KOŠICE. Sviežu, živú a autentickú tvorbu nezabudnuteľného Prešovčana si môžete pozrieť do konca februára.
Nikoho nenapodobňoval
„Nikdy som sa nesnažil napodobňovať iných, mojím jediným učiteľom bola príroda, ktorej som sa chcel zmocniť." Tak znie životné krédo maliara, ktorého obrazy majú čo povedať aj takmer štyri desaťročia po jeho smrti. Narodil sa v roku 1881 v Spišskej Novej Vsi ako Ernest Mazurák a výtvarné vlohy zdedil po otcovi. Jeho "celoživotným prístavom" sa stal Prešov.
Búril sa proti konvenciám
Po celý život sa búril proti autoritám a konvenciám, čo ho, aj v rámci štúdií, neustále hnalo z miesta na miesto. Prihlásil sa na Umelecko-priemyslovú školu v Budapešti, ktorú však skončil predčasne. Navštevoval súkromnú školu profesora Schäffera vo Viedni, kde vydržal dva roky. Po istej prestávke začal v roku 1905 študovať na mníchovskej Akadémii, ktorú si vybral pre jej povesť otvorenej umeleckej školy. Počas 1. svetovej vojny pôsobil ako vojak v rakúsko-uhorskej armáde a dostal sa aj do ruského zajatia.
Najcennejšie sú diela z okolia Prešova
Do výstavného diania sa postupne začal zapájať od roku 1904. V roku 1922 absolvoval študijnú cestu do Poľska a do Nemecka a začal sa venovať výchove mladých talentov. "Najkrajšími a najcennejšími sú obrazy, ktoré vznikali na jeho potulkách v okolí Prešova – meandre Torysy, Sekčova s jelšami či vŕbami naklonenými nad hladinou s meniacimi sa farebnými náladami. Ani stokrát opakovaný motív v jeho podaní nie je taký istý, ale nadaný vždy osobitou silou jeho maliarskej invencie," uviedla kurátorka výstavy Marta Hrebíčková.
Autor ochorel v roku 1972 a zomrel v Prešove 15. júna 1973.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
