Aspoň tak si to myslia všetci, ktorí sa vždy pozerajú na módnu prehliadku z hľadiska. Košičanka Lucia Lumtzerová sa však dostala až do zákulisia. Odišla študovať do Talianska a dnes tam aj pracuje. Na konte má spoluprácu s Armanim, Kleinom i Naomi Campbell.

"Mám 31 rokov a siedmy rok žijem v Taliansku. Konkrétne v Miláne, kde som pôsobila päť rokov," predstavuje sa Lucia. "Potom som sa vydala a na dva roky som odišla žiť do Toskánska. Teraz sa chystám vrátiť späť do Milána, keďže môj vzťah mi nevyšiel." Luciu móda vždy bavila. Napriek tomu vyštudovala Vysokú školu technickú v Košiciach v odbore inžiniersky manažment. "Po jej skončení sa zamestnala v košickej firme, no stále som mala pocit, že chcem robiť niečo iné. Ťahalo ma to do zahraničia. Aj počas vysokej školy som chodila do Ameriky, kde som brigádovala. Mojím snom bolo študovať v zahraničí, tak som si na to nasporila peniaze. Rozhodovala som sa medzi Milánom a Parížom. K Taliansku som však mala bližší vzťah, páči sa mi ich mentalita, kultúra, dizajn, móda, otvorenosť ľudí. Vyhralo teda Miláno."

Cez internet si Lucia vyhľadala školy, ktoré by mohli spĺňať jej požiadavky. Našla súkromné Instituto Marangoni v Miláne. Podala si prihlášku a vzali ju. Vtedy sa 24-ročnej Košičanke otvorili dvere do sveta módy. Samozrejme, nešlo vždy všetko hladko, jednoducho a rýchlo. Neocitla sa hneď po boku známych módnych návrhárov. Boli aj časy, keď mala chuť zbaliť si kufre a vrátiť sa domov. V Taliansku bola totiž od začiatku sama, bez rodiny, priateľov, mala iba tých nových, ktorých spoznala v Miláne. Už v prvý deň sa napríklad stalo niečo, vďaka čomu sa chcela vrátiť na Slovensko. "Mala som vybavené ubytovanie u jednej ženy. Keď som k nej prišla a ona zistila, že som cudzinka, už ma nechcela. Hovorila, že počula, akí sú cudzinci. Ocitla som sa s kuframi na ulici. Mala som chuť nechať všetko tak a odísť preč. Na poslednú chvíľu som si našla ubytovňu, no bola zatvorená. Dnu som sa dostala až v noci. Vtedy som mala už ozaj plač na krajíčku a chcela to vzdať, no našťastie som tak neurobila." Zo začiatku bola problémom aj jazyková bariéra. Učitelia v škole však hovorili aj po anglicky a do troch mesiacov sa Lucia vďaka kurzu naučila hovoriť po taliansky.

V škole mali rôzne predmety súvisiace s módou. Aj ekonómiu, ktorá sa týkala módneho biznisu a módnych firiem. Okrem toho históriu módy od úplných začiatkov obliekania v Antike až po súčasnosť. Ďalší z predmetov by stopercente brali všetky dievčatá. V rámci neho totiž povinne chodili sledovať módne prehliadky. Tam museli vnímať oblečenie, témy, ktoré módni návrhári vytvorili i komentáre k nim. Učili sa tiež o tom, aby mala móda aj komerčný úspech, lebo nie je iba o tom, aby sa v nej človek kreatívne našiel, ale aby bola aj predajná. "Vyštudovala som módny biznis, ktorý bol zameraný na všetky pôsobiská v móde od marketingu, cez manažment, prácu v produkcii... Hneď po skončení som sa zamestnala v show roomoch, čo sú veľkoobchody, zamerané na predaj luxusných kolekcií. Pracovala som ako asistentka pri rôznych módnych prehliadkach. To som robila aj počas školy. Potom som začala pracovať ako predajca, asistent pre zahraničnú klientelu. Predajca a asistent som aj teraz v jednom zo show roomov v Miláne. Starám sa o klientov, objednávky i o reklamnú kampaň, ktorú pripravujeme na danú sezónu. Zúčastňujem sa rôznych výstav, aj Milánskeho týždňa módy. Tam chodíme čerpať námety a inšpirácie na to, čo sa bude predávať, čo menej, aké sú trendy, akým smerom sa bude móda vyvíjať. Je to veľmi zaujímavá práca, veľmi ma baví."

