Reč je o slovenských hokejistkách, ktoré sa prvý raz v histórii prebojovali na zimnú olympiádu. Budú tam hrať skôr, ako okúsia chuť elitnej kategórie majstrovstiev sveta, kde sa tohto roku chystajú tiež na svoju veľkú premiéru.
Nemusia sa báť, že ženský turnaj v Canada Place Arena (taký názov ponesie aréna Canucks počas vancouverskej olympiády) bude na okraji záujmu, lebo sa hrá v kolíske hokeja, a po lístkoch na niektoré zápasy sa len tak zaprášilo. Osemnásťtisícové hľadisko bude "na betón" plné už počas ich úvodného duelu s domácou Kanadou, najväčším kandidátom na pozlátené medaily. Naše "kočky" to nebudú mať ľahké ani v ďalšom stretnutí A-skupiny, keď ich kvality preveria "tri korunky" zo severu Európy, tím Švédska, ani proti Švajčiarkám. Ani v prípade neúspechu (lebo hovoriť o medailách by bola asi utópia) sa pre Slovenky turnaj neskončí, po uzávierke skupinových bojov si ešte zahrajú o umiestnenie s niekým zo štvorice z B-skupiny, kde sú USA, Fínsko, Rusko a Čína.
Hokejové popolušky v stredu na niekoľko hodín vymenili svoj výstroj za spoločenský odev, aby sa v kompletnom zložení (na rozdiel od ich mužských náprotivkov) zúčastnili na slávnostnom akte v historickej budove NR SR v Bratislave, kde slovenskí športovci skladali sľub do rúk prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Medzi 21 hráčkami bola aj 18-ročná košická rodáčka, dnes hráčka bratislavského Slovana, Barbora Brémová. Hrdá na to, že poctu predniesť sľub za ženskú časť výpravy dostala jej oddielová kolegyňa Zuzana Moravčíková. Azda aj preto, že z účasti na tejto významnej spoločenskej akcii sa ďalšie členky olympijského tímu (biatlonistky, lyžiarky, krasokorčuliarka) ospravedlnili. "Ale myslím, že Zuzka to zvládla bez problémov. Nemali sme obavy, že by sa pri skladaní sľubu zakoktala, pretože je dosť výrečná, ani sme ju nemuseli skúšať, či text ovláda. Pre mňa bol celý ten akt skladania olympijského sľubu veľmi pekný. Bola som rada, že sa na ňom môžem zúčastniť, lebo viem, že niečo také možno zažijem iba raz v živote. Bol to mimoriadny zážitok, až na to, že ma strašne boleli nohy. Lýtka, palce i chodidlá, lebo v tých topánkach sme tam museli stáť asi hodinu," smeje sa Barbora, že tá procedúra bola náročnejšia ako nejaký kondičný tréning.
Pochvaľuje si, ako ich na tú slávnosť obliekli, že aj zimné oblečenie, v ktorom budú chodiť dievčatá vo Vancouveri, má naozaj šmrnc. "Zatiaľ sme dostali jednu bundu ´Reebok´ a kufor. Ostatné oblečenie sme videli iba pri prezentácii v telke, ale myslím, že všetko je super, veľmi pekné, moderné, a hlavne, bude nám sedieť, lebo každej z nás brali naň miery. Trošku mám obavy len z topánok, ale nič sa nestane, keď budú trebárs o pol čísla väčšie. Všetko oblečenie, okrem tej bundy, už poslali do Kanady, aby sme nemali také ťažké vaky, dostaneme ho až vo Vancouveri."
Aby v ňom mohli nastúpiť na defilé výprav počas slávnostného otvorenia zimnej olympiády. Pravda, ak realizačný tím nerozhodne inak, lebo dievčatá hneď na druhý deň (o 17. h miestneho času) čaká dôležitý duel s Kanadou. "Veľmi by ma mrzelo, keby sme sa nemohli zúčastniť na otváracom ceremoniáli hier, pretože pre športovca je to jeden z najkrajších zážitkov v celej jeho kariére. Doteraz som vlastne žiadny takýto ceremoniál nevidela ani v televízii, pretože väčšinou to vysielali v noci, ale aj podľa tých záberov, ktoré som si potom pozrela aspoň zo záznamu, viem, že to bude skvelý zážitok. Som plná očakávania, aké to bude, pretože organizátori vždy prídu s niečím novým, vždy niečím prekvapia. Ešte však nie je isté, či sa náš tím na slávnostnom otvorení zúčastní, pretože na druhý deň nás čaká Kanada, ale dúfam, že nám to vedenie povolí. Veď aj pre nich to bude premiéra a nie každodenný zážitok, takže veríme, že nás naň tiež pustia."
