Príchod novej meny znamenal okrem iného aj "rozšírenie trhu" pre jej falšovateľov. Väčšinu motivuje vidina ľahkého zisku, no máloktorý si uvedomuje riziko vysokých trestných sadzieb. O prípadoch falšovania európskej meny na Slovensku, ale aj o kuriozitách, či o tom, na čo by si mali občania pri pohľade do svojich peňaženiek dávať pozor, sme sa pozhovárali s pracovníkom oddelenia ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Košiciach.

Oddelenie, zamerané na boj proti falšovaniu peňazí a cenných papierov, vzniklo v roku 2005. "Bolo to viac -menej tlakom Európskej únie, ktorá to vyžadovala. Oddelenie existuje na Prezídiu PZ v Bratislave, ale dvoch - troch ľudí má na túto problematiku vyčlenené aj každé krajské či okresné riaditeľstvo," vysvetľuje pracovník košického "protifalšovateľského" oddelenia. Už v roku 2006 bolo na Slovensku zachytených 349 kusov falzifikátov eurobankoviek. "V rámci Košického kraja to bolo 153 kusov. Hoci sme mali ešte starú menu, na našom území operovala skupina litovských falšovateľov. V Litve bola totiž veľká nelegálna tlačiareň, ktorú potom pod tlakom EÚ miestna polícia odhalila. Bankovky z tejto tlačiarne Litovčania na Slovensku dostávali do obehu nákupmi v rôznych hypermarketoch, kde bolo možné platiť aj eurom. Napríklad za tovar v hodnote 15 eur zaplatili falošnou ´päťstoeurovkou´ a výdavok bol ich. Využívali to, že miestni obchodníci ešte európsku menu nepoznali. V Košiciach sme v tom čase zadržali dvojicu Litovčanov, ktorí pri sebe mali 99 kusov falošných stoeurových bankoviek."

Odhalením Litovčanov nastal značný pokles prípadov týkajúcich sa falšovania peňazí. Najvýraznejší úbytok práce zaznamenali pracovníci oddelenia v roku 2008, keď zadržali len 104 kusov falzifikátov, z toho len menšiu časť eurobankoviek či mincí. "Boli sme sami prekvapení. Očakávanie príchodu novej meny zrejme odradilo falšovateľov od vkladania falzifikátov do obehu na Slovensku. Zrejme sa obávali upriamenej pozornosti na novú menu. Bolo to akési ticho pred búrkou." Na základe predošlých skúseností iných krajín s prijatím eura sa po roku 2008 a v nasledujúcom období očakával "boom" falšovateľstva. "To sa naplnilo len sčasti. Zaznamenali sme asi 30-percentný nárast počtu prípadov. Ďalej stúpa, no nie je to až také závratné, ako sa čakalo. Pre porovnanie, v Rakúsku zaznamenali od čias, keď prijali euro, 20-násobný nárast počtu falzifikátov. Nižší výskyt na Slovensku spôsobuje čiastočne poloha krajiny, čiastočne nevýkonná ekonomika. Na západe sa peniaze rýchlejšie ´točia´ a ľudia sú menej opatrní. Stoeurovka je totiž pre Slováka veľký peniaz, kým pre Francúza takmer nič."

Napriek tomu na Slovensku vlani zachytili aj niektoré odnože zahraničných falšovateľských "bánd". V Košiciach to bola napríklad skupinka bulharských občanov, svojimi aktivitami známa aj v iných európskych krajinách. "Na Slovensko chodili opakovane, väčšinou v rovnakom zložení. Šlo o štyroch mužov - dvoch nevlastných bratov a dvoch bratrancov. V Bulharsku kupovali z veľkovýroby falzifikáty za 10-násobne nižšiu cenu. Napríklad falošnú 100-eurovku kúpili za 10 pravých eur. Následne prišli na Slovensko, kde chodili z miesta na miesto a zdržali sa asi šesť dní. Za falzifikáty nakupovali najmä v menších, osobných predajniach. To preto, že tam zvyčajne nie sú kamery a predavačka je menej opatrná. Takto nakupovali najmä 100-eurovými a 200-eurovými bankovkami."