Bežný človek ani nesníva o tom, že by sa vôbec v takomto svete pohyboval. Módne prehliadky, modelky, módni návrhári zvučných mien osobne. Lucia priznáva, že už na začiatku ju to očarilo. "Bolo to veľmi zaujímavé. Hlavne prvé módne prehliadky, ktorých som sa zúčastňovala, kde som obliekala modelky. Videla som tam prvýkrát, ako to funguje, ako to celé prebieha, aký je v zákulisí zhon, čo robia tie dievčatá, aké je to náročné a stresujúce. Diečatá behajú z jednej prehliadky na druhú, takže to už nie je pre nich žiadne ´WOW´, ale len bežná rutina. Aj pre mňa to zo začiatku bolo trochu okázalé, no časom je to už prirodzené."

Samozrejme, na prehliadke známeho módneho návrhára nebudú predvádzať jeho modely dievčatá z "Miss vidiek". Lucia sa v zákulisí často stretávala so známymi modelkami. "Mala som za úlohu robiť niečo ako koordinátorku, ktorá zabezpečuje, aby modelka bola správne oblečená, aby na mólo prišla včas a vtedy, keď to scenár predpisuje. Ja som pre ne záchytným, pevným bodom, ku ktorému mieria hneď po návrate z móla, ony sú zasa pre mňa dôkazom mojich schopností, pretože ja som tá, ktorá ich oblečie, upraví, dotvorí detaily, aby sa to, čo návrhár vymyslel, ukázalo pred divákmi v plnom lesku."

Hneď na prvej módnej prehliadke Lucia stretla Naomi Campbell či Evu Herzigovú, obliekala aj Hanu Soukupovú, Karolínu Kurkovú a mnohé ďalšie. Iba na módnych prehliadkach Giorgia Armaniho nebolo možné vidieť takéto hviezdy. Svoje modely väčšinou nechá predviesť neznámymi tvárami. "Modelky sú väčšinou milé, nemajú nejaké zvláštne maniere. Len s jednou som sa trošku pochytila, lebo si nechcela vziať kabelku. Trucovala a povedala, že si ju nevezme. Bola to Američanka Frenky Rider. Mala aj trošku vypité. To sú teda také ich maniere. Je to trošku taký bohémsky život. Disciplinované väčšinou sú, hoci niektoré zvyknú chodiť neskoro, čo nie je vždy veľmi dobré, keď má byť všetko do minúty rozplánované. Raz sa čakalo na modelku, ktorá mala ísť tretia a vôbec tam nebola. A to, čo sa o nich hovorí, že sú veľmi vychudnuté... Ja som sa s takými nestretla. Ony vedia, že sa o nich hovorí, že nejedia. V zákulisí je však aj občerstvenie a týmto sa normálne ponúkajú. Nie sú vychudnuté a viem, o čom hovorím, lebo ony bežne behajú po zákulisí nahé. Všetko je to rýchlovka: vyzliekanie, obliekanie... Už si na ten frmol zvykli."

