy zostaneš. Nikdy na teba nezabudneme."