V slovenskej výprave do Vancouvru sú aj dvaja "obojživelníci"

Nie je veľa športovcov, ktorí sa môžu pochváliť tým, že štartovali na oboch olympiádach - letnej i zimnej. Až dvoch takýchto "obojživelníkov" nájdeme tentoraz aj v slovenskej výprave na Zimné olympijské hry vo Vancouvri.

V štvorbobe, ktorý sa spustí ľadovým toboganom v štyroch súťažných jazdách, budú sedieť aj vzpierač Martin Tešovič a bývalý atlét (košický rodák) Marcel Lopuchovský. Pre oboch to bude zimná premiéra pod piatimi farebnými kruhmi.

Slovenská vzpieračská jednotka Martin Tešovič má na svojom konte tri štarty na letnej olympiáde. Premiéru absolvoval v roku 1996 v Atlante, kde v kategórii do 91 kg skončil desiaty. Po zranení, ktoré ho obralo o Sydney v roku 2000, cestoval až do Atén, o štyri roky neskôr, ale pod Akropolou nemal veľa šťastia, keď v kategórii do 105 kg nezdvihol základ v trhu a v olympijskej súťaži nebol klasifikovaný. Smutný bol aj v Pekingu v roku 2008, keď si natrhol šľachu na ľavej nohe a na pódium nastúpil len symbolicky.

Rodák z Košíc (23. 11. 1974) Marcel Lopuchovský má o čosi skromnejšiu olympijskú minulosť. Ako člen bežeckej štafety na 4x400 metrov, ktorá skončila na 27. mieste, štartoval v austrálskom Sydney v roku 2000. Zaujímavosťou je, že jedným z jeho partnerov bol vtedy aj Marián Vanderka, ktorý o dva roky neskôr, ako bobista, štartoval aj na ZOH v Salt Lake City. Vanderka bol prvý slovenský športovec, ktorý sa predstavil na olympijských hrách v lete i v zime.

Marcel Lopuchovský patril kedysi medzi slovenskú "štvrtkársku" elitu na atletickej dráhe. K jeho najväčším úspechom patrí 5. miesto na juniorských majstrovstvách sveta v Sydney či rovnaký "platz" na európskom šampionáte do 23 rokov v Göteborgu, svoju rýchlosť preukázal na majstrovstvách sveta v Seville, európskom šampionáte v Budapešti, na halových ME v Gente i vo Viedni, aj na spomínanej olympiáde. Pred troma rokmi, vnímajúc jeho dobré fyzické predpoklady, ho oslovil Oravčan Milan Jagnešák, či by nechcel okúsiť väčší adrenalín, ako člen jeho bobového tímu. "Hľadal vhodné typy pretekárov najmä medzi atlétmi, lebo vzpierači či siloví trojbojári, ktorých skúšal, mali jednu slabinu - nevedeli behať," spomína Marcel na svoje bobistické začiatky. Rýchlosť mal a na fyzickej sile usilovne pracoval v posilňovni.

Jeho ostrá premiéra v reprezentačnom štvorbobe nedopadla príliš slávne. Už aj preto, že ju absolvoval na chýrnej trati v nemeckom Königssee, ktorá je aj pre skúsenejších borcov mimoriadne ťažká. Nebyť záchrannej molitanovej bariéry, ktorá ich v cieli zastavila, asi by pokračovali až do lesa, kde tobogan ústil. Marcel, po niekoľkých "jazdách" na trenažéri, mal prvý raz úlohu ubrzdiť bob "naživo". "No bol som taký vystrašený, že som takmer zaspal. Pri vysokom preťažení sa nováčikovi občas stane, že stráca vedomie. Mne sa to prihodilo v poslednej, najťažšej zákrute dráhy v Königssee. Navyše, predo mnou sedeli rovnakí začiatočníci ako ja, a tí ma zabudli upozorniť, keď od pilota prišiel dohovorený signál, že mám začať brzdiť. Vedel som, že brzdiť treba začať vtedy, keď už idete do kopca, ale ja som mal stále pocit, že ideme dolu kopcom... Neboli sme jediní, ktorí tak dopadli. Niektoré posádky totiž nezastavil ani ten molitan."

Zodpovedná pozícia brzdára, napriek tejto malej nehode, mu zostala. "Ubrzdiť bob v stoštyridsaťkilometrovej rýchlosti nie je žiadna sranda," prezradil nám Marcel po tejto skúsenosti. Prirovnal to k tomu, ako keby mal ubrzdiť rukami malú "fiatku". "Navyše, musíte si presne vyrátať, kde treba bob zastaviť. Aby to nebolo už na mieste, kde ide trať ešte do kopca, ale ani na betóne, kde už dráha nie je pokrytá ľadom."

Brzdárom slovenského bobu by mal byť Marcel Lopuchovský aj vo Vancouvri, aj keď až do poslednej chvíle nemal nomináciu istú. "Na začiatku sezóny som totiž nedostával od Milana Jagnešáka veľa príležitostí ukázať, čo je vo mne. Neskôr sa to však zlepšilo, a ja som sa chytil svojej šance."

Bude ju mať v štvorbobe, aj keď Slovensko dostalo od FIBT (Medzinárodnej bobovej a skeletonovej federácie) na základe redukovaného poradia v jej rebríčku miestenku aj do súťaže dvojbobov. Obe posádky bude pilotovať ostrieľaný borec Milan Jagnešák, v dvojke mu bude robiť partnera Petr Narovec, a do štvorky si k nim prisadnú Martin Tešovič a Marcel Lopuchovský. V Kanade im bude robiť spoločnosť aj náhradník Róbert Kresťanko, ktorý bol už pri slovenskej bobovej premiére pod piatimi kruhmi v Salt Lake City. "Často sme menili zloženie posádky, teraz to musíme celé zosúladiť, aby sme boli vo Vancouvri zohratí," vraví
42-ročný pilot Milan Jagnešák.

Slovenskí bobisti ladili formu na svoju tretiu zimnú olympiádu v St. Moritzi, kde sú stále pyšní na svoju prírodnú dráhu, ale gro prípravy absolvujú v talianskom zimnom stredisku Sestriere, kde na ľadovom trenažéri trénujú najmä štarty. "Lebo tie nám nešli vždy podľa predstáv. Chalani sú na tom fyzicky veľmi dobre, ale len samotná sila pri štartoch, ktoré sú alfou a omegou v bobovom športe, nestačí," tvrdí muž, ktorý má najväčšiu zásluhu na tom, že bobisti pod slovenskou vlajkou sa predstavia už na tretej olympiáde.

Marcel Lopuchovský je pred zimnou premiérou plný očakávania: "Určite bude zimná olympiáda iná ako letná. Už len v tom, že v batožine budem mať podstatne viac vecí, ako som mal v Sydney. Veď bude treba teplo sa tam obliekať." A vo Vancouvri veru môže poriadne prituhnúť, aj keď momentálne odtiaľ hlásia takpovediac jarné počasie.

Pred dvoma rokmi, pri prechode z letného na výsostne zimný šport vravel, že Vancouver je preňho najväčšia motivácia. Dnes si môže povedať, že sa rozhodol správne.