Lucia všetky svoje skúsenosti zúročovala pri práci s módnymi návrhármi. Talian G. Armani nebol prvým, s ktorým spolupracovala. "Pred ním som pracovala s inými, ako napríklad Gianfranco Ferré či Calvin Clein. Na stáži som bola aj v show roome Dolce a Gabbana, Trusardi... Ako som spomínala, naša škola nás už počas štúdia posielala na módne prehliadky. Na jednej z nich som sa stretla s Giorgiom. Ponúkol mi spoluprácu, ktorá trvala rok. Je to veľmi milý človek a pracovalo sa s ním veľmi dobre. Je disciplinovaný, vždy na svojom mieste, stará sa o všetko, kontroluje modelky, dokonca niektoré aj sám líči. Pred prehliadkou je vždy tam a dáva pozor, aby všetko sedelo a bolo také, aké má byť. Nie je to človek, ktorý tam stojí iba preto, aby tam bol, ale ktorý sa o všetko stará. Tým, že je ľudský a priateľský, je možné stretnúť ho aj v jeho butikoch či na jeho diskotéke v centre Milána." Podľa Lucie síce Armani pôsobí na prvý pohľad prísne, ale to iba preto, aby všetko "šliapalo ako hodinky". "Medzi nami to bola veľmi dobrá a profesionálna spolupráca. Nemala som k nej ja ani on žiadne výhrady. Môžem povedať, že je jeden z návrhárov, s ktorým sa mi najlepšie pracovalo. Je milý a priateľský ale na druhej strane vyžaduje pracovitosť a profesionalitu. Preto občas aj pokričí. Ja si ho pre všetko, aký je, veľmi vážim."

Mnohí z nás, laikov, vidia G. Armaniho iba ak na televíznej obrazovke či na fotkách v časopisoch. Lucia mala možnosť spoznať ho osobne nielen z pracovnej stránky, ale občas sa stretli aj na jeho diskotéke. Dozeral, ako to tam beží a funguje. "Dodnes mám na neho príjemné spomienky. Dalo sa s ním porozprávať o mnohých veciach. Napríklad sa pýtal na Slovensko a ja som mu o ňom rozprávala. Súkromné veci však nerozoberá, veľmi prísne si súkromie chráni. Viem len, že by mal mať priateľa. To je na väčšine návrhárov fajn, že sú ´teplí´ a teda modelkám žiadne obťažovanie z ich strany nehrozí. A na to, že má Giorgio 70 rokov, je duchovne veľmi mladý. Tiež sa väčšinou zdržuje s mladšími ľuďmi, má mnoho mladých priateľov, ťažko ho vidieť s nejakými dôchodcami. Vidieť to aj na jeho výzore. Dbá o svoje telo, vizáž, používa rôzne krémy, je tým akoby trochu posadnutý. Tiež chodí do posilňovne, má cvičením vypracované svaly, dobrú postavu."

Taliansko k Lucii nebolo štedré len pracovne. Pred dvoma rokmi spoznala Alessia. Padli si do oka a nasledovali dve svadby. Jedna v Taliansku a druhá na Slovensku. Rozprávka pokračovala skutočným spoločným životom a s ním spojenými skúškami, týkajúcimi sa dvoch rozličných kultúr. A práve tá má na svedomí to, že sa odcudzili. "Taliani strašne dlho ostávajú žiť doma. On mal 40 rokov, no bývali sme v jednom dome, kde boli dole jeho rodičia. Akoby sa Alessio nechcel osamostatniť. U nich sa to berie tak, že žena sa má o muža starať. Veľa Sloveniek má s týmto problém. On sa staral hlavne sám o seba a odo mňa požadoval len akýsi servis. Navyše vôbec nechápal, že to nie je v poriadku. Keby mal Talianku, všetko by bolo iné. Je to predsa iná mentalita. Je to ešte čerstvé, som z toho smutná, ale, žiaľ..." Lucia je preto momentálne v Košiciach a rozmýšľa, čo ďalej.

Do budúcnosti má mnoho plánov. Uvažuje napríklad aj nad tým, že prinesie do Košíc nejakú módnu značku, ktorá tu nie je. "Mojím veľkým snom je dostať sa do show roomu Dolce a Gabbana alebo Gucci. Veľmi by som tam chcela pracovať, no je to ťažké. Sú k tomu potrebné aj známosti, aj byť v pravý čas na pravom mieste. Dúfam, že sa mi to podarí, ešte stále sa o to snažím."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári