Dianie na ľade "Saku Suurhall" arény pozorne sledoval aj bývalý predseda Kraso Centra Košice, dnes už podpredseda Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, Vladimír Čuchran.

Slovensko malo svoje želiezka v každej zo štyroch kategórií, ale iba v súťaži žien (kde sa v posledných rokoch často prezentovali najmä košické pretekárky) sa hovorilo o prieniku do lepšej spoločnosti, veď 17-ročná Ivana Reitmayerová klopala na jej dvere už vlani v Helsinkách, kde po fantastickom krátkom programe (skončila 6.) obsadila konečné 11. miesto. V Tallinne o štyri priečky klesla, ale vedenie Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu definuje celkové 15. miesto medzi najlepšími pretekárkami starého kontinentu ako úspech. Veľké očakávania boli z toho, ako zvládne premiéru na európskom šampionáte dospelých jej 16-ročný brat Peter, ktorému predpovedajú peknú športovú budúcnosť. V Estónsku si ešte vybrala svoju daň neskúsenosť, ale aj menšia úprava v súťažných pravidlách ISU (Medzinárodnej korčuliarskej únie), ktorá zredukovala v každej kategórii počet finalistov z pôvodných 24 na 20. A dostať sa medzi dvadsiatku najlepších bol aj pre skúsenejších borcov dosť tvrdý oriešok.

"Olympijský rok je vždy trochu výnimočný. Každý sa pripravuje na olympiádu, takže aj konkurencia na majstrovstvách Európy bola mimoriadne silná, ľudovo povedané 'nabúchaná', najmä v kategóriách sólistov. Mužov bolo tridsaťosem, žien štyridsaťdva, aj preto vystúpenie Ivany a Petra Reitmayerovcov hodnotíme veľmi pozitívne," vraví podpredseda zväzu.

"The Memories of a Lover", s ktorými vyrukovala Ivana v krátkom programe, jej stačili na 15. miesto, a na tej priečke naša olympionička po voľných jazdách (aj keď ju mala 14. najlepšiu) zostala. "Myslím, že už len to, že sa prebojovala do finále, bolo skvelé. Aj keď tam skončila, v úvodzovkách, až pätnásta. To umiestnenie asi zodpovedá tomu, čo v Tallinne ukázala. Ivana má totiž jeden hendikep, že jej chýba ďalší trojitý skok. Dva trojité, tulup i salchow skáče veľmi isto, ale keď chce preraziť medzi špičkové pretekárky, zabojovať o finále aj na olympiáde, je nutné, aby zvládla aj tretí. Rozprával som sa s jej trénerkou, mamou, a podľa nej už majú rozpracovaný trojitý flip, ktorý by mohli čoskoro do svojho voľného programu zaradiť," tvrdí V. Čuchran.

Hovoriť v jej prípade o olympijskom finále vo Vancouvri je možno trochu odvážne, lebo pod piatimi farebnými kruhmi pribudne konkurencia z USA, Kanady, Japonska či Kórey. A skúste niečo predpovedať v ženskej kategórii... "Baby sú vždy výkonnostne dosť rozhádzané. Buď zajazdia výborne, alebo vybuchnú. A keď vybuchnú, tak kompletne. No myslím si, že Ivana je dosť stabilná, nemá problémy s psychikou ako niektoré jej konkurentky. Olympijská súťaž však bude veľmi špecifická, v krátkom programe pôjde o krk aj favoritkám, takže to bude veľmi tvrdý boj. Nemôžem tvrdiť, že pre Ivanu je finále nemožné, ale bude to mať mimoriadne ťažké. Najmä preto, že tam bude široké portfólio pretekárok zo zámoria, o olympijské medaily prídu bojovať krasokorčuliarky z USA, Japonska, Číny... Bude to veľmi ťažké aj pre rozhodcov, ktorí sa budú koncentrovať najmä na tú silnú pätnástku pretekárok. Samozrejme, asi budú mať v podvedomí Ivanino umiestnenie z Tallinnu, čo sa môže prejaviť pri jej hodnotení, ale ona o finálovú dvadsiatku určite zabojuje. Keby sa jej to podarilo, bolo by to skvelé."

Ani Petrov debut na európskom šampionáte nepoznačili roztrasené kolená. V nabitej konkurencii, kde sa po dvojročnej pauze vrátil aj ľadový génius Jevgenij Pľuščenko, to však nemal jednoduché. V krátkom programe si vyjazdil 24. pozíciu, čo by ešte pred rokom znamenalo finálovú miestenku... "Veru tak, keby ISU nezmenila pravidlá hry, Peter by bol hneď pri svojej premiére medzi dospelými vo finále. Ale takto, keď navyše neskočil jeden trojitý skok, naň nemal šancu. Okrem trojitého axla ich však skáče všetky. Aj napriek tomu, že v Tallinne nepostúpil do finále, jeho začiatok medzi mužmi je skvelý. Veď má iba šestnásť rokov, kým ostatní pretekári v štartovom poli mali vysoko nad dvadsať. Peter patrí k nastupujúcej generácii v mužskej kategórii. Pohybovo je veľmi dobrý, muziku počuje, čo ocenil každý, len sa musí medzi dospelými trochu oťukať, musí si zvyknúť na konkurenciu, na atmosféru veľkých pretekov. Má však na to dobre našliapnuté. Ak pridá trojitého axla, určite pôjde vyššie," predpovedá V. Čuchran.