Na zápas s Kanadou sa však treba poriadne vyspať, lebo je to svetová extratrieda, a keď sa s ňou stretnete, vo vzduchu visí aj dvojciferný debakel. Navyše, Slovenky ešte nemajú s javorovými listami žiadnu skúsenosť. "Vieme, že v skupine to budeme mať veľmi ťažké, lebo či už Kanada, alebo Švédsko, pre nás sú to veľmi silní súperi, tie celky sú výkonnostne minimálne o triedu lepšie ako my. Ale budeme sa snažiť, aby sme z ľadu neodišli s hanbou. Pre nás je však nevýhodou, že proti týmto družstvám sme ešte nikdy nehrali. Zatiaľ máme skúsenosti len so Švajčiarskom či Ruskom. A to je už trochu iná kategória ako Kanada alebo USA. Dá sa s nimi hrať, keď im budeme stačiť po korčuliarskej stránke, bojovnosť a chuť nám určite nechýba," vraví Barbora, že by Slovenky, ako nováčikovia medzi elitou, nechceli odísť z Vancouveru posledné. "Verím, že tam nejaké víťazstvo dosiahneme."
Aj keď olympijský turnaj bude časovo veľmi náročný, Barbora dúfa, že si pozrie "na živo" aj iné športy. "Okrem krasokorčuľovania a lyžovania som ešte na žiadnom zimnom športe nebola, takže keď budeme mať nejaké voľno, veľmi by som si chcela ísť pozrieť napríklad biatlon alebo boby. Videla som iba film ´Kokosy na snehu´, takže o tom športe toho veľa neviem. Už mi volal aj náš hokejový rozhodca Peter Ország, s ktorým sa dobre poznám, či sa nepôjdeme pozrieť na súťaže bobistov spolu, že to môže byť veľmi zaujímavé. On bude mať síce dosť povinností na mužskom turnaji, lebo nám môžu pískať iba ženy, ale azda sa nájde príležitosť, aby sme sa k bobovej dráhe spolu vybrali. Dúfam, že sa dostanem aj na nejaké zápasy turnaja mužov, pretože by som chcela vidieť všetky tie hviezdy z NHL. Na takom turnaji som už síce bola, vlani na majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku, ale najlepší zámorskí hokejisti tam nehrali. Vybrali sme sa tam s otcom, a bol to pre mňa veľký zážitok, pravda, až na ten slovenský hokej. Našťastie, trápenie s Maďarskom som prežívať nemusela, ale aj tak som videla iba naše prehry, s Kanadou a Fínskom." Jej otec, bývalý hokejista, sa chystal s dcérou aj na olympiádu do Kanady. "Veľmi chcel ísť, ale napokon z rodinných dôvodov musí zostať doma."
Pre Barboru to bude prvá zámorská skúsenosť, ešte nikdy tam totiž nebola. "Odlietame už 4. februára, ale žiadna cestovná horúčka ma ešte nechytá. Myslím, že ani nemá prečo, lebo počas sezóny sa toho nacestujem dosť, najmä po Slovensku. Kedysi som si zvykla pribaliť do tašky aj nejakého plyšáka, ako talizman pre šťastie, ale už som z toho vyrástla."
V kufri nebude miesto ani pre učebnice či zošity, z ktorých sa musí pripravovať na blížiacu sa maturitu. "Končím Športové gymnázium v Košiciach a maturita je tu každú chvíľu, takže výpadok v štúdiu počas olympijských hier by mi mohol chýbať. Pravda, knihy a zošity do Kanady nebudem vláčiť, ale budem sa spoliehať na spolužiačky, ktoré mi pošlú niečo, z čoho sa môžem učiť, cez internet. Aj keď vo Vancouveri budeme mať asi nabitý program, musím sa vo voľných chvíľach prinútiť aj do učenia, nič iné mi totiž neostáva," tvrdí 18-ročná maturantka.
Za seniorskú slovenskú reprezentáciu hráva už od svojich trinástich rokov, a keď sme sa pred časom rozprávali o jej hokejovej budúcnosti, oči sa jej najviac rozžiarili pri slovách o zimnej olympiáde. Doteraz si na to dobre spomínam. "Myslím, že je to sen každej hráčky štartovať na olympiáde." Vtedy mala šestnásť a slovenský národiak sa iba pretĺkal z najnižších kategórií svetového šampionátu na vyššie poschodia. Netušila, že jej sen sa za taký krátky čas premení v skutočnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