Napokon ich odhalila jedna z predavačiek, ktorá rozoznala, že bankovka, ktorou jej bolo zaplatené, nie je pravá. Zavolala políciu. "Keď sme si pozreli videozáznam z kamery, usúdili sme, že ide o cudzincov. Vydedukovali sme, že musia byť niekde ubytovaní. Ubytovacím zariadeniam sme zaslali varovania, na základe ktorých Bulharov identifikovali a boli zadržaní. V ich aute sa našlo niekoľko desiatok falošných bankoviek. Na Slovensku fungovala táto skupina preto, že po ich šéfovi už bolo v minulosti v susednom Rakúsku vyhlásené pátranie. Pri ceste na Západ by boli zadržaní." Občania balkánskych krajín sú svojimi nelegálnymi aktivitami známi. "Ešte počas fungovania RVHP boli známi tým, že majú veľmi dobre kvalifikované kádre. Vyškolení ľudia sa neskôr nemali kde uplatniť a pripojili sa k organizovanému zločinu. Sú tým známi v celej Európe."

Na košickom oddelení evidujú aj prípady miestnych falšovateľov peňazí. "Ide väčšinou o ľudí, ktorí si neuvedomujú akému riziku sa vystavujú. Vlani napríklad trojica mladíkov z východného Slovenska dokreslila fixou nuly na 5-eurovú a 10-eurovú bankovku. Za také peniaze potom kúpili víno od dôchodkyne, ktorá si to všimla až po čase. Aj za taký na prvý pohľad malý prečin im hrozilo tri až osem rokov väzenia. Súd vždy prihliada na okolnosti, no tresty za falšovanie sú vysoké." Napríklad už spomínaná bulharská banda čelí obvineniam, za ktoré hrozia 10- až 20-ročné pobyty za mrežami.

Azda najkurióznejší ešte "korunový" prípad, na ktorý si príslušník košickej kriminálky spomína, sa stal v roku 2006. "Trojica mužov z obce z okresu Košice - okolie sa dohodla, že jeden z nich, ktorý pracoval ako učiteľ na základnej škole, vytlačí na tlačiarni niekoľko falošných bankoviek. Vyrobili tak 153 falzifikátov tisíckorunových bankoviek." Boli opatrní, uvedomovali si, že nejde o príliš kvalitné falzifikáty. "Jeden z nich šiel do hypermarketu, kde si v trafike chcel za falzifikát kúpiť cigarety. Predavačka hneď odhalila, že nejde o pravé peniaze, páchateľ schmatol cigarety a ušiel." Ak by sa z neúspechu poučili, nemuseli sa dostať do žiadnych problémov. Predavačkin popis totiž nebol presný. Príbeh však pokračoval.

"Ostatné sfalšované peniaze si trojica nechala. Jeden z nich si pár kusov strčil do peňaženky. Nechcel ich vraj použiť, iba nosiť so sebou. Pred zmenou v práci sa prezliekol do pracovného odevu a peňaženku nechal v skrinke." Netušil, že sa do nej vláme bezdomovec, ktorý sa v areáli firmy potuloval. "Zlodej šiel do herne, kde si okrem kúpy alkoholu rozmenil peniaze do automatu. Barmanke bolo nápadné, že taký zanedbaný človek disponuje vysokým obnosom peňazí a zavolala políciu." Tak sa vyšetrovatelia dostali k mužovi, ktorému bezdomovec falzifikáty odcudzil. "Všetko priznal a keďže s políciou spolupracoval, dostal ´len´ sedem a pol roka. Jeho kumpáni vša 11- a 13-ročné tresty." Kurióznosť prípadu zvyšoval fakt, že jeden z páchateľov kandidoval na post starostu obce. Deň pred voľbami ho polícia zadržala, navyše pri domovej prehliadke našla nelegálne držanú zbraň.

Medzi 225 kusmi eurofalzifikátov, zadržaných políciou minulý rok, je 153 bankoviek, najčastejšie 100- a 50-eurových. "Falšujú sa však aj mince. Tieto prípady sa odhaľujú ťažšie. Predavačka si totiž mince neprezerá tak dôkladne ako bankovky. Falzifikáty sú často také dokonalé, že sa ani voľným okom nedajú rozoznať. Rozdiely oproti originálom sú často len v magnetickosti."