Aj estónsky Tallinn svoju premiéru medzi organizátormi európskych šampionátov zvládol. Aj keď mnohí z účastníkov mali v hlavách už iba olympiádu. "Bolo cítiť, že všetci pretekári sa koncentrujú najmä na olympijské súťaže, čím však atmosféra európskeho šampionátu nijako netrpela. No pravdepodobne aj ISU momentálne chýbajú peniaze, s čím zrejme súvisí aj to znižovanie počtu finalistov. Určite za tým nie je iba tlak televíznych spoločností, aby bol finálový večer kratší, sú za tým aj peniaze. Poviem len takú perličku. Ten, kto nepostúpi z krátkeho programu do finále, musí z dejiska šampionátu hneď odísť. Ak sa rozhodnete zostať, sedemdesiat percent nákladov musí zaplatiť váš zväz, čo rozhodne nie je malá položka. Myslím, že ISU robí všetky zmeny najmä preto, aby ušetrila peniaze. Nielenže obmedzila počet finalistov na dvadsať, ale ešte aj tú finálovú skupinu rozdelila na dve časti. Pätica prvých pretekárov štartovala o siedmej večer, potom bola trištvrtehodinová prestávka, a až po nej odjazdili svoj voľný program ďalší finalisti. Tento krok, prečo odstavili päticu finalistov, vôbec nechápem. To už mohli rovno nechať vo finále iba pätnásť pretekárov..."

Finále však malo šmrnc, najmä v kategórii mužov, ktorá, aj zásluhou fenomenálneho Pľuščenka, bola ozdobou šampionátu. "Muži boli určite vrcholom celého podujatia, najmä po športovej stránke. Štadión bol vypredaný, atmosféra počas finálového večera vynikajúca. No na vysokej úrovni, aj po spoločenskej stránke, boli už tradične aj tance. Potom ženy, a napokon športové dvojice, ktoré majú vždy nevďačný údel, že šampionát začínajú. Čo sa týka Pľuščenka, jeho návrat na pretekársku scénu bol veľmi šoumenský. Ale myslím, že to zvládol profesionálne, ba až geniálne. Určite zajazdil tak, že všetkým dokázal, že na to má. Aj keď treba povedať, že rozhodcovia, ktorí boli pod značným mediálnym tlakom, ktorý sprevádzal jeho návrat, mu niektoré veci, týkajúce sa najmä techniky korčuľovania, prepáčili. Myslím si, že prejav niektorých pretekárov bol lepší, ale od rozhodcov nedostali zaplatené toľko, ako on. No Pľuščenko bol najmä v technike skokov geniálny, urobil najmenej chýb, čo rozhodlo o jeho víťazstve."

Prirodzene, Pľuščenko je opäť jedným z najhorúcejších kandidátov na olympijské zlato, ale Vladimír Čuchran bude mať vo Vancouvri iného favorita. "Samozrejme, fandiť budem aj Pľuščenkovi, ale mojím favoritom je dvojnásobný majster sveta Švajčiar Lambiel. Aj keď má jeden hendikep, s ktorým to bude mať v súboji s Pľuščenkom obtiažne, nemá totiž vo svojom repertoári trojitého axla. Je tak odkázaný na to, aby skákal štvoritého tulupa. Lambiel je však technicky na takej vysokej úrovni, že môže vo Vancouvri Pľuščenka poraziť."

Príjemným prekvapením pre účastníkov tallinnského šampionátu bola rozhodne aj aréna s názvom "Saku Suurhall". "Nie je to celkom nová aréna, tuším, že ju postavili už v roku 2002, ale krasokorčuľovanie na takej úrovni v nej malo premiéru. Za normálnych okolností to nie je zimný štadión, ale multifunkčná hala pre zhruba šesťtisíc divákov, ktorá slúži nielen na športové, ale aj na rôzne kultúrne podujatia. Hokej sa v nej nehráva, na to majú v meste inú halu. V Tallinne to mali veľmi dobre spravené, všetko sa odohrávalo v jednom veľkom areáli, do ktorého bolo, po dobrých cestách, odvšadiaľ blízko."

Keď mohli privítať najlepších európskych krasokorčuliarov v Tallinne, prečo by sa o niečo podobné nemohli pokúsiť v Košiciach, pohodlná Steel Aréna je na to ako stvorená. "Možno mi neuveríte, ale som práve v štádiu pripravovania materiálu pre šéfov nášho mesta, ktorý pojednáva o tom, že by Košice mohli kandidovať na ISU najskôr na organizáciu juniorskej Grand Prix, ktorá by mala byť generálkou na usporiadanie majstrovstiev sveta juniorov. Myslím, že máme na to úplne ideálne podmienky, hotovú Steel Arénu, a tréningová hala, keď bude postavená, bude hneď vedľa. Vzdialenosti v našom meste nie sú veľké a hotelové kapacity sú už také, že by ISU mala byť spokojná. Tá totiž vydala manuál, v ktorom sú rozpísané všetky podmienky, aké má spĺňať uchádzač o organizáciu takého podujatia. Robím už aj nejaké ´nástrely´ na predstaviteľov U.S. Steelu, a ohlasy z ich strany sú pozitívne."

V Bratislave nám však rastie s novým štadiónom veľká konkurencia... "Samozrejme, na našom krasokorčuliarskom zväze nebudem večne, ale dovtedy, kým som tam, sa budem snažiť, ako Košičan, aby sme nejaký šampionát pod vlajkou ISU usporiadali v Košiciach. S košickým klubom, kde som donedávna pôsobil, som stále v kontakte, najmä s výborom Kraso Centra, a snažím sa pomáhať, ako sa dá."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári