V Múzeu V. Löfflera vystavuje M. Straka svoje práce z dreva

V Múzeu Vojtecha Löfflera na Alžbetinej 20 bola minulý týždeň sprístupnená výstava prác Mariana Straku pod názvom VNÚTORNÉ PNUTIA.

Mladý výtvarník je absolventom Fakulty umení Technickej univerzity (FU TU) Košice a teraz je tam odborným asistentom v ateliéri 3D Slobodnej kreativity profesora Juraja Bartusza. Autor na výstave predstavuje výber zo svojej najnovšej tvorby. Zameraná je na monumentálne sochárske objekty z dreva. Výstava potrvá do 28. februára.

M. Straka po chádza zo Sniny a je jedným z prvých absolventov prof. Bartusza v jeho ateliéri 3D Slobodnej kreativity na FU TU Košice. Už počas študentských rokov začal rozvíjať svojský výtvarný program založený na rudimentárnej práci s materiálom a má za sebou viacero veľkorysých sochárskych realizácií. V súčasnosti žije v Košiciach a pracuje ako asistent na spomínanej fakulte.

"Aj keď sa z niektorých Strakových prác dá vyčítať akési environmentálne posolstvo, vždy kládol dôraz skôr na nadčasové výtvarné problémy formálnych priestorových vzťahov sochárskeho objektu a jeho prostredia," vraví o autorovi kurátor výstavy Peter Tajkov. "Zaujímajú ho skôr fyzikálne sily a veličiny pôsobiace na materiál, v jeho prípade najmä drevo, ktoré spracúva a poväčšine radikálne narúša jeho naturálnu hmotovú integritu. Rozvíja tak výlučne nefiguratívny sochársky jazyk pôsobiaci predovšetkým na divákove primárne zmysly narúšaním vžitých reakcií ma prirodzený kontext vnímania napr. gravitácie (Bez názvu 2003), alebo monumentálna alej z obrátených stromov pôsobiaca znepokojujúcim dojmom ohrozenia (Bez názvu 2004-2007)."

Rovnako je to aj na jeho aktuálnej košickej výstave, ktorá je vyvrcholením autorovho minuloročného výtvarného snaženia. Ide o pomerne uzavretý cyklus, v ktorom M. Straka prepojil médium sochárskej priestorovej inštalácie s dnes už okrajovou tradičnou grafickou technikou. Opäť tu rieši najmä priestorové vzťahy, redukované na základnú reč horizontál a vertikál. Aj proporčne netradičný výstavný priestor našej galérie, s dispozícou dlhého a pomerne úzkeho traktu, akoby umocňoval optické pôsobenie prezentovaných diel. M. Straka necháva drevo vo svojej najprirodzenejšej forme kmeňa stromu či surovej dosky a rozvíja jeho priestorové vzťahy smerom k výstavnej ploche, ale aj medzi samotnými dielami.

"Drevené objekty sú tu narušené jednak akýmsi vnútorným pnutím materiálu, ale i autorovým zásahom odhaľujúc jeho rastovú štruktúru. Akoby práve táto naturálna štruktúra pohybujúca sa v základných smeroch horizontálneho rozširovania a vertikálneho rastu bola Strakovým vodítkom v procese vytvárania kompozičnej schémy jeho diel. Prezentované rozmerné grafiky sú výsledkom autorovej snahy rozvíjať túto kompozičnú schému v plošnej forme, kde je však materiál dreva zhmotnený, azda na tento účel najvhodnejšou, technikou tlače z výšky. Grafika mu tak umožňuje overiť si pôsobenie dvoch základných štrukturálnych foriem stromu, ktoré svojou kompozičnou skladbou pôsobia na divákovu optiku tak trochu zneisťujúcim dojmom v prirodzenej snahe obsiahnuť ju v jednom pohľade," dodal P. Tajkov.

Súčasťou výstavy je autorovo staršie, ale doteraz nevystavené interaktívne dielo (Bez názvu 2000), nainštalované na dvore galérie. Z pohľadu kurátora ide o akýsi zhmotnený znepokojujúci sen vyvolaný spomienkou na autorovo detstvo.