Národná banka Slovenska (NBS) ohodnocuje podľa kvality falzifikátu jeho "rizikovosť", alebo "nebezpečnosť" známkou od jedna do päť. Kvalitné falzifikáty pochádzajú spravidla zo zahraničia, okrem Balkánu najmä z Francúzska, Talianska či Nemecka. "Falšujú sa najmä zahraničné europeniaze. Falzifikáty slovenských euromincí či eurobankoviek sme ešte nezachytili. V našej krajine totiž zrejme nikto nedisponuje tak kvalitnou technológiou." Výroba hodnoverných duplikátov je nesmierne náročná. "Papier je z bavlny a pri jeho výrobe sa do neho zabuduje mnoho ochranných prvkov. Certifikátmi na peňažné farbivá disponuje tiež len malá skupina firiem. Napodobniť všetky detaily je mimoriadne náročné, o mnohých ochranných prvkoch bankoviek napríklad nevieme ani my, príslušníci polície." Nárast počtu kvalitných zahraničných falzifikátov možno badať najmä po lete. "Donesú ich so sebou turisti. Takto sme zadržali nielen eurá, ale aj libry či americké doláre. Pri tých je zaujímavé, že sa dajú pomerne dobre falšovať. Sú známe aj superdoláre, ktoré sú kvalitnejšie než niektoré originály."

Stiahnuť z obehu všetky falzifikáty je nadľudskou úlohou. Ak však kolobeh funguje tak ako má, vyradia sa v bankách. "Pri výdajoch z tržby sa kontrolujú v komerčných bankách, odkiaľ putujú do NVS. Len raz sme mali prípad, keď komerčná banka podcenila kontrolu a falzifikát odhalili až v NBS. Napríklad v Anglicku je to bežný jav. Kontrola peňazí je tam menšia, bežne sa môže stať, že si občan z bankomatu vyberie falošné peniaze." Ak však niekto natrafí na peniaze, ktoré sú evidentne falošné, mal by ich dobrovoľne odovzdať na polícii. Aj držba falzifikátov je totiž trestná, samozrejme, ak držiteľ vie o tom, že má falzifikát.

Najčastejšie podozrivé peniaze nahlasujú predavačky. To im prikazuje samotný zákon, keďže nenahlásenie podozrenia z trestnej činnosti je protizákonné konanie. Tu však často narážajú na smutný fakt - a to ten, že mnoho predavačiek radšej ticho peniaze zaeviduje do tržieb, ako keby sa mali vystaviť riziku nejakej sankcie. Pri prístupe mnohých zamestnávateľov sa tomu nemožno čudovať. "Pozor si treba dávať aj na žartíky, či recesie s falošnými peniazmi. Aj v tom prípade totiž ide o trestný čin. Stalo sa, že si jeden chlapec vytlačil doma na tlačiarni falošnú bankovku. Jeho brat ju chcel z recesie použiť v obchode a obaja sa tak dostali do problémov. Prinajmenšom sa tak vystavili hanbe, keďže musela byť vykonaná domová prehliadka.."

Na záver nám príslušník oddelenia ekonomickej kriminality opísal pár základných chýb, ktorých sa falšovatelia eurobankoviek dopúšťajú. "Pri vyšších nomináloch (100, 200, 500, 1 000) je potrebné všímať si hliníkový krúžok na bankovke. Falšovatelia ho pôsobením tepla na bankovku dokážu pripevniť, no často nie je taký kvalitný, aby dostatočne svetielkoval, či zobrazoval kompletný vzor, ktorý v ňom je. Pri nižších nomináloch zas treba skontrolovať magnetický prúžok, akoby voskový poznávací bod na druhej strane bankovky. Najjednoduchšie možno falzifikát odhaliť tak, že pri pohľade na bankovku proti svetlu zreteľne vidieť, že vzory na jednej a druhej strane bankovky nie sú v úplnom súlade, neprekrývajú sa. Každá bankovka navyše pri ohýbaní musí jemne meniť odtieň. Falšovatelia sa to pokúšajú docieliť napríklad leskmi na pery a podobne, no aj tak je tam badateľný rozdiel."

Pri každom odhalení falzifikátu je potrebné bankovku odovzdať na polícii. Rozumný človek kvôli vidine dočasnej radosti z malého zisku riskuje niekoľkoročný pobyt za mrežami...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári